Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

18. september 2019 | Eugénia
| 14°C

Kultúra

Prípomíname si byzantskú misiu: Kult Cyrila a Metoda nebol vždy samozrejmosťou

Cyrilo-metodská tradícia má v našej kultúre pevné miesto. Ku jej znovu oživeniu prispeli najmä slovenskí kňazi a v niektorých obdobiach sa stávala aj prostriedkom na dosiahnutie politických cieľov.

05.07.2019 | 07:59

Od znovu oživenia cyrilo-metodského posolstva sa na území Slovenska vystriedalo viacero politických systémov, ktoré boli viac či menej naklonené budovaniu cyrilo-metodského kultu. V prácach slovenských vzdelancov 17. až 19. storočia sa zdôrazňoval nielen materiálny, ale i kultúrny, vzdelanostný a literárny aspekt Veľkej Moravy a byzantskej misie, ako aj jej vplyv na formovanie slovanských národov. Cyrilo-metodská a aj veľkomoravská tradícia od polovice 19. storočia prešla premenami a do popredia sa dostal národnostný, kultúrny a cirkevno-politický aspekt.

Cyrilo-metodská tradícia sa pred rokom 1918 na území dnešného Slovenska nemohla nerušene pestovať, lebo niesla pre uhorské politické a cirkevné elity v sebe nebezpečný panslavizmus. Po vzniku Československej republiky a jej obnovení v roku 1945 bola Veľká Morava prezentovaná ako prvý spoločný štát Čechov a Slovákov. Z cyrilo-metodskej tradície sa do popredia dostávala najmä slovanská a kultúrna zložka. Predovšetkým v 80. rokoch 20. storočia sa cyrilo-metodská idea stáva súčasťou odporu katolíckej cirkvi voči komunistickému režimu.

Kult vierzvestov v 20. storočí

Dvadsiate storočie je v histórii Slovenska charakterizované častými a výraznými zmenami. Vznik prvej Československej republiky so sebou priniesol nové možnosti a novú symboliku. Pre katolícku aj evanjelickú cirkev bola cyrilo-metodská tradícia samozrejmosťou, sviatok sa slávil každý rok 5. júla.

Byzantská misia bola využívaná najmä na šírenie ideológie zjednotenia Slovákov, Čechov a Moravanov. V cyrilo-metodskom odkaze nachádzala československá vláda myšlienku spolupatričnosti, čo neprijali slovenské autonomistické strany. Tie sa vyhranili voči oficiálnej štátnej ideológii vyzdvihujúcej historickú spolupatričnosť Čechov a Slovákov, ktorú odvodzovali z Veľkomoravskej ríše.

Po roku 1948 v časoch nadvlády komunistickej diktatúry s ateistickou ideológiou (do roku 1989) bola opäť cyrilo-metodská tradícia potláčaná. Uctievanie sv. Cyrila a Metoda i náboženský život sa vo všeobecnosti ocitli v príkrom rozpore s postojom vládnucich vrstiev a so štátom nariadených mýtov. V rámci vedy sa z oblasti veľkomoravského obdobia do popredia dostával skôr výskum materiálnej kultúry veľkomoravských centier. Hoci vtedajšie vedecké bádanie nespochybňovalo, že sv. Cyril a Metod boli misionári, v súlade s dobovými tendenciami, t. j. v duchu marxistickej ideológie, sa zdôrazňovalo predovšetkým ich kultúrno-vzdelávacie poslanie. Duchovné otázky a cyrilo-metodskú tradíciu vedecké bádanie odsunulo do úzadia ako málo podstatný produkt.

Obroda cyrilo-metodského odkazu po roku 1989

Cyrilo-metodská tradícia sa dostáva opäť do popredia verejného záujmu pri vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Samotný štátny znak s dvojitým krížom je pevne usadený v historickom vedomí ako symbol byzantskej misie. V Preambule Ústavy Slovenskej republiky je priamo zakomponovaná zmienka o cyrilo-metodskej tradícii: „My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy...“ Slovenský parlament vyhlásil 5. júl za štátny sviatok. Symbolickým centrom cyrilo-metodského kultu sa stala Nitra, kde sa práve v tento deň koná národná púť spolu s viacerými sprievodnými podujatiami za účasti najvyšších cirkevných a štátnych predstaviteľov.

Oveľa intenzívnejšia koncentrácia na tému Veľkej Moravy, ale i byzantskej misie sa prejavila v záujme nielen politických, ale aj vedeckých kruhov. Nestor slovenskej medievalistiky Richard Marsina sa k téme cyrilo-metodskej tradície v 20. storočí vyjadril niekoľkokrát. O povojnovom období píše, že jej svetská časť (veľkomoravská tradícia) bola chápaná ako začiatky spoločnej československej štátnosti.

V súčasnosti môžeme hovoriť predovšetkým o politickej motivácii, dokonca aj určitú zhodu medzinárodného charakteru. Richard Marsina sa ku tejto téme vyjadril slovami: „V prítomnosti sme žiaľ aj svedkami nebývalých postojov k činnosti cyrilo-metodskej misie, takých, aké sa v minulosti (ani v časoch oficiálnej dominancie marxistických historiografických názorov, či historického materializmu) nevyskytovali. Stretávame sa aj nehistorickým označovaním cyrilo-metodskej tradície za mýtus, pričom mýtom z historického hľadiska nemožno nazývať to, čo je doložené historickými prameňmi.“

Profesor Marsina sa však nevyhol ani kritike iného spektra odborných prác: „Hodnotením činnosti Konštantína a Metoda sa v minulosti zaoberali vo veľkej miere cirkevní historici. Pre nich boli Konštantín a Metod svätcami, a preto ich pôsobenie a život vykladali ako čisto náboženskú aktivitu. Ich činnosť a význam nemožno však zredukovať iba na náboženské pôsobenie.“ Do problému interpretácie zasiahol aj popredný historik Slovenskej akadémie vied Dušan Kováč, ktorý cyrilo-metodskú tradíciu vníma diametrálne odlišne a napríklad sviatok sv. Cyrila a Metoda má podľa neho mytologickú povahu: „Ide o hľadanie akýchsi bájnych a dávnych koreňov nielen kultúry, ale aj slovenskej „štátnosti“, čo je v rozpore s reálne existujúcou uhorskou, latinsko-kresťanskou tradíciou...“ Okrem toho je presvedčený, že sviatok slovanských vierozvestov nehovorí nič neslovanským národnostiam žijúcim na Slovensku.

O úsilí nových slovenských (hlavne politických) elít po roku 1989 podporovať a posilňovať národnú identitu nového štátu píše zástupca mladšej generácie historikov Adam Hudek vo svojej pomerne rozsiahlej štúdii z roku 2013: „Veľkomoravské obdobie a cyrilo-metodská tradícia patria v slovenskom národnom príbehu ku kľúčovým obdobiam, a tak je celkom logické, že sa k týmto témam viazali najrôznejšie mýty a politické konštrukcie. Konštantne sú obeťou silnej inštrumentalizácie.“

Byzantskú misiu si pripomíname aj v Žiline

V Žiline nám byzantskú misiu pripomína Ulica sv. Cyrila a Metoda na sídlisku Vlčince a kostoly či kaplnky zasvätené solúnskym bratom. Najstaršiu kaplnku sv. Cyrila a Metoda nájdeme v Závodí. Vysvätená bola v roku 1927. Počas druhej svetovej vojny bola zasvätená sv. Cyrilovi a Metodovi kaplnka v Žilinskej Lehote (1945) a v sedemdesiatych rokoch bola postavená Kaplnka sv. Cyrila a Metoda v Podhorí. V okrese Žilina máme aj niekoľko kostolov s patrocíniom byzantských vieroszvestov. Najznámejší a zároveň najstarší kostol sv. Cyrila a Metoda bol vysvätený v roku 1949 v Terchovej, ďalší postavili v roku 1973 vo Veľkej Čiernej a ostatné kostoly pochádzajú až z obdobia po revolúcii. V roku 1993 bol postavený Kostol sv. Cyrila a Metoda v Poluvsí a v roku 1995 Farský kostol sv. Cyrila a Metoda v Trnovom i Kostol sv. Cyrila a Metoda v Hornom Hričove.

Dôležitým odkazom sú aj Cyrilo-metodské dni, ktoré sa konajú každoročne na sviatok solúnskych bratov v Terchovej.

Foto: Redakcia, wikipedia.org

Najnovšie vydanie
Predplatné
|
<
September 2019
>
PON UTO STR ŠTV PIA SOB NED
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6
Streda    18. September 2019
11.6. 16:00 - 20.10.2019 16:00 | Ľudia a poklady lužickej kultúry
9.9. 18:00 - 5.10.2019 18:00 | Kelly - Amerika na vlastnej koži
zilinskyvecernik_monitor_prod