Boli ste brutálne blízko k vytúženému poháru, mrzí tento fakt s odstupom času viac než tesne po zápase?
Bližšie sa už asi nedalo byť, obetovali sme tomu všetko. Nemôžem nikomu nič vyčítať a po zápase som aj komunikoval s trénerom Slávie a sám povedal, že sa to zlomilo v druhom sete. Mohlo byť 3:0 a bolo by vymaľované, preto v kontexte vašej otázky ma mrzí druhý set, no skôr ten pocit, že skutočne každá hráčka či ľudia v realizačnom tíme obetovali pre tento úspech maximum.
Napriek prehre vás tešia slová uznania od volejbalovej verejnosti na celom Slovensku?
Nám po zápase všetci gratulovali, fandili a za tak krátku dobu byť dvakrát vo finále obrovský úspech. Predstavte si, že tam nebol Slovan, ktorý len prehral v extralige s nami, preto chvála teší, ale pohár oslavuje niekto iný. Šport je v tomto krutý, no krásny zároveň.
Ako podľa vás zamávala finálová prehra s mentálnym nastavením celého tímu?
Snažíme sa dievčatá viesť profesionálnym smerom, ten prerod klubu aj po mentálnej úrovni je niekde inde. Pred tromi rokmi sme boli ešte na amatérskej úrovni, teraz fungujeme fakt skvele a pozeráme sa na všetko inak. Je to úspech, lebo polovica tímu minulý rok finále nehrala, zmena prišla smerom k našim mladým hráčkam, lebo ich hrá ešte viac a to je náš hlavný cieľ, aby zbierali skúsenosti, ktoré neskôr prinesú ovocie.
Tréner Nemanja Ristić si robí v Žiline výborné trénerské meno, súhlasíte?
Od začiatku som tvrdil, že doniesol nový vietor. Ja v ňom vidím seba, keď som mal 30 rokov, len on má viac energie vďaka srbskému temperamentu. Právom je možno najlepší tréner na Slovensku, všimla si ho federácia a trénoval aj našu mládežnícku reprezentáciu.
Všimli ste si po stretnutí jeho slzy smútku, nepremohlo niečo podobné aj vás?
Slzy k tomu patria, on je emotívny a ja som skôr sa snažil dievčatá povzbudiť. Vekom už viem, že tu život nekončí, ale určite by som plakal skôr, keby sme vyhrali. Na to sa potom pozeráte úplne inak v kontexte celého mesta. Žilina nikdy nevyhrala pohár v histórii, volejbal sa dosť vyvíja a je táto hra už na dosť vysokej úrovni. Diváci tento šport milujú, má to celé potrebné grády, preto titul by prepisoval históriu. Čo už, možno znova o rok..
Tretie miesto po základnej časti extraligovej tabuľky vnímate ako spokojnosť?
Určite, obrovská spokojnosť, lebo pred nami je iba Bratislava. Sezóna nezačala pre nás dobre zranením kľúčovej hráčky z Kanady, preto dievčatám patrí obrovský kredit. Nadstavba slúži ako príprava na vyraďovaciu fázu, podľa tabuľky by sme mali naraziť vo štvrťfinále na Brusno či Trnavu a pozývam už teraz fanúšikov na prvý zápas s Nitrou.
Budete chcieť posilniť tím pred záverečnou časťou sezóny?
My už určite budeme hrať bez posíl, ostatné celky nakupujú, napríklad Nitra kúpila Srbku a Američanku. Mexičanka sa vrátila do Nového Mesta, Slávia kúpila výbornú blokárku z Ameriky a o sile Slovana sa nemusíme ani baviť. Bude to všetko maximálne zaujímavé, my sme odhodlaní uspieť v spolupráci s najlepšími fanúšikmi na Slovensku.
