Žilinský Večerník

28. marec 2024 | Soňa
| 8°C

Zdravie a životný štýl

Pes nielen ako priateľ, ale aj liečiteľ – Intervencie s asistenciou psov (canisterapia)

V dnešnej dobe vlastní psíka množstvo ľudí. Už mnohí zistili, že im pes dokáže pomáhať vo viacerých smeroch. Čo sa týka intervencií s asistenciou psov (canisterapie), môžeme ju definovať ako priamy kontakt psa a človeka, ktorým vplývame na všetky zložky osobnosti človeka – cez psychické, fyzické, sociálne až po emocionálne. Je to podporná metóda, ktorá sa využíva vo všetkých oblastiach, napr. medicínskej, psychologickej, psychiatrickej, špeciálno - pedagogickej, pedagogickej, sociálnej... Dá sa povedať, že je to určitá alternatíva k už prebiehajúcim postupom pri liečení, rehabilitáciách, výchove či v bežnom živote, ktorá má silne motivačný charakter a ktorou sa dajú pozitívne ovplyvňovať všetky činnosti človeka či jednotlivé zložky osobnosti.

11.05.2016 | 13:28

 

Canisterapia je určená pre ľudí hendikepovaných, ale aj pre ľudí zdravých. Dá sa využívať pri všetkých typoch hendikepov, ako aj pri depresiách, strachu, fóbiách či rečových problémoch... Je ale veľmi dôležité rozlišovať medzi jednotlivými typmi, medzi ktoré spadajú aktivity, terapia, edukácia, krízová intervencia či integrácia s asistenciou psov.

 


Canisterapia funguje na princípe priameho kontaktu človeka (či už je to človek hendikepovaný alebo zdravý) a psa. Veľkú rolu tu zohráva vzťah, ktorý sa zväčša vytvorí veľmi rýchlo. Zvieratá reagujú nenásilne, prirodzene a pre (nielen) hendikepovaného človeka sú veľkou motiváciou. Dávajú mu lásku, pocit pochopenia a napr. ľuďom, ktorí sú odkázaní na lôžko, dávajú kus vonkajšieho sveta. Prostredníctvom psov sa mnohé činnosti zvládajú ľuďom s hendikepom oveľa ľahšie.
 

 

Ako som už vyššie spomínala, canisterapia je v podstate alternatíva, ktorá má výhody hlavne v prirodzenosti. Pes je živý tvor, ktorý nerobí veci násilne, je prirodzený, ľuďom preukazuje náklonnosť automaticky a nič mu nerobí problémy. Žije okamihom a nemyslí na to, čo bude zajtra – to je jeho najväčšie plus. Dá sa povedať, že je neustále pozitívne naladený a pre ľudí (hendikepovaných aj zdravých) je silným motivačným prvkom. Nezameniteľnou výhodou je ten fakt, že je to živý tvor a nie neživý predmet. Jeho dýchanie, srsť, teplota tela a k tomu všetkému spontánnosť dokážu pôsobiť veľmi upokojujúco.
 

 

Psík by mal spĺňať určité povahové kritériá. Malo by ísť o jedinca, ktorý je ako psychicky, tak aj fyzicky vo veľmi dobrej kondícii. Mal by byť človekom (najlepšie svojím majiteľom) čo najviac socializovaný, mal by preukazovať zvýšený záujem o ľudí, nebyť príliš flegmatický ani agresívny. Našich psíkov sme si cvičili sami a po určitom veku skladali canisterapeutické skúšky, kde ich iní ľudia otestovali, či sú podľa daných kritérií tej ktorej organizácie vhodní na výkon tejto činnosti.
 

 

Canisterapia sa dá vykonávať pri rôznych skupinách ľudí. V našej neziskovej organizácii Zmysel života sa venujeme práve týmto: dojčatá, mladšie aj staršie batoľatá, zdravé deti v materských, základných školách v rámci zážitkového učenia, študenti na univerzitách, mládež, telesne, mentálne hendikepovaní ľudia ako aj ľudia s kombinovanými hendikepmi (od ľahších až po veľmi ťažké stupne hendikepov), seniori. Canisterapia má veľmi široké spektrum využitia. Od zdravých ľudí, ktorí prežívajú nejakú krízu či stres tak veľmi príznačný dnešnej dobe, cez ľahšie hendikepy až po tie ťažké, kde sú ľudia odkázaní na lôžko. Dá sa využívať pri deťoch s DMO (detskou mozgovou obrnou), pri ľuďoch trpiacich onkologickými problémami, Downovým syndrómom, autizmom, psychiatrickými problémami, úzkostnými stavmi a mnohými ďalšími. Prostredníctvom psíkov sa dá ovplyvňovať jemná motorika, hrubá motorika, mobilita tela, dajú sa odbúravať spazmy a kŕče tela, odhlieňovať detičky a množstvo ďalších, veľmi potrebných úkonov, ktoré pri psoch zvládajú ľudia oveľa ľahšie, pretože na nich pôsobia motivačne. Prostredníctvom psíkov dokážeme u hendikepovaných ľudí vyvolať pohyb, ktorý by im mohol byť za iných okolností nepríjemný, ale takto ho zvládajú s úsmevom na tvári. Tiež sa dá využívať pri rôznych vekových skupinách ľudí od najmenších detičiek, ktoré sa predčasne narodili, cez detičky v jasličkách, škôlkach, školách, mládeži, senioroch, pri zdravých ľuďoch ako aj ľuďoch hendikepovaných alebo dokonca aj pri ľuďoch vo väzniciach či rôznych zariadeniach sociálnych služieb.
 

 

Je veľa aktivít, ktoré sa dajú v rámci intervencií s asistenciou psov využívať. Medzi aktivity, ktorým sa v našej organizácii venujeme, spadajú napríklad: preventívne programy pre deti na školách, krúžkové aktivity pre zdravé deti, ale aj hendikepovaných ľudí, integračné aktivity v rámci krúžkov, integrácia hendikepovaných ľudí do spoločnosti prostredníctvom psov, prednášková činnosť, workshopy, besedy, semináre pre MŠ, ZŠ, SŠ, VŠ, univerzity ako aj pre iné združenia a organizácie, urýchľovanie procesu odhlieňovania, trávenia, vylučovania prostredníctvom psov u malých detí, polohovanie, odbúravanie stresu, nervozity a depresií, uvoľňovanie spasticity a kŕčov tela, organizácia integračnocharitatívnych akcií, na ktorých majú hendikepovaní ľudia možnosť zažiť pocit úspechu a sebarealizácie, ktorá je nesmierne dôležitou hodnotou pre ľudský život. Majú tam možnosť kooperácie so zdravými ľuďmi a, samozrejme, aj so zvieratami, organizácia akcií v dedinách, ktorých hlavným cieľom je zlepšenie vzťahu detí voči zvieratám, vykonávanie canisterapie v nemocnici, organizácia akcií pre ľudí bez domova spoločne so psami, ergoterapia v spojení s aktivitami s asistenciou psov.
 

 

Človek, ktorý sa chce venovať canisterapii, by mal byť v prvom rade kynológ. Zvieratá dokážu dať ľuďom, ktorí sú pripútaní na lôžko, kus vonkajšieho sveta. Deťom ponúknuť pocit zodpovednosti, u ľudí rozvíjajú empatiu, lásku a prostredníctvom nich dokáže byť život pre mnohých ľudí krajší a plnohodnotnejší.
 

 

 

Welfare psa v roli pomocníka

Preklad slova welfare je pohoda, blaho, starostlivosť či dobré podmienky. V súvislosti so (nielen) zvieratami ide o skĺbenie týchto zložiek. V hlbšom význame, mi vychádza spokojnosť a to, čo robí psa (zviera) šťastným a spôsobuje mu pocit (ľudskou rečou povedané) sebanaplnenia.
 

 

Pes v roli pomocníka (v našom prípade canisterapeutický pes) má veľmi zodpovednú životnú náplň a sú na neho kladené rôzne nároky. Práve z týchto skutočností by sme mali takýmto psíkom venovať zvýšenú starostlivosť po všetkých stránkach.
 

 

Do welfare ale nepatrí iba aktuálny stav psa pred alebo po výkone canisterapie. Spadá tam celý jeho život od narodenia, výchovy a zážitkov. Práve tie formujú osobnosť psa a majú výrazný podiel na jeho welfare. Tak ako prostredie, v ktorom človek vyrastá, formuje jeho osobnosť, platí to isté aj u psov. Bohato podnetné prostredie, v ktorom človek dokáže formovať psa pozitívne, vplýva nielen na jeho osobnosť, ale aj na jeho welfare. Iba pes, ktorý je v psychickej, fyzickej a emocionálnej pohode, dokáže kvalitne pomáhať ľuďom a odovzdávať im kus zo seba bez toho, aby sám strádal. Welfare nie je iba slovíčko, ale spôsob života, ktorý určujú naše hodnoty. Čas, ktorý dokážeme obetovať v prospech psa, sa nám v ňom samom niekoľkonásobne vráti.
 

 

Pes preberá povahové črty a správanie svojho majiteľa tak isto, ako dieťa preberie správanie a skutky svojich rodičov. Z toho dôvodu, ak hovoríme o nútených aktivitách buď zo strany psa, alebo majiteľa, nejde o welfare. Každý, kto má psa, s určitosťou vie, že aj zdanlivo obyčajná aktivita, ak je správne vedená, tak nielen výsledky, ale aj radosť na seba nenechajú dlho čakať. Presne ako u detí. Kynológovia vedia, že psovi stačí veľmi málo, aby ho nejaká činnosť napĺňala. Stačí mu napríklad radosť, nadšenie a správny prístup jeho majiteľa.
 

 

V našej organizácii sa sústreďujeme práve na welfare našich psov, ktoré sú v aktívnych rolách pomocníkov ľudí ako psíky canisterapeutické. Aktívne sa venujeme (nielen) vysokohorskej turistike so psami, pretože sme zástancami toho a tvrdíme, že pes sa najlepšie rozvíja v prostredí bohatom na podnety. Turistika práve takéto podnety ponúka a je najprirodzenejším pohybom psa od nepamäti. Samozrejme, v spojení s dostatočným množstvom kvalitného spánku, sociálnych kontaktov, hier, psích športov, pozitívneho formovania osobnosti a v prvom rade lásky a starostlivosti sa z našich psov nestávajú iba stroje, ktoré fungujú na základe strachu a ani psy, ktoré svoj život iba prežívajú, ale plnohodnotní členovia (v našom prípade nielen) našich rodín.
 

 

Pes (zviera) v roli pomocníka by mal mať vyvážený čas na odovzdávanie pomoci a čas na „vyventilovanie“ a „vypnutie“. V žiadnom prípade by človek nemal psa do týchto činností nútiť a ak vidí, že to psa nebaví, nemal by v tom pokračovať. Naše psíky, ktoré využívame v rámci aktivít, terapie, edukácie, krízovej intervencie s ich asistenciou či integrácie hendikepovaných ľudí do spoločnosti za ich prítomnosti (canisterapie), tieto činnosti bavia a vždy sa na ne tešia, no aj napriek tomu im dávame veľký priestor na aktivity iného typu. Každé jedno zviera v roli pomocníka ľuďom si zaslúži kvalitný, plnohodnotný život, v ktorom nielen odovzdáva, ale aj prijíma. Je len na nás ľuďoch, ako sa k tejto skutočnosti postavíme.

 


Mgr. et. Mgr. Martina Michalková
Snímky Ing. Tomáš Čontofalský, Zmysel života, n. o.

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod