Zastaví vás ešte dakto po ulici, že vy ste ten bývalý ligový futbalista či už to zovšednelo a ste úplne obyčajný Žilinčan?
Popravde skôr sa stretávam s takou reakciou u mňa v práci, ľudia v čakárni otvoria dvere a príde reakcia vy ste ten bývalý žilinský futbalista?
Asi ste aktuálne otec na plný úväzok, užívate si túto rolu viac než na futbalových trávnikoch každodenný tréningový cyklus?
Tak otec na plný úväzok som bol už keď som hrával za MŠK. Dievčatá boli malinké potrebovali viac starostlivosti ako teraz, ale manželka je obetavá a vždy keď som potreboval pred zápasom oddýchnuť, nechala mi dostatočný priestor na relax a keď aj nie tréner Hapal vymyslel predzápasové sústredenie a problém bol vyriešený. Každodenný tréningový cyklus mi už vôbec nechýba našiel som si iné koníčky, ktoré ma napĺňajú a robia šťastným.
Ste ešte v kontakte s tou mladou generáciou hráčov okolo ročníkov 1995, ktorí sú už teraz zrelí tridsiatnici a vy ste boli ich otcom na ihrisku v žilinskom drese?
V podstate s každým jedným z nich som v kontakte. Bol som na nich, keď si zaslúžili prísny, ako mladí ešte nechápali prečo ale keď dnes vidím, akí sú z nich futbalisti a čo ma teší ešte viac akí sú z nich už otcovia vlastných rodín bol to správny prístup a možno až čas ukázal že som mal pravdu. Tak ako mne pomáhali v kabíne Barčík, Leitner, Vomáčka, tak som sa snažil pomáhať aj ja im. Určitá hierarchia v kabíne musí byť a keď funguje kolektív, dostavia sa aj úspechy, ako to bolo v roku 2010, keď sme postúpili do skupinovej fázy Ligy majstrov a vtedy ani z ďaleka v mužstve neboli veľké hviezdy.
Prečo ste sa rozhodli po kariére si otvoriť rehabilitačné centrum, nelákala vás dostatočne trénerská činnosť?
Celý život som bol v kolektíve, kde sa často musíte prispôsobovať kolektívu,počúvať trénera, dodržiavať zmluvu a podstupovať rôzne obmedzenia, víkendy ,dovolenky a tomu som sa chcel po kariére vyhnúť. Nechcel som sa už nikomu podriaďovať, prispôsobovať, chcel som byť sám sebe pánom, hlavne mať voľné víkendy a cestovať kedykoľvek nie len cez klubové voľno. Pri zranení kolena, ktoré ma trápilo, mi pomohol pán doktor Zachar spolu s Tomášom Lintnerom ma z toho zranenia dostali a pri tejto rekonvalescencii som začal študovať a spoznávať anatómiu, začalo ma to baviť a tak to celé začalo.
Aké palety služieb ponúkate pre klientov v rámci vášho centra Rehab form?
V podstate od fyziologickej liečby cez akupunktúru, osteopatiu až po liečbu pooperačných stavov. Záleží od konkrétneho stavu klienta.
Evidentne sa nezastavíte počas bežných dní, napĺňa vás táto práca dostatočne alebo možno poškuľujete aj po inej životnej výzve?
Netvrdím, že budem pri tejto práci do konca života ale ako prizvukoval môj kamarát „Šumko“ (Štefan Šumichrast – pozn. redakcie), že ak sa naučíš ľudom pomôcť zo zdravotného problému, je to jeden z najlepších pocitov a mal pravdu. Preto ma tá práca veľmi napĺňa a baví.
Zájdete ako obyčajný fanúšik na žilinský štadión dať si klobásu a pivo?
Staršia dcéra Emmka chodila už s manželkou na zápasy a zrejme si vytvorila bližší vzťah k MŠK, nakoľko sleduje takmer každý zápas , spoločne chodíme aj na štadión a väčšinou ide s nami aj mladšia dcéra Elisska a tak trávime spolu čas. Mužstvo hrá veľmi atraktívny futbal, je veľmi dobre vyvážené, vyskladané, diriguje ho výborne Kačka (Miroslav Káčer – pozn. red.), ktorý má reprezentačnú formu samozrejme, ale je to len môj názor. Mužstvu, chlapcom prajem hlavne zdravie a v aktuálnej časti sezóny zisk pohára.
Čo by ste odkázali súčasnej mladej generácii žilinských športovcov ako jedna z legiend MŠK Žilina?
Nech si užívajú každú chvíľu na ihrisku, robia predsa to čo ich baví, sú v spoločnosti uznávaní, kariéra futbalistu je pekná ale veľmi rýchlo to celé pominie tak nech myslia aj na zadné vrátka, venujú sa napríklad štúdiu.
KTO JE JOZEF PIAČEK (42)?
Rodinný stav: ženatý, dve dcérky
Pracovné skúsenosti: profesionálny futbalista, terapeut
Cestovateľský sen: Nejde o miesto ale s kým na tom mieste som
Životné krédo: Ži a nechaj žiť
Futbalový vzor: Zinedine Zidane
