Prečo vaši rodičia odišli žiť do USA?
Moji rodičia a najstarší brat odišli zo Slovenska v roku 1969. Dôvodom bol predovšetkým komunistický režim a túžba vybudovať pre svoju rodinu lepší život a viac príležitostí. Istý čas žili v Rakúsku a odtiaľ žiadali o víza do viacerých krajín – do Švédska, Austrálie, Južnej Afriky, Kanady a Spojených štátov. Nakoniec získali možnosť emigrovať do USA, kam sa v roku 1971 aj prisťahovali. Najskôr prišli do New Yorku, neskôr sa usadili v Bethleheme v štáte Pensylvánia, kde som sa narodil ja aj môj prostredný brat.
Spomínali vaši rodičia na svoj domov?
Moji rodičia boli vždy veľmi hrdí na svoj pôvod. Doma sa hovorilo po slovensky, jedli sme slovenské jedlá a zachovávali sme si slovenské tradície. Veľkú noc si neviem predstaviť bez kraslíc a tradičných jedál. Na Vianoce sme vždy mali kapustnicu, oblátky a salónky. Najviac si však pamätám ich rozprávanie o živote v Zbyňove. Hovorili o rodine, viere, práci a o tom, ako si ľudia navzájom pomáhali. Vždy som cítil, že aj keď odišli zo Slovenska, Slovensko nikdy neodišlo z nich.
Ako ste na tom so slovenčinou? Viete sa dohovoriť plynule?
Po slovensky hovorím plynule, aj keď sa vždy smejem, že podľa rodiny rozprávam ako dedinčan zo šesťdesiatych rokov. Doma sme vyrastali so slovenčinou, no keďže dnes žijem v Amerike, už ju nepoužívam tak často ako kedysi.
Podarilo sa vám vycestovať aj na Slovensko? Zavítali ste aj do rodnej obce vašich rodičov?
Slovensko som navštívil viackrát – v rokoch 1983, 1985, 1989, 2000 a neskôr opäť v rokoch 2009 a 2010. Samozrejme, navštívil som aj Zbyňov, kde stále žije časť našej rodiny. Slovensko vo mne vždy vyvoláva pocit domova. Milujem prírodu, hory, kultúru, jedlo a predovšetkým ľudí. Vždy ma fascinovalo, ako sa Slováci dokážu zomknúť a pomôcť si navzájom, aj keď sa predtým nikdy nestretli.
Kedy ste sa začali venovať hudbe?
Hudbe sa venujem prakticky od detstva. Ako trojročný som začal hrať na harmonike. Naša rodina bola veľmi hudobne založená a boli sme súčasťou folklórnej skupiny Tatra Slovak Folk Group v Bethleheme. Neskôr sme dokonca založili rodinnú kapelu, kde sme hrávali slovenské piesne aj vlastnú tvorbu. Počas vysokej školy som sa začal venovať gitare a skladaniu piesní, čo ma postupne priviedlo k profesionálnej hudobnej kariére.
Môžete nám prezradiť viac o súbore Tatra Slovak Folk Group?
Je to slovenský folklórny súbor, ktorý spieva slovenské ľudové piesne. Vznikol v roku 1977 v Bethleheme v štáte Pensylvánia a bol úzko spätý s farským spoločenstvom kostola sv. Cyrila a Metoda a so slovenskou komunitou v Bethleheme. V čase svojho najväčšieho rozmachu súbor vystupoval na rôznych podujatiach a miestach – napríklad pri Soche slobody v New Yorku, na Slovenskom kongrese vo Washingtone, D.C., ale aj pravidelne na cirkevných festivaloch, kultúrnych podujatiach a komunitných akciách pre Slovákov v Amerike.
Súbor funguje dodnes, aj keď už v menšom zložení. Pre mňa mal Tatra Slovak Folk Group veľký význam, pretože ma od detstva spájal so slovenskou hudbou, jazykom a tradíciami. V súbore som spieval, hral na harmonike, ústnej harmonike, neskôr aj tancoval. Celá moja rodina bola súčasťou tejto skupiny, takže to pre nás nebola len hudba, ale aj spôsob, ako si udržiavať slovenskú identitu a odovzdávať ju ďalšej generácii.
Aké hudobné úspechy máte za sebou?
Počas svojej kariéry som vydal niekoľko albumov a mal som možnosť vystupovať po celých Spojených štátoch. Moja hudba zaznela v televíznych seriáloch ako 90210, Melrose Place či Life Unexpected. Objavil som sa aj v televíznej súťaži NBC The Voice. Počas rokov som zdieľal pódium s umelcami ako Jason Mraz, Gavin DeGraw, LeAnn Rimes, Brett Young, The Beach Boys a ďalšími. Veľmi rád však spomínam aj na svoje vystúpenia na Slovensku v Jaslovských Bohuniciach, kde som mal možnosť stretnúť a vystupovať s umelcami ako Peter Lipa či František Nedvěd.
Vystupovali ste aj v speváckej súťaži The Voice (pozn. redakcie: ako u nás Superstar a pod.) Ako si spomínate na túto skúsenosť?
Účasť v televíznej súťaži NBC The Voice bola pre mňa veľkým zážitkom a veľmi cennou skúsenosťou. Bol som veľmi vďačný, že som sa dostal medzi vyše 100 000 prihlásených spevákov a mohol predstaviť svoju hudbu na takej veľkej platforme. Hoci som dúfal, že sa dostanem ešte ďalej, už samotná účasť bola pre mňa obrovskou príležitosťou a skúsenosťou, na ktorú si dodnes rád spomínam. Mal som možnosť stretnúť množstvo talentovaných hudobníkov a osobností ako Christina Aguilera, Blake Shelton, CeeLo Green či Adam Levine. Bola to skúsenosť, ktorá mi dodala ešte väčšiu sebadôveru a potvrdila mi, že hudba je naozaj cesta, po ktorej chcem ísť.
Píšete, že ste otec. Ako si užívate túto rolu?
Byť otcom je bezpochyby najkrajšia a zároveň najnáročnejšia úloha môjho života. Naše dvojčatá mi úplne zmenili pohľad na svet. Každý deň ma učia trpezlivosti, pokore a bezpodmienečnej láske. Práve vďaka nim si ešte viac uvedomujem, aké dôležité je odovzdávať rodinné príbehy, tradície a hodnoty ďalšej generácii.
Varíte si u vás doma nejaké slovenské špeciality?
Áno, slovenské jedlá si doma občas pripravujeme, najmä počas sviatkov alebo rodinných stretnutí. Mojej manželke sa slovenská kuchyňa páči, ale určite ju považuje za veľmi výdatnú. Naše dvojčatá sú ešte malé, ale verím, že si postupne nájdu cestu k slovenským chutiam a tradíciám. Môžem však povedať, že sú fanúšikmi otcovej zemiakovej kaše.
Spomínali ste, že sa čoraz viac zamýšľate nad svojím pôvodom aj nad príbehom vašej rodiny. Čomu to pripisujete?
Myslím si, že je to prirodzená súčasť starnutia a rodičovstva. Keď som bol mladší, obdivoval som odvahu svojich rodičov. Dnes, ako otec, ich rozhodnutiam rozumiem oveľa hlbšie. Opustiť svoju krajinu, rodinu, jazyk a všetko, čo poznáte, si vyžaduje obrovskú odvahu. Uvedomujem si, že mnohé príležitosti, ktoré som v živote dostal, existujú práve vďaka obetiam, ktoré priniesli oni. Čím som starší, tým viac cítim zodpovednosť zachovať tieto príbehy pre ďalšie generácie. Preto som vytvoril aj stránky venované našej rodinnej histórii a slovenskému dedičstvu.
Chystáte sa v najbližšej dobe na Slovensko?
Na Slovensko by som sa veľmi rád opäť vrátil. Momentálne ešte nemáme stanovený konkrétny termín, ale je to niečo, nad čím čoraz viac premýšľam. Veľmi by som chcel ukázať Slovensko svojej manželke a deťom – jeho krásu, naše rodinné korene, kultúru aj tradície. Bolo by pre mňa veľmi výnimočné priviesť ich do Zbyňova a Žiliny a ukázať im miesta, odkiaľ pochádza naša rodina.
Erick Macek:
Američan z Pensylvánie v USA, ktorého rodičia sa narodili v Zbyňove. Od malička sa učil hrať na akordeóne, spievať ľudové pesničky, tancovať s valaškou v kroji, ktorý mu ušila mama. „Tieto skúsenosti ma formovali a ovplyvnili hudbu, ktorú píšem. Mám hlboký rešpekt k tradíciám a som za to veľmi vďačný.“
Príbeh jeho rodiny, ktorá emigrovala zo Slovenska, bol ústredným motívom počas natáčania upútavky do populárnej speváckej súťaže The Voice, v ktorej Erik ako 31-ročný previedol svoj hudobný talent.
Nedávno vydal novú pieseň s názvom „I´m here“ (Som tu), ktorá vznikla počas obdobia, keď sprevádzal svojich blízkych počas psychických problémov. Je to pieseň o nádeji, podpore a o tom, aké dôležité je tu byť pre druhých v náročných chvíľach. „Táto pieseň je pre mňa výnimočná najmä preto, že sa vracia k hodnotám, ktoré som si odniesol z rodiny – viere, súcitu, vytrvalosti a starostlivosti o druhých.“
Vek: 46 rokov
Najobľúbenejšie slovenské jedlo: bryndzové halušky
Najobľúbenejšia slovenská pieseň: Neďaleko od Trenčína, Si moja milá
Jeho najnovšiu pieseň "I m here" si môžete vypočuť na tomto linku.
Viac o Erickovi a jeho slovenskom pôvode sa dočítate tu.
