Žilinský Večerník

25. apríl 2024 | Marek
| 1°C

Z regiónu

Radovan Kianica oživuje v Bytči tradíciu ochotníckeho divadla. Začína s Kubom

V Bytči vzniká divadlo. Bytčianske ochotnícke divadlo (BOD). Založil ho známy bytčiansky herec, pedagóg a režisér Radovan Kianica. Prvá hra Kubo by mala mať premiéru už v júni. Ochotnícke divadlo sa tak do Bytče vráti po dlhých rokoch. V minulosti tu totiž malo svoju tradíciu.

27.04.2018 | 09:23

Čo vás viedlo k tomu, že ste v Bytči obnovili tradí­ciu ochotníckeho divadla?
Bolo to prirodzené. Som di­vadelník a pochádzam z Byt­če, kde malo v minulos­ti ochotnícke divadlo silnú tradíciu. Aj napriek tomu, že času mám málo, pove­dal som si, že by malo zmy­sel oživiť ho. Na to však treba určitú skúsenosť. Keďže pô­sobím ako pedagóg na ZUŠ aj na Konzervatóriu v Žili­ne, dostal som odvahu celé to nejako uchopiť. Mojím zámerom je urobiť divadlo, ktoré by fungovalo pod mestom. Aby sa tu vytvorila skupina ľudí, ktorí by hráva­li divadlo pre Bytču a okolité dediny. Som herec a mám aj skúsenosti s vedením súbo­ru. Ľuďom by som preto rád ukázal, že sa čas dá tráviť aj takto, s divadlom.

Je záujem zo strany hercov – ochotníkov?
Zámer som oznámil na sociálnych sieťach a ľudia zá­ujem prejavili. V súčasnos­ti máme 16 hercov a skupi­nu už smerujem k tomu, aby vzniklo divadelné predstave­nie. Teší ma, že sú to nielen Bytčania, ale aj ľudia z okolia a aj zo Žiliny. Medzi nimi sú aj mladí, ktorých som kedysi viedol v ZUŠ. Primárne je BOD určené pre pracujúcich ľudí a vysokoškolákov, ktorí sa chcú večer po práci zrela­xovať pri divadle a skúšaní. Niektorí z nich už teda majú určitú skúsenosť, ale sú me­dzi nimi aj úplní začiatočníci.

Majú potenciál?
Určite sa s nimi dá pracovať. Snažím sa s nimi robiť také workshopové divadelné dra­matické cvičenia. Cez scén­ky a improvizáciu postupu­jeme ku konkrétnemu textu, s ktorým sa potom hráme, prispôsobujeme ho situácii a hercom, ktorých máme. Mám totiž pocit, že ich ešte trošičku zväzujú texty, ak sa ich majú učiť naspamäť. Keď sa však s textom hráme pro­stredníctvom improvizácie, je to omnoho prirodzenej­šie a má to vo výsledku väčší efekt.

Prvý titul, ktorý ste si zvo­lili, je Kubo od Jozefa Hol­lého. Prečo?
Je to komédia a myslím si, že dobrý ťahák pre divá­kov. Dokonca mám aj herca, Martina Hôreckého, ktorý prišiel ako ochotník a vý­borne sa na postavu Kuba hodí. Hru sme potom začali skladať okolo neho. Aj v mi­nulosti už robil ochotníc­ke divadlo v Kolároviciach. Nemá problém s energiou, a to je v takejto situácii veľ­mi dôležité. Keď vidím tú energiu a záujem vyžarujú­ci z celej skupiny, aj mňa to motivuje do práce.

Ako ste ďaleko?
Nahadzujeme to v priesto­re. Doplňujem postavy, lebo mužov sme mali málo. Keďže sa držíme konkrétnej predlohy, musel som súbor doplniť tak, aby bolo ob­sadenie správne. Pravda­že, vyskytnú sa aj prekva­pivé momenty, keď jednu mužskú postavu bude hrať žena. Predstavenie bude aj vizuálne. Chceli by sme použiť premietanie na plátno a dokonca aj živú hudbu na ľudovú nôtu. Cel­kovo tam však bude posun do moderna.

Odkiaľ bude hudba?
Hudba bude zo ZUŠ od Ale­ny Čičkovej. Spolupracova­li sme s ňou aj na hre Po­lepetko, ktorú sme robili s Dramaťákmi a veľmi sa nám to osvedčilo. Študenti a žiaci sú veľmi prístupní. Hudba hru oživí. Hrať bude aj Damián Gloser, s ktorým sme zase spolupracovali na hre Anna. S ňou sme teraz mali obnovenú premiéru kvôli súťaži. Je veľmi šikov­ný, nemá problém napočú­vať si veci a zahrať ich na akordeóne. Chcel by som však aj tanečnú spoluprá­cu s Karin Holešovou a jej dievčatami.

To už však vyzerá ako veľ ký dramaticko-hudob­no-tanečný projekt.
Vízia je veľká. Dokonca aj spev by tam mal zaznieť. Keď sa na to ľudia prídu po­zrieť, tak by mali cítiť ra­dosť, nadšenie zo života. Oddýchnuť si pritom, nie príliš rozmýšľať. Svet toho prostého Kuba je taký milý a svojský v tom, že môže človeka potešiť, keď sa naň pozerá. Bude tam aj príbeh mladých ľudí, láska a zába­va. Budú tam vtipné dialó­gy, ktoré vznikajú od Kuba, ktorý vždy nedopatrením niečo dopletie.

Kedy by mohla byť premiéra?
Termín je 28. júna, ale len ak sa to podarí a budem mať pocit, že to bude mať taký tvar, aby sme to mohli ukázať verejnosti. Ak nie, necháme to cez leto od­dýchnuť a na jeseň by sme urobili premiéru. Vízia je potom chodiť Kuba hrá­vať po okolí. Verím, že tu zostanú ľudia, ktorí budú mať záujem robiť pravidel­ne. Som ochotný robiť pra­videlné predstavenia. Nie­len večerné, ale aj nedeľné rozprávky. Možno si aj sám občas zahrám.

Očakávate záujem od bytčianskej verejnosti?
Netuším. Keď dnes hovo­rím, že ideme hrať od Jo­zefa Hollého Kuba, tak veľa ľudí nevie, o čom to bude. Je to však príbeh, ktorý je aktuálny aj v súčasnosti. Takže verím, že zaujme aj mladých ľudí.

Urobili ste si dobré meno s predstavením Anna s Dramaťákmi zo ZUŠ. Teraz ste ju teda kvôli sú­ťaži obnovili?
Áno. Sú to starší Dramaťáci, ktorí majú 18 a viac rokov. Premiéru sme mali v sy­nagóge počas Bytčianske­ho zámockého dňa v roku 2016. Vtedy sme to hra­li niekoľkokrát a hra mala úspech. Téma bola aktu­álna, kryla sa s dianím na Slovensku. O to to bolo pre mňa zaujímavejšie. Diva­delných hier pre mládež nie je mnoho. Držali sme sa príbehu Denník Anny Fran­kovej. Pre mňa bolo dôleži­té zachytiť príbeh mladého dievčaťa, ktoré je ako kaž­dé iné dievča aj v súčasnos­ti. Žiaľ, v tej dobe sa museli skrývať a ona nevedela, čo sa vlastne deje. A nakoniec prišla o život. Postupne sme menili hudbu, je tam živý akordeón. Umiestnili sme sa v Zlatom pásme a na­vrhli nás na krajskú pre­hliadku Turčianske javisko, čo je prehliadka divadiel mladých.

Vraj chystáte vystúpenie na sobotu 26. mája na Bytčianskom zámockom dni.
Áno, plánujeme tam vystú­piť s Polepetkom. Mal som víziu, že to raz zahráme na zámku. Bytčiansky zámoc­ký deň je na to skvelá príle­žitosť. Tiež je to predstave­nie, ktoré má živé hudobné teleso. Zaznejú tam ľudové piesne. Verím, že oživíme zámok, ako sme to urobili aj minulý rok.

Vy osobne ste dosta­li hereckú príležitosť aj v Bratislave.
V Bratislave som sa ne­plánoval angažovať. Hral som 10 rokov v žilinskom divadle, robil som pre Di­vadelné centrum Martin a teraz robím pre Clown­doctors pre celý severoslo­venský región. Vyučujem na ZUŠ a konzervatóriu. Je však pre mňa fajn, keď do­stanem príležitosť zahrať si aj v televízii. Zahral som si v Súdnej sieni a diváci ma uvidia v lete. Hneď potom som v Prahe točil film so štábom z Hongkongu. Hral som postavu maliara. Bol to pre mňa pekný zážitok. Kiežby bolo takých príleži­tostí viac.

Aké máte plány do budúcnosti?
Rád by som vytvoril vlast­né predstavenie, napísal vlastnú rozprávkovú kniž­ku. Určite by som si chcel v budúcnosti zahrať aj v nejakom ďalšom seriáli v televízii.

Foto: Archív RK

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod