Ako hodnotíte vašu rozlúčku s kariérou profesionálneho futbalistu?
Všetci mi pripravili krásny deň a som šťastný, že som ho mohol zažiť, a pokojne by som si ho ešte raz zopakoval, no to nie je možné. Teším sa na novú životnú etapu a neviem, čo ma čaká. Je to určitá výzva, uvidíme.
Boli momenty, keď ste vyronili aspoň jednu slzu či tie emóciu prídu až s odstupom času?
O niektorých veciach som vedel – ako ceremoniál pred stretnutím, takže som bol na to pripravený. Avšak čo si pripravili chalani v šatni, ma dosť dojalo, tam bola slza na krajíčku, lebo oči boli plné sĺz, len nešli dole tvárou (smiech). Tiež som bol blízko toho, keď na začiatku začal celý štadión tlieskať. No keď uvidím nejaké videá, potom to asi príde.
Nechce sa nám veriť, že slzy neprišli počas polčasovej pauzy, keď napríklad vaša rodina vám adresovala dojemné video...
Bolo to dojemné, keď rozprávala o tých 20 rokoch, to ma totálne dojalo. Chcel som vždy ísť za niečím, neviem či to bola top kariéra, ale robil som to, čo som miloval, a bol som podľa mňa dieťa šťastia, lebo sa mi všetko podarilo. Najviac mi pomáhala rodina, nie som v tomto úspechu len sám a všetci sa môžeme pozrieť dozadu a rozprávať o tom. Nie je to len Tomáš Hubočan, je to tím Hubočan, ktorý toto dokázal.
Čo ste dostali od kabíny? Lebo to nechcel prezradiť ani samotný tréner Ščasný a vraj to máte prezradiť médiám vy sám...
Nechávam to na manželku (smiech). Je to nejaká škatuľka, ale tú si otvorím v tichosti sám, keď budem doma.
Máte aj odkaz pre žilinských fanúšikov od vás ako futbalovej legendy?
Obrovské ďakujem klubu aj tímu, že mi vyšli v ústrety, že ma vychovali a že som sa mohol vrátiť domov. Ďakujem futbalu, že som sa v ňom mohol nájsť. Lúčim sa s profesionálnym futbalom, ale s klubom MŠK Žilina sa nelúčim. A všetkým fanúšikom chcem adresovať zo srdca veľké ďakujem.
V akom amatérskom klube vás uvidíme najbližšiu sezónu, bude to poriadna prestupová bitka medzi Divinkou a Divinou?
To ma chcete poriadne niekam dotlačiť. Minulý týždeň som dal jeden rozhovor a už som mal toľko telefonátov z rôznych klubov (smiech)... Bývam v Divinke, kde by mi starosta či ľudia okolo neodpustili, že by som mohol fungovať v inej dedine. Mám čas na rozhodnutie, no nechajte ma, prosím, lebo potrebujem od futbalu pokoj a utriediť si myšlienky.
Čo vás teda čaká najbližšie?
Oddych a rodina. Bol som dvadsať rokov vo futbale a potrebujem zistiť, či mi to bude chýbať a potom môžem niečo skúšať. Život mi ukáže, čo ďalej, ale nikdy som nechcel byť trénerom, lebo to je náročná práca. Mám deti, treba sa im často venovať a trénovanie je chlebíček na 24 hodín nonstop, takže uvidíme.
Viete nám predostrieť viac aj ohľadom vašich biznis aktivít, ktoré sa týkajú iného športu než futbalu?
Počas jari som sa rozhodol vybudovať v Žiline ihriská na nový raketový šport padel, ktorý má vo svete obrovskú popularitu. Na svete bude menšie padelové centrum, preto budem rád, keď prídu ľudia a zahrajú si tento šport. Sám som tento šport hrával už počas sústredení v Portugalsku, dosť ma to chytilo a napadla mi táto myšlienka, lebo nič podobné v Žiline nie je.
Po skončení kariéry už bude čas možno aj na dve tri „pivečká“ denne?
No toto neviem či mi manželka odpustí a hlavne musím dávať pozor na figúru, lebo to vás dokáže rýchlo zmeniť (smiech).
