Anka, ako ste sa dostali k pohybu a prečo ste si ho vybrali?
A. M.: K pohybu som sa dostala už v šiestich rokoch. Venovala som sa športovej gymnastike, ktorú som robila aj súťažne. Priviedla ma k nej sestra, ktorá začala predo mnou, a naša mama chcela, aby sme zmysluplne trávili voľný čas. Po skončení kariéry som začala robiť trénerku športovej gymnastiky. Urobila som si trénerské kurzy, aby som ovládala metodiku a vedela, ako správne gymnastiku učiť.
Ako sa v tomto období ľudia hýbali a cvičili? Boli už vtedy fitness centrá?
A. M.: Bolo to už dávno, vtedy ľudia mohli v rámci voľného času cvičiť doma pred televízorom. Fitness centrá ešte neboli, neskôr „fičal“ skôr aerobik. Mňa to ale nechytilo, venovala som sa športovej gymnastike, ktorá zahŕňala aj klasický balet, a neskôr scénickému tancu. Trénerstvo a gymnastika ma naučili, aké je dôležité vedieť učiť deti už od malička správne pohyby či cviky, ovládať a uvedomovať si svoje telo. Keď totiž dieťa cvičí zle, môže si ublížiť. Športová gymnastika sa vtedy začínala učiť už od piateho roku života dieťaťa.
Čo sa zmenilo, keď sa vám narodili vlastné deti?
A. M.: Nadobudla som pocit, že nechcem robiť prácu pre športové výkony, ale chcem podchytiť pohyb naozaj už od narodenia. Tam je ten základ. Keď sa dieťa v prvom roku zle naučí pohybové vzorce alebo preskočí vývinové etapy, môže sa to neskôr odraziť na zdraví – napríklad sa objaví skolióza či problémy s chodidlami alebo kĺbmi. Rozhodla som sa venovať najmenším deťom od pol roka. Pred 20 rokmi som absolvovala kurz Body-Mind Centering v Bratislave, kde vznikol a už vtedy fungoval Babyfit, a kurz DNS Rehabilitation Prague School. Keď som prvýkrát videla, ako sa pracuje s takýmito malými deťmi, nadchlo a nakoplo ma to. Preniesla som túto formu hravého pohybu aj do Žiliny.
Už samotný názov našepkáva, o čom tento koncept je.
A. M.: Názov je úplne ľahko interpretovateľný – aby bolo vaše dieťatko fit, teda zdravé. V roku 2005 som začínala lekcie so štyrmi deťmi a postupne sa to rozrástlo tak, že som musela pribrať kolegyne Maťku a Elu. Sú tiež certifikované lektorky, takže všetky, čo pracujeme s deťmi, máme na to vzdelanie, čo považujem za veľmi dôležité. Rodičia by nemali zveriť dieťatko do rúk niekoho, kto nemá dostatočnú odbornosť a nevie, čo robí. Veľakrát napríklad vidíme, že maminka robí chyby v manipulácii s dieťatkom a vieme ju usmerniť, ukázať jej, ako to má byť správne. To sa napríklad cez Instagram alebo iné platformy úplne nedá.
Vo vašich začiatkoch pred dvomi desaťročiami ženy nemali internet a toľko informácií o pohybe či cvikoch vhodných pre bábätká. Dá sa povedať, že ste šírili osvetu, ktorá vtedy nebola bežná?
A. M.: Presne tak. Kedysi nebolo zvykom chodiť s dieťaťom k fyzioterapeutovi na Vojtovku či Bobatha. Ženy čerpali základné informácie najmä z kníh, ale osobný prístup nič nenahradí. My sme mali a stále máme odborné zastrešenie detskou lekárkou Mirkou Moravčíkovou, ktorá aj navštevovala s deťmi Babyfit. Dodnes robí prednášky pre tehotné ženy a mamičky o správnom psychomotorickom vývoji dieťaťa, polohovaní, dvíhaní a manipulácii s bábätkami u nás v Labyrinte. Spolupracovali sme aj s fyzioterapeutkami a psychologičkou Klaudiou Tabačkovou, ktorá tiež so svojimi dvomi deťmi absolvovala kurzy Babyfit. Zároveň k nám priniesla zaujímavý projekt so študentmi psychológie – tí sa v rámci výučby chodili pozerať na naše cvičenia a pozorovať pohyb či správanie detí v rôznych vekových skupinách. Boli nadšení, ako už také malé deti spolupracujú a ako sa po pár absolvovaných hodinách uvoľnia a vedia, čo majú robiť. V Labyrinte sme zastrešovali komplexné možnosti pre rodičov detí – riešili sme témy od masáží bábätiek až po učenie na nočník či nástup do škôlky. Dodnes v našich priestoroch ponúkame širokú škálu pohybových možností pre všetky vekové kategórie.
Majú dnes detičky viac problémov? Často sa pri bábätkách skloňuje hypotónia alebo diastáza.
M. Z.: Deti sú pod väčším drobnohľadom ako keď sme my boli malí. Máme viac vedomostí a informovanosť je oveľa väčšia. Aj lekári sú lepšie edukovaní. Keď na hodine vidíme, že dieťa má problém, ktorý presahuje prirodzený pohyb, posielame rodičov k odborníkovi.
A. M.: Moja hlavná filozofia je: najlepšia pomoc pri psychomotorickom vývoji detí je im nepomáhať. To opakujem rodičom už celé roky. Dôležité je, aby si dieťa cestu k pohybu (napríklad k sedu, postaveniu sa či prvým krokom) našlo samo. Tým sa svaly prirodzene spevnia a v hlave sa prepoja veľmi dôležité pohybové vzorce.
Sú dnešné mamičky iné ako pred 20 rokmi?
M. Z.: Vedia viac, ale sú možno trochu bojazlivejšie. Často majú tendenciu s láskou pomáhať deťom, aj keď netreba. Na Babyfite vedieme malinkých k sebestačnosti – napríklad deti si chystajú aj odkladajú pomôcky samé, niektoré aktivity sú podľa ich výberu, prelíname vedenú aktivitu s voľnou hrou s rôznymi cvičebnými pomôckami. Potom sú maminky aj deti hrdé, niekedy aj prekvapené, čo všetko už dokážu. Babyfit je určený pre deti už od pol roka.
Prečo je dôležité cvičiť v skupine a nie len individuálne?
A. M.: V skupine mamičky zdieľajú skúsenosti, radosti aj starosti a deti sa učia aj odpozorovaním od rovesníkov. Vidia, ako iné dieťa štvornožkuje, a to ich motivuje. Tiež prepájame pohyb so slovom cez riekanky a pesničky, čím sa rozvíja pamäť aj reč. Veľa rodičov si potom tieto pohybové hry cvičí aj doma – stačí povedať riekanku a dieťatko hneď urobí naučené pohyby, čím si trénuje aj pamäť.
M. Z.: Aj my lektorky vidíme pokroky od hodiny k hodine. Niekedy na prvom stretnutí dieťatko nechce ani len sedieť na fitlopte, bojí sa urobiť niektorý pohyb, a to je úplne v poriadku. Stačí, keď pozoruje a rodič mu postupne tieto aktivity ponúka. Na ďalšej hodine už dieťa pozná prostredie, vie, čo môže očakávať a čo sa bude diať, a väčšinou sa už omnoho viac zapája, uvoľní a nechá sa vtiahnuť do aktivity.
Spomínali ste náročný výcvik lektoriek Body-Mind Centering. V čom spočíval?
M. Z.: Pre predstavu, ako prebiehajú kurzy BMC – nie je to tak, že sme sa len naučili riekanky a cviky. Na kurze sme prechádzali vývojové vzorce od embryonálneho vývoja a pohybov v bruchu cez pôrod až po lozenie, štvornožkovanie a chôdzu. Nezdá sa to, ale je to neskutočná „makačka“. Veľa z týchto náročných pohybov v dospelosti naše telo úplne zabudne a nie je ľahké ich znova zvládnuť. Skúsili sme si na sebe aj to, v akej polohe je bábätko, keď sa dojčí, a čo mu spôsobí, keď má napríklad príliš zaklonenú hlavičku. Vďaka tomuto prežitku na vlastnom tele dokážeme byť k deťom empatickejšie a je nám jasnejšie, čím prechádzajú.
Ako na Babyfite funguje rozdelenie detí do skupín?
A. M.: Deti delím do skupín podľa veku, ale aj podľa pohybových schopností. Ak vidím, že dieťa v skupine nestíha alebo si hodinu neužíva, navrhnem prechod k mladším deťom. Keď sa neskôr „doťukne“, vráti sa k rovesníkom. Ide o individuálny prístup v skupinovej forme.
Aké pomôcky používate pri cvičení?
A. M.: Fitlopty, lebo sú mäkké, pérujú a udávajú pohybu rytmus. Deti na nich trénujú rovnováhu, orientáciu v priestore a zapájajú celé telo, aby nespadli. Niektorým deťom napríklad nie sú príjemné záklony na lopte, a keďže nechceme, aby bolo telo dieťaťa v napätí, postupujeme pomaly od malého pohybu k väčšiemu rozsahu.
M. Z.: Používame aj hračky, napríklad zvieratká, s ktorými si hovoríme riekanky. Deti sa učia zvieratká rozoznávať a zároveň u nich rozvíjame kritické myslenie – lektorka zámerne povie o zvieratku nepravdu a čaká na reakciu detí. Overbaly zase využívame na hádzanie či podkladanie, čo slúži na stimuláciu a rozvoj hrubej motoriky. Reflexné chodníčky a pichľavé loptičky používame na masáž nôh a stimuláciu bodov na chodidlách. Pierka slúžia na stimuláciu nervového systému prostredníctvom jemného dotyku. Všetky tieto pomôcky dávajú telu informáciu: „Tu mám končatinu a takto ňou môžem pohnúť.“ A veľmi dôležitá je aj hudba, vďaka ktorej dieťa získava základy rytmiky.
Na záver hodiny je priestor na voľnú hru. Čo je jej cieľom?
M. Z.: Je to odmena, detičky to majú veľmi rady. Vtedy nie sú organizované, vyberajú si preliezačky, puzzle či skladačky podľa seba. Učia sa riešiť konflikty o hračky a socializujú sa. Mamičky majú vtedy čas sa v pokoji porozprávať alebo sa opýtať lektorky na konkrétny problém. Hoci je to voľná hra, je riadená tým, že ponúkané hračky vyberáme podľa veku a toho, čo chceme u detí rozvíjať.
Usmerňujete počas hodín aj rodičov?
M. Z.: Áno. Sú mamičky príliš prísne, ktoré treba uvoľniť, a potom také, ktoré sú príliš benevolentné a nechajú deti robiť čokoľvek. Je potrebné, aby rodič bol rodičom, ktorý ukazuje možnosti aj hranice. Dieťa niekedy samo netuší, že nejaký pohyb sa mu bude páčiť, preto sa snažíme rodičom vysvetliť, že by ho mali aspoň jedenkrát vyskúšať.
A. M.: Keď sa deti u nás naučia napríklad počkať v rade alebo fungovať v kolektíve, majú potom oveľa ľahší nástup do škôlky. Takisto si pomaly zvykajú na krátku neprítomnosť mamy, keď si napríklad potrebuje odskočiť a dieťatko ostáva chvíľu v sále bez nej, samozrejme, pod naším dohľadom.
Centrum Labyrint je známe tým, že tu vytvárate komunitu a organizujete rôzne podujatia pre vašich klientov.
A. M.: Máme tu detskú herničku a kaviareň, kde mamičky po cvičení rady zostávajú na kávu a koláč. Vznikajú tu dlhoročné priateľstvá medzi deťmi aj maminami. Mnohé sa k nám vracajú aj s druhým, tretím či dokonca štvrtým dieťaťom, čo je pre nás najkrajšia spätná väzba. Teší nás, keď postupne spoznáme všetkých členov rodiny. Niekedy sa u nás v kaviarni stretnem s mamičkou so 17-ročným synom a ona mu povie: „Pamätáš si na Anku? K nej sme chodili cvičiť, keď si mal rok.“ Tieto zážitky sú pre mňa veľmi milé.
M. Z.: Naša kaviareň s detským kútikom je otvorená aj poobede a niektoré doobedia máme zase otvorenú herňu. Robíme aj tematické hodiny Babyfitu, napríklad na Vianoce, kedy varíme nealko punč, máme stromček a snažíme sa aj na cvičenie preniesť atmosféru Vianoc. Zároveň mávame vianočnú kapustnicu a rôzne posedenia pre ľudí, ktorí k nám chodia cvičiť. Organizujeme divadelné predstavenia, prednášky a podobne. Snažíme sa budovať komunitu s rodinnou atmosférou.
Aké projekty okrem Babyfitu u vás môžeme nájsť?
A. M.: Veľa detí po ukončení Babyfitu u nás pokračuje aj na tanečných dielňach pre deti – tam je možnosť prihlásiť sa od piatich rokov. Máme aj Tradičné folklórne hry pre deti od druhého roka, ktoré zastrešuje ozajstná folkloristka, členka Klubu autentického folklóru Hojana, Daniela Simanová. Miluje folklór a naozaj ním žije, deti hravou formou učí rôzne riekanky, pesničky a tance.
M. Z.: Veľmi obľúbený je tiež projekt Pohybové hry otcov s deťmi od dvoch do piatich rokov pod vedením tanečnice a choreografky, lektorky Veroniky Beňovej. Veronika učí otcov, akou formou sa vedia zmysluplne hýbať so svojimi deťmi. Muži majú väčšiu silu ako ženy, a teda sa im otvárajú aj iné možnosti cvičenia či hier s dieťaťom. Je to viac akrobatické a využívajú oporu, ktorú mužské telo dokáže poskytnúť. Tento krúžok sme zámerne načasovali na piatok popoludní, aby otecko mohol vyzdvihnúť dieťa zo škôlky a rovno prísť k nám, čím mamám môže vzniknúť zaslúžené voľno.
Chystáte najbližšie niečo špeciálne pre našich najmenších?
M. Z.: Najbližšie pripravujeme pre deti výnimočné sobotné popoludnie, ktoré vznikne v spolupráci s divadlom Anima Act. V sobotu 7. marca pozvú bábkoherečka Mirka spolu s bábkou Timom deti do veľkého stanu priamo u nás v sále, kde ožije magický les. Malí diváci sa môžu tešiť na pesničky, rôzne bábky, tieňohru aj nočnú oblohu projektovanú na kopulu stanu. Inscenácia je určená pre deti vo veku od troch do šiestich rokov, ktoré majú príležitosť zažiť niečo nové a zároveň sa hravou formou zoznámiť s kultúrou.
A. M.: Všetkých k nám srdečne pozývame, či už na toto predstavenie, akýkoľvek druh pohybu či návštevu našej kaviarne s detským kútikom. Labyrint je tu pre vás.
Kto je Anna Mamojková?
Rodina: vydatá, 2 dcéry
Vzdelanie: trénersky kurz športovej gymnastiky, kurz Body – Mind Centering Bratislava, kurz DNS Rehabilitation Prage School, masáže detí, cvičenie pre tehotné, zdravotné cvičenie na fitloptách, lektorka tanečných dielní pre deti v Labyrinte
Záľuby: divadlo a tanec, príroda, keramika, knihy
Obľúbená hudba: jazz, Richard Müller, Hana Hegerová
Obľúbený citát: „Život je ako bicyklovanie. Aby si udržal rovnováhu, musíš sa hýbať.“ Albert Einstein
Kto je Martina Zurovac?
Rodina: vydatá, 3 deti
Vzdelanie: BMC certifikát, Masáže bábätiek, kurz vzdelávania pohybu a rytmiky pre deti od 3 rokov, masérsky kurz, inštruktorka jogy (24 rokov), lektorka Babyfitu (15 rokov), Yiengar joga - certifikát, absolvované rôzne jogové semináre a kurzy
Záľuby: rodina, pohyb (joga, tanec, plávanie, pilates, posilka), kultúra všeobecne - divadlo, tanečné predstavenia, koncerty
Obľúbené jedlo: vegetariánske bun bo nam bo, poké, polievky
Obľúbená hudba: Björk, Sting, jazz
Cestovateľský sen: cestovať hocikam - hlavne veľa a s deťmi, aby videli, aký je svet rozmanitý
