Začínali ste doma v Žiline, kto vás viedol a komu ďakujete za svoje prvé kroky?
Vyrastal som v klube TJ Mladosť Žilina pod vedením trénerov Korbelovcov a Vlada Babčianskeho. Oni mi dali základy nielen toho, ako byť úspešným športovcom, džudistom, ale aj slušným a úctivým človekom. Za to im budem vďačný do konca života.
Aké úspechy považujete vo vašej kariére za tie najkrajšie a najvýznamnejšie?
Samozrejme, za najväčší úspech považujem 3. miesto na ME z roku 2017. Ďalej umiestnenia v top 7 na viacerých turnajoch kategórie Grand slam a Grand prix. Víťazstvá na európskych pohároch a možnosť biť sa s tými najlepšími na svete v mojich časoch.
Naopak, ktoré podujatie či zápas vás najviac mrzí?
Určite Grand prix v Montreale pred olympiádou v Tokiu, kde som nevyužil priaznivý žreb a výbornú formu na získanie bodov do kvalifikácie. Možno práve ten turnaj ma pripravil o účasť na olympiáde v Tokiu 2020. Ďalej mnoho zápasov, kde som neudržal vedenie do konca, čím som sám seba pripravil o lepšie umiestnenia.
Snom každého športovca je dostať sa na olympiádu, prečo sa vám to nepodarilo?
Džudo je šport s neuveriteľnou konkurenciou, kde je na úspech potrebná maximálna fyzická, technická, taktická aj psychická príprava. V mojom prípade zlyhala tá psychická zložka prípravy, keď som bol veľakrát viac „vo svojej hlave“ než na tatami.
Aktuálne ste trénerom v Dukle, páči sa vám táto práca? V čom je ľahká a v čom naopak náročná?
Trénerom som zatiaľ len pár mesiacov, takže hodnotiť, či sa mi táto pozícia páči, je ešte priskoro. Je to však pre mňa nový impulz. V každom prípade, tak ako pretekár som dával maximum do tréningu, tak dávam aj ako tréner. Viem, že moje skúsenosti a schopnosti môžu pomôcť posunúť mojich pretekárov a celé slovenské džudo, a to v spolupráci s ďalšími trénermi. Ako som spomenul vyššie, trénerom som len krátko, preto pomenovať pozitíva a negatíva tejto práce ešte neviem. Určite sa však chcem poďakovať Vojenskému športovému centru Dukla za túto možnosť pokračovať na trénerskom poste.
Slovensko nedávno hostilo veľké podujatie v mládežníckom džude – myslíte si, že nám vyrastá silná generácia pretekárov?
Verím, že áno. Slovenské džudo má veľký potenciál do budúcnosti, ale vyžaduje si tvrdú prácu pretekárov, trénerov a spoluprácu medzi vrcholovými strediskami a zväzom.
Prečo by podľa vás mali rodičia prihlásiť svoje deti na džudo v Žiline?
Džudo nie je len šport, je to filozofia a životná cesta. Tréneri pôsobiaci v klube TJ Mladosť Žilina spĺňajú všetky parametre toho, že dieťa dostane základy gymnastiky, pádov, džuda a disciplíny. Džudo je podľa UNICEF najvhodnejším športom pre deti, pretože rozvíja motorickú aj psychickú stránku dieťaťa. Ak dieťa neostane pri džude a absolvuje len nejaké základy, už tak bude vynikať nad rovesníkmi v ostatných športoch.
Aké máte plány do budúcnosti nielen pokiaľ ide o šport, ale aj súkromie?
Pokiaľ ide o šport, prepadol som behu a v ňom si momentálne hľadám výzvy a v súkromí – chcem si v blízkej budúcnosti vziať moju snúbenicu za manželku a založiť si rodinu.
KTO JE MATEJ POLIAK (31)?
Miesto narodenia: Žilina
Športové úspechy: 3. miesto na majstrovstvách Európy
Vzdelanie: Magister v obore kondičný tréner na FTVŠ UK v Bratislave, absolvent IJF
Academy (najvyšší edukačný orgán v medzinárodnej federácii džudo)
Športový vzor: Tadahiro Nomura, Emil Zátopek
Životné krédo: Kaizen – princíp malých, ale konzistentných zlepšení každý deň, zameranie
na pokrok, nie na dokonalosť.
Cestovateľský sen: Lofoty, Himaláje
