Dolina, ktorá lahodí včelám aj ľuďom
Základná organizácia patrí k tým väčším organizáciám na Slovensku, v ktorej svoj domov našli včelári nielen z Rajeckej doliny, ale i z Terchovej či Snežnice. Spája ich nielen láska k medu, ale aj ochota tvoriť komunitu, ktorá žije počas celého roka pri stretnutiach pri guláši, varení medoviny, vzdelávacích prednášok, cez tematické výstavy, veľtrhy, púte na Svätý Hostýn či Včelárskou nedeľou spojenou so súťažou o Najlepší med a medovinu pod záštitou ZO SZV Vojtecha Križana Rajec – sviatok vôní, chutí a priateľstiev.
Naša ZO nepracuje len pre súčasnosť. S rovnakým zatienením myslia aj na budúcnosť, o ktorej sme písali začiatkom decembra. Nedávne vysadenie lipovej aleje v Kunerade je symbolom toho, že medová tradícia v tejto doline nezostane len spomienkou.
Krajina plná kvetov a vôní
Včely sú totiž jedny z najužitočnejších živočíchov na zemi. Dokonca ako Albert Einstein povedal, keď na svete uhynie posledná včela, ostávajú ľudstvu posledné štyri roky života.
Hoci sa na Slovensku veľa hovorí o klimatických zmenách a úbytku včiel, tu je situácia priaznivejšia. "Tento rok bola sezóna prekvapivo štedrá. Z devätnástich úľov som mal okolo 300 kilogramov medu,“ hovorí Marián Požár, ktorý sa remeslu venuje už jedenásť rokov. Nie všade však mali včelári rovnaké šťastie – niektoré obce vraj bojujú s „prevčelením“, kde veľa včelstiev na malej ploche znižuje výnosy. V Rajeckej doline však tradícia stojí na vyváženosti, starostlivosti a trpezlivosti.
Pestrá flóra Rajeckej doliny poskytuje včelám bohatú a pomerne dlhú znášku. Už prvé jarné lúče otvárajú vŕby, jelše, ovocné sady v záhradách miestnych. Krátko po nich nastupuje púpava a pestované plodiny – najmä repka, ktorá je v doline častým hosťom vďaka poľnohospodárovi pánovi Gabčíkovi. Symbolom regiónu zostáva lipa. Jej vôňa i med patria k tomu najcennejšiemu, čo včelár môže priniesť zo svojich úľov.
Nie každý rok je rovnako bohatý. Minulá sezóna bola vraj slabá, no aj tak k záveru dokázala prekvapiť medovicovou znáškou, ktorú sme vytáčali každých 14 dní asi 3-krát, opisuje tajomníčka ZO Monika Ďurčanská. Tento rok však opäť vyšla aj medovicová znáška.
Letné mesiace dopĺňajú horské lúky a lesné porasty, ktoré v dobrých rokoch poskytujú medovicu – tmavý med, o ktorý je v regióne veľký záujem. Práve rozmanitosť znášky robí z Rajeckej doliny výnimočné miesto pre včelárstvo.
Prekvapením pre laikov býva aj fakt, že hlavná sezóna sa končí v júli. „Ľudia sa čudujú, že v auguste už nie je med. Áno, lúky sú v rozkvete, ale pre včely už nič nekvitne. V auguste môže ešte medovať les, z toho je ten pekný, tmavý med. V tejto oblasti však končí hlavná sezóna v júli, keď odkvitne lipa, ak hora už nedá,“ dodáva Požár.
Marián Požár so včelármi pri sadení líp v Kunerade.
Skúsenosti starých majstrov a nové postupy
Rajecká dolina má kvalitnú včelársku kontrolu aj osvetu. „Robíme prehliadky u včelárov a pravidelne sledujeme výskyt včelieho moru, ktorý bol minulý rok v iných dolinách taký rozšírený. Väčšinou sa mor objaví u starších alebo veľmi zaneprázdnených včelárov, ktorí sa o úle nestíhajú starať. My tu, myslím si, máme dobrú osvetu a naozaj starostlivých včelárov,“ vysvetľuje Požár, ktorý pôsobí ako asistent úradného veterinárneho lekára.
Najväčším problémom je klieštik, roztoč, ktorý oslabuje včelstvá, a tým sú náchylnejšie na vírusy. Liečenie prírodnými kyselinami prebieha počas celého roka, v zime sa včely preliečujú vo väčšine prípadov chemicky, kedy je v úli minimum plodu.
Veľkou výhodou silného združenia je podľa Moniky Ďurčanskej výmena skúseností starých majstrov, ktorí s radosťou odovzdávajú svoje vecné skúsenosti mladším, začínajúcim včelárom, ako Monike Ďurčanskej stále priebežne odovzdáva dlhoročný včelár Vladimír Kavecký z Konskej.
Zo začiatku sa totiž môže zdať, že je toho veľa a ťažko sa v tom vyznať. Obaja sa však zhodujú, že veľmi nápomocná je aj včelárska škola v Banskej Bystrici, ktorú obaja odporúčajú každému, kto chce začať včeláriť. „Je to dvojročná škola, aj keď ja i celý ročník sme ju nakoniec robili tri roky kvôli pandemickým prestávkam,“ dodáva Marián Požár.
Organizácia pomáha svojim včelárom aj s vybavením dotácií, ktoré dokážu pokryť až do 50 percent nákladov. Vďaka nim si môžu dovoliť medomety na stáčanie medu, voskotopky, vozíky, mrazničky či dokonca umývačky na poháre a mnoho ďalších vecí. „Kto chce začať, nech sa ozve, radi pomôžeme so všetkým,“ dodáva Monika Ďurčanská.
Vôňa propolisu a sila peľu
Včelári z Rajeckej doliny sa spoločne zúčastňujú na výstavách, veľtrhoch, školských prednáškach či na súťaži Včela očami detí. Súťažia tiež medzi sebou o najlepší med, medovinu, ale, pravdaže, ponúkajú aj ďalšie produkty. Obľúbený je napríklad spomínaný propolis. Marián Požár z neho vyrába tinktúru. „Má protizápalové, antibakteriálne a anestetické účinky na organizmus, vhodná je na vonkajšie i vnútorné použitie. Mám odskúšané, že je výborná na hojenie rán. Obľúbený je aj peľ. Niektorí včelári ho zbierajú pomocou peľochytov, no ja ho včelám nechávam. Predsa len, je to pre včely nevyhnutná zložka potravy, bez ktorej by včelstvo nemohlo rásť.“
Svoju prácu robí bez rukavíc – vďaka miernym včelstvám, ktoré si dlhodobo šľachtí. „Prejdem dvadsaťdeväť úľov a dostanem možno jedno žihadlo,“ hovorí. Niektoré úle používa na chov matiek.
Zaujímalo nás, či je pravda, že včely si poznajú svojho človeka. „Včielka v lete žije zhruba 40 dní. Nemá šancu si zapamätať človeka. Ona po 21 dňoch prvýkrát vyletí z úľa a niekedy ani v noci nepríde domov. Možno matky by to skôr vycítili. Aj keď tie majú iné starosti, ako si všímať človeka,“ hovorí so smiechom včelár.
Monika Ďurčanská dodáva: "Včely však veľmi dobre reagujú na správanie sa včelára a jeho štýl práce – takže to môže pôsobiť, akoby ho poznali. Ak včelár pracuje pokojne, plynulo, nerobí prudké pohyby, včely budú tiež pokojné. Včely však majú výborné zmysly na vône, správanie, otrasy, vibrácie, teplotu či prievan a mnoho ďalšieho. To všetko ovplyvňuje správanie sa včiel."
Med ako symbol hojnosti vo vianočnom čase
S decembrom prichádza obdobie, kedy sa domy v doline rozvoniavajú medom. Vianoce sú obdobím, keď je med prirodzene prítomný takmer v každej rodine, či už v podobe oblátok, medovníkov alebo ako súčasť Štedrej večere. „Oblátky, cesnak a med patria aj k našej tradičnej vianočnej večeri. Med bol odjakživa symbolom hojnosti a zdravia,“ hovorí Marián Požár.
Mnohí si pripomínajú svojich predkov aj prostredníctvom starých kroník. „Včelárstvo tu má hlboké korene. Mám fotografie svojich predkov, ktorí patrili medzi zakladateľov spolku v Žiline,“ dodáva Marián Požár, ktorý nasleduje svojich predkov vo včelárstve.
Tajomníčka Monika Ďurčanská naľavo.
V rodinách včelárov má tento zvyk ešte hlbší význam. „Nie je to len práca s úľmi. Je to dialóg človeka s prírodou, závislý od trpezlivosti, pokory a citlivého porozumenia. Med, ktorý pochádza z krásnej Rajeckej doliny nie je len sladkou pochúťkou – nesie v sebe vôňu lúk, dotyk lesa a príbeh krajiny. Je to miesto, kde med chutí tak, ako chutí len doma,“ uzatvára Monika Ďurčanská.
