Podľa najnovšieho hodnotenia Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) sa finančné zdravie slovenských miest v roku 2024 len minimálne zmenilo. Žilina si udržala šieste miesto medzi krajskými mestami, pričom jej výsledok 4,27 bodu je mierne nad celoslovenským priemerom (4,26), ale zároveň znamená pokles oproti obdobiu rokov 2017 – 2020, kedy sa mestám darilo najviac.
Mesto má dlh vo výške 18,8 % bežných príjmov, čo je pod zákonným limitom a nepredstavuje akútne riziko. Bilancia bežného účtu, teda rozdiel medzi bežnými príjmami a výdavkami, je kladná na úrovni 4,12 %, čo však radí Žilinu medzi slabšie hospodáriace krajské mestá. Oproti napríklad Trenčínu (7,34 %) či Trnave (6,7 %) je priestor na zlepšenie výrazný.
Kysuce lídrom rebríčka
Zaujímavosťou je, že najlepšie finančné zdravie na Slovensku má dlhodobo mesto Krásno nad Kysucou (okres Čadca), ktoré opäť obhájilo prvé miesto s výborným skóre 5,51 bodu. Výrazne sa darilo aj Liptovskému Hrádku, ktorý si medziročne polepšil o viac ako desať priečok a aktuálne patrí medzi finančne stabilnejšie mestá.
Naopak, výrazné zhoršenie eviduje mesto Vrútky, ktorému skóre kleslo o 0,26 bodu, a Liptovský Mikuláš, ktorý zaznamenal jeden z najväčších poklesov v rebríčku (-0,33).
Žilinská župa s najväčším posunom
Pozitívne správy prichádzajú z úrovne Žilinského samosprávneho kraja, ktorá si medziročne zlepšia skóre najviac zo všetkých žúp - o 0,17 bodu. V celoslovenskom poradí postúpil zo siedmeho na piate miesto a so skóre 4,63 sa radí medzi župy s „dobrým finančným zdravím“.
Zadĺženosť kraja klesla na 22,1 %, dlhová služba dosiahla 6,32 % a bilancia bežného účtu 3,83 %, čo je síce pod priemerom ostatných žúp, no v kombinácii s nízkymi záväzkami po splatnosti ide o solídny výsledok.
Menej dlhov, no aj menej investícií
INEKO upozorňuje, že klesajúce zadlženie miest je síce pozitívnym trendom, no zároveň sa zhoršuje bilancia bežných účtov, čo obmedzuje možnosti investícií. „Znamená to, že mestám ostáva stále menší priestor na investície, údržbu a zveľaďovanie majetku,“ konštatuje tlačová správa.
Podľa zákona musia byť bežné rozpočty miest minimálne vyrovnané. Deficit hospodárenia, hoci nie je v Žiline problémom, môže byť pri pokračujúcej konsolidácii verejných financií výzvou aj pre lepšie hospodáriace samosprávy.
