Ako ste zareagovali na možnosť zahrať si v rozprávke?
Na možnosť zahrať si v rozprávke som, samozrejme, reagoval pozitívne, lebo rozprávka je niečo, čo nás sprevádza od detstva. Pre mňa bol dôležitý najmä režisér, ktorým je Tomáš Jančo – režíroval Hornú Dolnú, takže sa roky poznáme a vedel som, že mi nájde rolu, ktorá mi bude sedieť.
Aký máte vzťah k rozprávkam ako takým?
Rozprávky určite patria k Vianociam, či už sú to „animáky“ alebo hrané rozprávky. Pre mňa sa s Vianocami nespája Popoluška ako u väčšiny Slovákov, ale Kráľ Drozdia brada. Tá nebýva v televízii často, a ak áno, tak práve na Vianoce. Celkovo mám veľmi rád československú produkciu – tú staršiu aj novšiu. Je výborné, keď človek môže sledovať niečo, o čom vie, že to skončí dobre.
Spomeniete si, ako dlho ste verili na rozprávkové bytosti, Mikuláša či vtedy Deda Mráza?
Našim rodičom sa podarilo udržať v nás vieru v rozprávky a rozprávkové bytosti dlhšie, ako sa to darí rodičom dnes. Doba je rýchla a informácie k deťom prúdia niekedy rýchlejšie, ako by sme chceli. Moja 10-ročná dcéra Adelka už vie, že darčeky nenosí Ježiško. Možno by sa nám podarilo vieru v kúzlo udržať u nej dlhšie, ale má 15-ročného brata, takže sa to dozvedela od neho.
Ja mám ale vieru v rozprávky stále, verím totiž v dobré konce.
Ako zvyknete tráviť Vianoce? Dodržiavate nejaké tradície?
Snažíme sa dodržiavať tradície – napríklad cez deň nejeme, aby sme večer videli zlaté prasiatko. Máme Vianoce rozdelené na dvakrát. Tie viac tradičné sa dejú na Kysuciach na našej chalupe, kde zdobíme živý stromček, ktorý potom visí zo stropu – nie je položený na zemi. Je to jeden z miestnych zvykov. Samozrejme, máme klasickú štedrú večeru – kapustnicu, rybu, šalát a po nej si vonku zapálime len prskavky, aby sme nerušili zvieratá a prírodu.
Čo by ste si priali do roku 2026?
Ľuďom by som zaželal hlavne pokoj – ale taký ten vnútorný. Ktorý nám dá chvíľu času na to, aby sme vedeli porozmýšľať, kde sa nachádza pravda. Venovať trošku viac úsilia tomu, aby sme sa vedeli kriticky dopátrať k informáciám, ktoré sú relevantné alebo aspoň nemajú za cieľ nás manipulovať.
Aby sme mali čas tráviť čas spolu. Žijeme digitálnu dobu, ale bol by som za to, aby sme žili viac analógovo, hovorili so živými ľuďmi, našli si čas na starších a počúvali ich príbehy – a možno sa nám do života dostane aj trocha múdrosti. Aby sme chápali, že ak niekto nekoná správne, možno má na to dôvod – a ten dôvod treba poznať. Len vtedy mu môžeme porozumieť.
A, samozrejme, do nového roka prajem všetkým veľa zábavy a úsmevov.
Viac o novej slovenskej vianočnej rozprávke, ktorú uvedie STVR na Štedrý večer o 20:30, si môžete prečítať tu.
