Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

24. september 2018 | Ľuboš, Ľubor

Horúce kreslo

Robert Fico: Ľudia presne vedia, čo majú robiť a vyberú si prezidenta, akého chcú

Robert Fico: Ľudia presne vedia, čo majú robiť a vyberú si prezidenta, akého chcú

06.03.2014 | 10:06

Aký ste mali v Žiline program?

Ďakujem za pozvanie na dnešné stretnutie. Dnešný deň bol spojený s návštevou tohto regiónu, začínal som rozhovor v Žiline, potom som sa presunul do Čadce, kde sme boli na otvorení a prehliadke pavilónu nemocnice. Dobre sme si zahrali futbal, pretože pokračuje séria pod názvom Kopnite si do Fica, kde hráme so študentmi stredných škôl futbalové zápasy. Je to veľmi milé, veľmi fajn. Bol to normálny pracovný deň ako akýkoľvek iný.
 

Prečo sa predseda vlády a najsilnejšej strany v polovici funkčného obdobia rozhodol stať sa prezidentom?

Predovšetkým prezidentské voľby, pokiaľ ide o dátum, vôbec neovplyvňujem. Presne v polovičke druhého vládneho obdobia prichádzajú prezidentské voľby a my sme sa v SMER-e rozhodovali, či a akého kandidáta postavíme. Došli sme k záveru, že potrebujeme na Slovensku spoluprácu a súčinnosť najvyšších ústavných činiteľov, pretože stabilita je základný predpoklad riešenia vecí. Ja by som bol nerád, keby sa na Slovensku ešte niekedy opakovali situácie, ktoré si všetci veľmi dobre pamätáme. Najmä konflikty medzi pánom prezidentom Kováčom a pánom premiérom Mečiarom. To sú veci, ktoré Slovensko nepotrebuje, a preto v plnej profesionálnej kondícii nikam neutekám, ničoho sa nezbavujem. Ako predseda vlády som za 6 rokov musel prijímať veľmi ťažké rozhodnutia a opatrenia. Rozhodol som sa, po konzultácii s mojimi kolegami a priateľmi, že sa pokúsim o túto pozíciu predovšetkým preto, aby sme zabezpečili dobrú spoluprácu medzi tromi ústavnými činiteľmi v zmysle troch Svätoplukových prútov. Chcem byť prezident, ktorý je vlastenecký, ktorý bude veľmi aktívny, ktorý bude veľmi úzko spolupracovať s vládou a parlamentom. Nechcem byť prezident, ktorý by sa mal hádať alebo biť s vládou a parlamentom. Toto nie je úloha prezidenta. Naopak, podal by som vláde pomocnú ruku v zahraničnopolitickej oblasti, kde som získal za tých niekoľko rokov ako premiér a poslanec NR SR obrovské skúsenosti a kontakty. Chcem ísť do toho maximálne aktívne a chcem celému Slovensku v tejto funkcii pomôcť.
 

Ste zakladajúcim členom strany SMER, ste jej predsedom a premiérom za túto stranu, ktorá vládne sama. Prezident má byť nadstranícky. Všetci však vieme a je to prirodzené, že názory a postoje strany SMER sú vašimi názormi a postojmi, je tam jasná personálna aj programová väzba. Ako chcete dosiahnuť tú nadstraníckosť? Popretŕhate po zvolení všetky priateľstvá s ministrami a poslancami SMER-u? Nedopadne to tak, že budete, podobne ako Ivan Gašparovič, akoby člen SMER-u a budete uprednostňovať stranícke záujmy pred záujmami občanov SR? Vysvetlite nám, ako si to predstavujete?

Dajte mi jeden príklad, kedy Ivan Gašparovič uprednostnil záujem strany SMER pred záujmami občanov. Nestačí si prečítať prvú stranu denníka SME a prísť na diskusiu s predsedom vlády. Pokiaľ ide o mňa, ja si uvedomujem, že prezident musí byť nadstranícky, to znamená, že musí mať schopnosť komunikovať so všetkými politickými stranami. Ale to, že som sociálny, to mi jednoducho nezoberiete. Ja som sa narodil v tej najobyčajnejšej rodine. Mama predavačka v obchode s topánkami, otec - robotník striekal nábytok v Topoľčanoch. Je to jednoducho vo mne. Prezident má takisto právo na názor. Prezident má právo hodnotiť, či sa politika vlády uberá sociálne alebo nie. Preto vám garantujem, že keby som bol zvolený za prezidenta, vždy budem hľadieť na záujmy SR, ale rovnako vždy budem prezident, ktorý bude významne sociálne orientovaný. A čo je na tom, že by som poznal premiéra a ministrov? To je úloha prezidenta! Úloha prezidenta je s týmito ľuďmi komunikovať, úloha prezidenta je s týmito ľuďmi občanom pomáhať. Dám príklad. Často dochádza k situáciám, kedy dôjde ku konfliktu medzi vládou a zamestnávateľmi alebo vládou a odborármi. A konflikt je taký nezmieriteľný, že musí prísť niekto iný. V takom prípade môže nastúpiť prezident a môže pomôcť vláde, parlamentu alebo aj zamestnávateľom. To isté sa týka zahranično-politickej oblasti. Ja mám dnes celú sieť vzťahov a kontaktov. Dnes môžem cez telefón komunikovať s veľkým počtom premiérov a prezidentov. Toto ponúknem novej vláde. Nový premiér to bude mať tiež ťažké. Musí sa rozbehnúť, musí zabezpečiť chod štátu. Ja mu chcem ponúknuť spoluprácu. Dokonca som ochotný chodiť aj na Rady EÚ. Preto sa vôbec nebojím mojej zaujatosti. Áno, budem sociálne zaujatý. Táto sociálna zaujatosť ale má mať u prezidenta svoje miesto.)
 

Ako chcete z tejto pozície najviac pomôcť Slovensku?

Trochu ma prekvapujú vyjadrenia iných kandidátov, že budú znižovať nezamestnanosť, budú znižovať dane a podobne. Každý, kto si prečíta ústavu, vie, že prezident takéto právomoci nemá. A nemá ani možnosť ovplyvňovať správanie sa vlády alebo parlamentu. Môže akurát vetovať nejaký zákon alebo sa stretnúť s premiérom a povedať, čo sa mu nepáči. Úlohou prezidenta je predovšetkým ľudí spájať. Úlohou prezidenta je trošku viac bojovať za vlastenectvo. Všimnite si, koľkokrát ideme na nejaké verejné podujatie, kde hrá slovenská hymna a rodičia nepovedia deťom, aby si dali dole čapice a postavili sa. Úlohou prezidenta je dávať väčšiu hrdosť ľuďom na Slovensku, pretože máme toľko vynikajúcich ľudí, umelcov, lekárov, vedcov, diplomatov. Spomeniem aspoň jedného, máme predsedu medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Kto to na Slovensku vie? Dohromady nikto. Lebo keď si pozriem prvú stranu bulváru alebo prvú stranu akéhokoľvek denníka alebo týždenníka, bude tam nejaká prostitútka alebo zbojník. To sú najväčšie celebrity, ktoré by dnes Slovensku akoby dominovali. Úlohou prezidenta je byť takým normálnym, dobrým prezidentom, ktorý chodí, zaujíma sa. Takýto prezident je napríklad Heinze Fischer z Rakúska. Prezident nepotrebuje silné právomoci, prezident nepotrebuje búchať po stole. Prezident potrebuje mať prirodzenú autoritu a skúsenosti. Ja by som bol nerád, keby tam prišiel človek, ktorý o politike vôbec nič nevie. Ako niekto, kto o sebe tvrdí, že nie je politik, zrazu chce byť prezidentom? Lebo prezident, to je predovšetkým politik. To sa bude vo funkcii učiť, ako to vlastne funguje? Ako to je s protokolom? Ako to je so známosťami? Komu bude ako prvému volať? Za kým prvým pôjde, keď nikoho nepozná? Ja mám presnú víziu toho, ako sa v tejto funkcii správať. Chcem vás všetkých ubezpečiť, že nebudem ako pán poslanec Hrušovský, ktorý chce takto zavŕšiť svoju politickú kariéru. Prezidentská funkcia nie je na to, aby ňou niekto završoval svoju politickú kariéru. Prezidentská funkcia je na to, aby sa riadne vykonávala, aby sa riadne vykonávali právomoci prezidenta, ktoré sú v ústave a aby bol prezident aktívny a zodpovedný za dianie v tomto štáte. Na toto všetko som pripravený, som v plnej profesionálnej aj fyzickej kondícii. Každé ráno behám, veľa vydržím. Ešte toho dosť, aj s novinármi, zvládnem za ďalšie roky, bez ohľadu na to, ako to dopadne.


Kto vás vo funkcii premiéra nahradí? Bude to Róbert Kaliňák, Pavol Paška alebo Marek Maďarič?

Pridajte ešte jedného. Ja by som pridal aj Petra Kažimíra. V roku 1999, kedy vznikol SMER, sa stalo niečo, čo nikto neočakával. Sme jediná politická strana, ktorá sa za 15 rokov nerozpadla, a sme jediná politická strana, ktorej neodišli z poslaneckého klubu žiadni poslanci. Je pre mňa veľkou cťou, keď sa na politických stretnutiach a mítingoch stretávam na 90 % s tými istými ľuďmi, ktorých som stretával v roku 1999. To hovorí o mimoriadne významnej 15-ročnej stabilite tejto strany. A popri mne za 15 rokov vyrastala nová generácia politikov. Ak dostanem dôveru od verejnosti a budem zvolený, vôbec sa neobávam o kontinuitu v SMER-e, lebo sme na tom dohodnutí a okamžite nastúpia mechanizmy, čo sa všetko udeje. SMER je natoľko silný, že nielenže prebehne prevzatie líderstva v strane ľahko, ale ja som úplne presvedčený, že SMER má všetky predpoklady, aby bol úspešný aj v roku 2016 v parlamentných voľbách, pretože my sme integrovali, dali sme dohromady 6 politických subjektov a vytvorili sme silný, stredo‑ľavý subjekt, ktorý dominuje v priestore od stredu doľava. Pozrite sa na pravicu. V parlamente je 67 opozičných poslancov, nás je 83. Z tých 67 je už dnes okolo 20 nezávislých. Ako keď hodíte kameň do kŕdľa vrabcov. Ba dokonca počúvame, že majú vznikať ďalšie strany. Už tu máme Obyčajných ľudí, už tu máme SaS, KDH, SMK, SDKÚ, MOST-HÍD. Počúvame, že z SDKÚ majú odísť ďalší poslanci a vytvoriť ďalšiu politickú stranu. To bude katastrofa, pretože dnes má SDKÚ už len 8 poslancov a ak odíde ešte jeden, rozpadne sa im poslanecký klub a bude to partia individuálnych poslancov. Fragmentácia scény napravo je tak silná, že sa obávam, že čím ďalej, tým viac sa budú napravo presadzovať neštandardné politické sily. Tohto sa neobávam od stredu doľava, pretože SMER jasne integroval, nerozdeľuje sa a nerozpadáva. Preto sa nebojím toho, čo sa stane po mojej prípadnej úspešnej kandidatúre.
 

Očakávali ste takú silnú antikampaň voči vám?

Skôr by som od ostatných kandidátov očakával, že prídu s jasnou víziou výkonu prezidentskej funkcie. Zatiaľ sa to všetko zužuje na útoky proti mne a zväčša, keď si pozerám vyhlásenia iných kandidátov, tak sú to preteky v tom, kto bude na mňa tvrdší alebo kritickejší. Bolo by mi veľmi ľúto, keby jediným kritériom toho, aby sa človek na Slovensku stal prezidentom, bolo to, že sa nebude volať Robert Fico. Zatiaľ to vyzerá tak, že pre niektorých voličov nič iné nie je dôležité. Môže tam prísť ktokoľvek, neskúsený alebo už so svojou životnou historkou. Len nech to nie je SMER a Robert Fico? Čoho sa ľudia obávajú? Nie je to tak, že dnes predseda vlády, predseda parlamentu a prezident sú rovnako hodnotovo orientovaní? Prečo to doteraz nikomu nevadilo, že si rozumiem s Ivanom Gašparovičom? Všetci veľmi dobre vedia, že Pavol Paška, Robert Fico a Ivan Gašparovič sú traja ľudia, ktorí si dobre rozumejú. Ja nechcem nič iné, len aby si Robert Fico ako prezident dobre rozumel s novým premiérom a Pavlom Paškom. Nech je tu pokoj. Nepotrebujeme hádky a šarvátky najvyšších ústavných činiteľov. Navyše, ja som v roku 2012 sľúbil, keď sme sami vstúpili do vlády, lebo opozícia s nami odmietla ísť, že nebudem obťažovať verejnosť žiadnymi hádkami vo vnútri vlády. Bol niekto svedkom hádky vo vnútri vlády od roku 2010? Nikdy! Ja by som bol rád, keby to tak bolo nielen vo vláde a v parlamente, pokiaľ ide o SMER, ale aby to tak bolo aj pokiaľ ide o vzťahy troch najvyšších ústavných činiteľov.
 

Musím vám oponovať, pretože ak ovláda tri najvyššie ústavné funkcie v štáte jedna strana, nemusí to byť len dobre, pretože sa nemôžu zároveň kontrolovať. Moc v štáte je rozdelená aj preto, aby jeden kontroloval druhého.

Pán redaktor, zase ste čítali nejaké nesprávne noviny. Ešte raz, prečo má dnes SMER predsedu vlády a predsedu parlamentu? No preto, lebo v roku 2012 sme vyhrali parlamentné voľby so 44 %. To je jednoducho fakt. To znamená, keď vyhráte voľby, tak máte premiéra a máte predsedu parlamentu, lebo máte najsilnejší poslanecký klub. Prezident, pán Gašparovič, bol zvolený priamo, s podporou SMER-u. Čo to má spoločné s tým, kto bude teraz prezidentom? SMER bude mať v tomto volebnom období vždy premiéra. Čo mám teraz, pretože kandidujem za prezidenta, povedať Pavlovi Frešovi, aby to zobral za mňa, lebo chcem byť prezident? Predsa my máme zodpovednosť za vládnutie. Nie je žiadny dôvod meniť predsedu parlamentu, lebo SMER je najsilnejšia frakcia. Idú priame prezidentské voľby. Súhlasil by som s vami, keby mal SMER ústavnú väčšinu v parlamente a prezident by sa volil priamo v parlamente. Ale tu je priama voľba a ľudia si vyberú, koho chcú. To znamená, že opäť budeme spochybňovať voľbu ľudí? Čo keď ľudia povedia, že chcú za prezidenta Roberta Fica? Je to nedemokratické? Niet demokratickejšieho spôsobu výberu prezidenta, ako je priama voľba! Čiže nehovorte ľuďom, čo je demokratické a čo nie. Ľudia presne vedia, čo majú robiť a nech si vyberú takého prezidenta, akého chcú. My sa nebudeme nikomu ospravedlňovať, že sme dominantným spôsobom vyhrali voľby. Čiže, ak sa stane prezidentom SR kandidát SMER-u, je to demokratické, slobodné, európske a nie je na tom nič, čo by malo niekomu v tejto krajine vadiť. Je to čisté a legitímne a nemá to nič spoločné s tým, čo tu niekto naznačuje, že je to nejaký návrat do roku 1989. Aký návrat? To ste si nevšimli, že sme vyhrali voľby?
 

Pán premiér, je o vás známe, že nemáte rád novinárov a ste nastavený na apel voči mne. Ale viete, ja občas používam aj vlastnú hlavu, nemusím len reprodukovať, čo si prečítam v denníku SME. Poďme ďalej. V súčasnosti ste prišli s návrhom na reformu justície. Prečo až teraz?

V roku 2012, pri nástupe do druhej vlády, sme stáli pred vážnymi rozhodnutiami o konsolidácii verejných financií. Vôbec sme nevedeli, či udržíme aj v justícii výhody, ktoré vtedy mala. Viete, že to boli 13. a 14. platy a ďalšie výhody, napríklad možnosť sudcov pracovať doma. Rok a pol sme sa trápili s konsolidáciou, myslím si, že môžeme povedať, že sme na jej konci a že už nebude potrebné prijímať takéto vážne rozhodnutia. Ale čím ďalej, tým viac sa dostávajú na povrch individuálne zlyhania sudcovského zboru. Preto prišla principiálna otázka: Podarí sa nám oddeliť zlých sudcov, ktorí robia zlé meno súdnictvu, od tých ostatných, dobrých? Lebo ja som presvedčený, že väčšina sudcov na Slovensku sú statoční ľudia. Preto sme navrhli bezpečnostné previerky, máme už pripravený návrh ústavného zákona. Rovnako chcem povedať, že som požiadal o oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR a predsedu Súdnej rady. Už som sa stretol aj s pani poslankyňou Luciou Žitňanskou a spýtal som sa jej, či je opozícia pripravená spolupracovať na tomto ústavnom zákone, pretože bez dohody opozície a väčšiny, ktorá je dnes v SMER-e, by tento ústavný zákon neprešiel. Na vašu otázku by som odpovedal, že lepšie aj neskôr ako nikdy. Ja si myslím, že teraz už to naberá dynamiku a tento ústavný zákon môže byť pomerne rýchlo prijatý.
 

Po nevymenovaní Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora a potvrdení tohto kroku Ústavným súdom SR vznikol precedens a prezidentovi sa prakticky zvýšili kompetencie. Nezvýšila sa však aj právna neistota? Budete vy osobne vymenovávať či nevymenovávať navrhnutých kandidátov na sudcov, generálnych prokurátorov, členov súdnej rady, profesorov, ministrov, podľa vlastného uváženia?

Napríklad prezident musí odvolať ministra, ak mu takýto návrh predloží predseda vlády. Ak by som dnes došiel za prezidentom s návrhom, aby odvolal tohto a tohto ministra, prezident to musí urobiť. Môže to chvíľku naťahovať, ale musí to urobiť, lebo ústava hovorí, že ho odvolá. Ale potom je okruh ľudí, napríklad generálny prokurátor, predseda najvyššieho súdu, podpredsedovia najvyššieho súdu a ďalší, kde ústava hovorí, že prezident odvoláva a vymenúva. V tomto prípade ústavný súd potvrdil, že prezident má právo vlastnej úvahy, môže povedať, či áno alebo nie. V prípade generálneho prokurátora prezident nastavil určité kritériá, ktoré musí zobrať prezident do úvahy. Ja musím zobrať na zreteľ, že prezident, podľa rozhodnutia ústavného súdu, má dnes diskrečnú právomoc, a teda sa môže rozhodnúť, či vymenuje alebo nevymenuje určitý okruh funkcionárov.
 

Budete žiadať aj ďalšie rozšírenie prezidentských právomocí?

Nie je na to žiadny dôvod. Prezident nepotrebuje mať silné právomoci, ale potrebuje byť prirodzenou autoritou. Ak si zoberieme, čo všetko má prezident k dispozícii, je veľmi, veľmi silný. Prezident zastupuje krajinu dovnútra aj navonok, dojednáva významné medzinárodné zmluvy, podpisuje zákony, môže vrátiť zákon naspäť NR SR a tá potrebuje 76 hlasov na jeho opätovné schválenie. Je vrchný veliteľ ozbrojených síl, má právo udeľovať amnestie, menuje profesorov, veľvyslancov, rôznych významných funkcionárov, ako sú predseda ústavného súdu, predseda najvyššieho súdu, generálny prokurátor, odvoláva a menuje sudcov všeobecných súdov. Právomoci sú neuveriteľne široké a pokiaľ je prezident aktívny a je to skutočný politický líder, vôbec nepotrebuje uvažovať o posilnení právomocí.
 

Ako premiér polarizujete spoločnosť, prezident by však mal ľudí spájať. Ako to chcete dosiahnuť?

Ako predseda vlády som zodpovedný za plnenie programového vyhlásenia vlády a musím často oponovať opozičným návrhom a postojom. Musím často ísť do konfrontácie s opozičnými predstaviteľmi. Minule ma niekto obvinil, že chodievam často sám do diskusných relácií. Realita je taká, že pani Radičová bola v priebehu dvoch rokov sama 22-krát, ja som bol 19-krát. Takže ona chodila sama do diskusných relácií častejšie, ako chodievam ja. A keďže ste predsedom politickej strany a musíte byť neustále v politickom súboji, konflikte, tak polarizujete. Ale prezident je už vnímaný inak. Ja si myslím, že ak bude zvolený skúsený politik, ktorý vie, čo má robiť, už sa nemusí chodiť hádať s opozičnými lídrami do televízie, prezident už nemusí chodiť do parlamentu a viesť polemiku s opozičnými poslancami. Prezident nemusí odolávať rôznym útokom, ktoré na neho idú z médií. Jeho úloha je diametrálne odlišná ako úloha predsedu vlády. Možno by mohlo byť nejaké prechodné obdobie, kedy by ľudia mali ešte zmätok, ako je možné, že človek, ktorý bol mimoriadne politicky aktívny na jednej strane politického spektra, zrazu chodí po Slovensku ako nadstranícky prezident. Ale po troch mesiacoch by si na to úplne prirodzene každý zvykol.
 

Nedávno ste v parlamente čelili odvolávaniu za emisnú kauzu. Aký je váš postoj k tejto téme? Cítite aspoň politickú zodpovednosť za vtedajšieho koaličného partnera?

Nepôjdem do žiadnych detailov, ale prioritné je toto: V roku 2010 nastúpila vláda Ivety Radičovej. Dva roky mali k dispozícii políciu, kriminálnu políciu, vyšetrovateľov. Mali spis, v ktorom bolo všetko, čo je tam aj teraz. Neurobili nič, lebo nenašli nič proti SMER-u. Potom prišiel rok 2012 a boli parlamentné voľby. Bola táto téma predmetom predvolebnej kampane? Nebola, lebo nebolo nič proti SMER-u. Ubehli dva roky mojej vlády. Prečo počas nich túto tému nikto neotváral? Lebo tam nič nebolo. A zrazu je 35 dní pred voľbami prezidenta a účelovo sa vytiahne vec, ktorá nemá nič spoločné so SMER-om. A tak táto schôdza aj vyzerala. Pretože ak je 67 opozičných poslancov a na záverečnom hlasovaní je prítomných iba 48, tak potom čo to bola za schôdza? Bola to povinná jazda s cieľom mňa poškodiť. Ale ja som už na tieto cvičné jazdy naučený. Bol to zbytočne strávený deň v NR SR a myslím si, že to pochopila aj opozícia.
 

Treba povedať, že vy ste tento nástroj tiež využívali, keď ste boli v opozícii.

Ale nie so 6 rokov starými kauzami a 35 dní pred prezidentskými voľbami.
 

Poďme ďalej. Kauza Gorila. Veríte ešte v jej vyšetrenie?

Je vôbec potvrdené, že tento spis je pravý? Nie je. Opakovane vyhlasujem, že nikdy slovenská polícia nedostala a nedostane iný pokyn, ako vyšetrovať. Nech sa páči, prešetrujte, či je to pravda alebo nie. Pretože ak je to pravda, čo je v tomto spise napísané, ide predovšetkým o obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu 2002 – 2006 a išlo predovšetkým o obdobie privatizácie strategických podnikov a rozdávania úplatkov a provízií. Ja by som bol rád, keby sa táto vec vyšetrila. Veď by to bolo v náš prospech. Keby sa ukázalo, že je pravda, ako si delili 200-miliónové úplatky, tak to by pravici definitívne zlomilo krk. Ja môžem takéto vyšetrovanie len privítať. A teraz príde obligatórna otázka...
 

Presne tak. Boli ste v tom byte?

Pán redaktor, keď sa objavila Gorila, tak sa pravica natoľko vydesila, že rozmýšľala, ako odpútať od seba pozornosť. Tak vnútila novinárom otázku, aby sa šli Fica spýtať, či tam bol alebo nebol. Hoci ten prepis hovorí, ak je pravdivý, že ten rozhovor bol o ničom. Keby to aj bola pravda, tak ma ten rozhovor nijako nediskredituje. Ak by som teraz povedal, že na tom byte som bol, uverejníte zajtra vo Večerníku, že Hrušovský si delil s Dzurindom 200 miliónov korún úplatky z privatizácie?
 

Ak to je pravda, tak bez problémov.

Takže ja nedovolím, aby niekto prekrýval podstatu tejto kauzy, ktorá spočíva v privatizácii, úplatkoch a províziách nejakými úvahami o tom, či ja som sedel s niekým alebo nesedel, pretože ak by to aj bola pravda, tak to nemá nič spoločné s mojím opozičným pôsobením a nič z toho údajného rozhovoru ma nediskredituje. Preto všetky tieto otázky treba klásť tým aktérom, o ktorých sa hovorí v súvislosti s veľkými úplatkami a províziami, ktoré sú popísané v Gorile.
 

Podľa posledného prieskumu agentúry Focus z novembra min. roka vyše 60 % ľudí vyslovilo nespokojnosť so zmenami, ktoré nastali v našej krajine po roku 1989. Môžete vy porovnať tieto dve obdobia?

Na VŠ som študoval v rokoch 1982 – 86, potom som ešte tri roky pôsobil v práci a rok som bol na vojne v bojom útvare, ktorý bol prvosledový vo vzťahu k západonemeckým hraniciam. Čiže zažil som aj túto realitu na Šumave v západných Čechách. Ak by som ale dnes hodnotil niektoré fragmenty do roku 1989, tak by som musel povedať, že to bolo obdobie, ktoré bolo v mnohých ohľadoch sociálnejšie. A možno bola veľká chyba všetkých, ktorí po roku 1989 prišli do vedúcich pozícií, že neboli dostatočne múdri a nepovedali, že všetko, čo bolo dovtedy dobré, je potrebné zobrať a preniesť a všetko, čo bolo zlé, treba nechať a zabudnúť. V každom prípade odmietam tvrdenia niektorých politikov, ktorí hovoria, že do roku 1989 tu bola nejaká čierna diera. Je to klamstvo. Ľudia robili a vytvárali hodnoty, na ktorých táto krajina doteraz stojí, hodnoty, ktoré boli často zadarmo privatizované a predané do zahraničných rúk. Ja mám a vždy budem mať veľkú úctu k ľuďom, ktorí žili a pracovali do roku 1989 a nebudem na nich nadávať. Keď som ja išiel na VŠ, mal som stravnú jednotku za 2,60 Kčs, električenka ma stála 40 Kčs, internát 44 Kčs a cestovný lístok z Topoľčian do Bratislavy 8 Kčs. Išiel som z piatka na sobotu vykladať vagóny, zarobil som 200 Kčs za noc a mal som polovičku svojich nákladov na mesiac. Išiel som si v lete zarobiť na brigádu, dostával som prospechové štipendium a ako vysokoškolský študent nemôžem ani zďaleka porovnávať to, aké výhody vtedy študenti mali v porovnaní s terajší obdobím. Sú elementy z minulosti, ktoré treba zvažovať. Veľmi výrazná podpora rodín, sociálna politika. Boli tam aj zlé veci, ale oddeľme to. Na zlé veci múdri ľudia zabudnú. Teraz budem veľmi tvrdý a poviem, že zabudnime na názov, ale boli národné výbory. Ak si uvedomíme, aký to bol model kombinácie výkonnej moci a zákonodarnej moci, tak zrazu zistíte, že je to najideálnejší model fungovania na nejakom administratívnom území. Veď my teraz opäť pristupujeme k integrácii miestnej štátnej správy, aby sme vytvorili silný okresný úrad, ktorý bude jediný reprezentant štátu na danom území. Čiže buďme k sebe úprimní, ale prosím, nehovorme, že do roku 1989 tu bola nejaká čierna diera. S týmto tvrdením nikdy nebudem súhlasiť. Možno z toho vyplýva veľká miera empatie ľudí k tomuto obdobiu. Ľudia mali mladomanželské pôžičky, mnohí si postavili rodinné domy s významnou podporou štátu. Prišla zmena trhového hospodárstva, zmenili sa pomery a pre niektorých ľudí to už dnes nie je také jednoduché, ako to bolo dovtedy.
 

Čo bude s Robertom Ficom, ak by sa nestal prezidentom?

Bude predsedom vlády.
 

Neoslabí to vašu pozíciu v strane a štáte?

Voľba prezidenta je priama. Budem rešpektovať akékoľvek rozhodnutie, ktoré ľudia urobia. Ja k voľbám pristupujem s veľkým rešpektom. Neberiem ich iba ako hru, nezabávam sa. Uvedomujem si, že bojujem o pozíciu hlavy štátu. To už nie je žiadna sranda. Predseda vlády nie je taký dôležitý ako hlava štátu. Preto ten rešpekt. Ale na druhej strane, ak by to nevyšlo, tak novému prezidentovi zablahoželám a urobím všetko pre to, aby som s ním mal normálne korektné vzťahy a potom sa opäť vrhnem do práce premiéra, budeme sa pripravovať na voľby do EP, komunálne voľby a v roku 2016 nás čakajú parlamentné voľby. Pred nimi sa rozhodnem či pôjdem alebo nepôjdem ďalej do politických súbojov.
 

Prečo by mali ľudia voliť Roberta Fica?

Ponúkam ľuďom argumenty. Mrzí ma, že ostatní kandidáti neprichádzajú s víziou prezidentskej funkcie. Ja som ju aj dnes popísal veľmi presne. Preto by som bol veľmi rád, keď sa budú ľudia rozhodovať, aké meno vhodia do urny, aby nezabúdali na to, že prezident musí byť skúsený politik, že sa nestačí len volať inak ako Robert Fico. Ak ľudia budú takto rozmýšľať, tak budem spokojný a keď to aj nevyjde, budem toto rozhodnutie akcepovať.
 

Divákov prišlo veľa.

 

Michal Filek
Snímky Anna Metlická

|
<
September 2018
>
PON UTO STR ŠTV PIA SOB NED
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
1 2 3 4 5 6 7
Pondelok    24. September 2018
20.9. - 26.9.2018 | Program kina CINEMAX ŽILINA
24.9.2018 10:00 | Klub s knihuľkou - zážitkové čítanie pre deti 1+
Horúce kreslo
DNES ZAJTRA STREDA
6 °C
5 °C
9 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod