Do volieb primátora mesta Žilina ide s plným nasadením aj 50-ročný podnikateľ Štefan Comorek. Ten pred kampaňou zvolil taktiku neútočenia. Sústrediť sa chce najmä na to, čo by v prípade úspechu on pre Žilinu a Žilinčanov urobil.
Ste jedným z desiatich kandidátov na primátora. Prečo ste sa rozhodli uchádzať sa o túto funkciu?
Po mojej päťdesiatke som zhodnotil, že som sa dostal na hranicu a začal som rozmýšľať, čomu sa budem venovať ďalej. Človek chce v živote niečo dokázať, ja nie som výnimkou. Myslím si, že po stránke podnikania a manažérskych schopností som dokázal, že viem riadiť firmy a povedal som si, že skúsim niečo spraviť nielen pre seba, spolupracovníkov a rodinu, ale aj pre širší okruh ľudí. Žilina má dosť problémov, ktoré by som vedel, spolu s mojím tímom, vyriešiť. Rád by som pri tom uplatnil svoje schopnosti a skúsenosti.
Uchádzate sa o post primátora ako nezávislý kandidát. Koľko podpisov ste zozbierali? Nebolo jednoduchšie uchádzať sa o pozíciu na kandidátke niektorej strany?
Podpisov bolo okolo 1400. Mal som aj ponuky z rôznych politických strán, ja som sa však rozhodol ísť cestou nezávislosti. Som zodpovedný za svoje skutky sám sebe, nestojí za mnou žiaden sponzor ani politická strana.
Aká je vaša politická orientácia?
Pre mňa nie je dôležité, či je to pravica alebo ľavica. Dôležité je, aby bolo rozhodnutie správne a prospešné pre ľudí. Názorovo však patrím do stredu. Niečo z ľavice, niečo z pravice. Moje rozhodnutia, ktoré by som robil, by však boli robené na základe ich správnosti a prospešnosti, po konzultáciách s mojím tímom. Gro mojej práce bude zostaviť správny a kompetentný tím ľudí.
Ktoré problémy dnes najviac trápia Žilinčanov?
Keď som hľadal témy, ktoré budem navonok komunikovať, dospel som k záveru, že rozhodne nebudem vyťahovať na oko ľúbivé, populistické témy. Vybral som tie, ktoré sú dlhodobo pálčivé. Jedna z najväčších je téma parkovania v Žiline, zlepšovať sa musí aj práca mestskej polície. Nezanedbateľná téma je spracovanie odpadov v Žiline. Posledná nosná téma je problém psičkárov.
Poďme konkrétnejšie. Prvým problémom je parkovanie. Neustále sa objavujú tendencie to vyriešiť, ale nie moc úspešne. Ako by ste to urobili vy?
Keď som sa začal zaoberať touto problematikou, prišiel som na to, že sa treba začať zaoberať tým, aká je v skutočnosti situácia. Netreba dopredu sľubovať. Situácia je taká, že máme platnú zmluvu so Žilinskou parkovacou spoločnosťou. Môj tím spravil právny audit tejto zmluvy. Nebudem to rozoberať do detailov, aj jedna, aj druhá strana má veľký priestor na voľný výklad jednotlivých bodov tejto zmluvy. Na jednu vec však upozorňujem už dlhodobo. Rôzni kandidáti prezentujú, že budú vytvárať parkovacie miesta. Tie však, podľa zmluvy, má povinnosť vytvárať parkovacia spoločnosť. Na začiatku si preto bude nutné sadnúť so zástupcami parkovacej spoločnosti a seriózne rokovať. Aj na jednej, aj na druhej strane je možnosť urobiť ústupky a dôjsť ku konsenzu. Je treba vyvinúť väčšiu snahu. Obe strany musia dodržiavať podmienky zmluvy. Som absolvent ŽU, máme aj Výskumný ústav dopravný. Určite sú spracované štúdie, kde sú návrhy, ako to riešiť. Myslím si, že navrhované riešenia by sa mali zosumarizovať, porovnať a urobiť z nich prijateľný prienik. Žilina v minulosti bola riadená chaoticky, zahusťovalo sa chaoticky, staré štúdie treba aktualizovať, nájsť miesta, kde by sa mohli vytvoriť parkoviská. Určite nepôjdem cestou spoplatňovania parkovania na sídliskách, určite nebudem zvyšovať parkovné. My môžeme chcieť od občana, aby platil, keď bude mať istotu, že bude mať parkovacie miesto. Dnes, keď príde večer z práce domov, musí zaparkovať na trávniku a dostane pokutu od mestskej polície.
A sme pri druhej vašej téme, ktorou je práca mestskej polície.
Mestská polícia je zneužívaná na prácu pre súkromnú parkovaciu spoločnosť. Myslím si, že MP má pracovať pre občanov, starať sa o poriadok. Vypracovali sme víziu, ako pokračovať v zmenách v MP. Základný model, ktorý by som chcel uskutočniť, je dôvera občanov v mestskú políciu. Musí tu byť pre občanov, nie proti občanom. Teraz ich vnímame len ako zakladačov papúč a vyberačov pokút.
Čo ešte by sa dalo v polícii zlepšiť?
Vytiahnuť ich do terénu. Mesto vlastní niektoré nebytové priestory, kde by mohli byť policajti dislokovaní na okrskoch, na sídliskách. Aby poznali problémy, poznali ľudí, ktorí by sa mohli na nich s dôverou obracať. Ďalšiu rezervu vidím v spolupráci MP so štátnou políciou. Sú tu problémy s drogami, vandalizmus, výtržnosti. Keby policajti fungovali denno-denne na okrskoch, medzi ľuďmi, určite by vedeli problémy riešiť. Starší občania by sa na nich mohli s dôverou obrátiť, večer by si bez strachu mohli sadnúť na lavičky, lebo by vedeli, že tam sú v bezpečí a v prípade problému policajt rýchlo zasiahne. Ďalším problémom je pracovná doba MP. Majú ju osemhodinovú. Prišiel som k názoru, že by bolo dobré, aby ju mali 12-hodinovú. Ráno by hneď nastúpili na dislokované pracovisko. Prácu MP treba zefektívniť. Je potrebné dobudovať kamerový systém, vybudovať osvetlené zóny atď.
Ďalšou veľkou témou je čistota mesta a tiež problematika psičkárov.
Žilina je často špinavá. Organizátori rôznych akcií by sa mali starať o to, aby po svojich akciách obnovili čistotu. Ja mám psa v rodinnom dome. Je treba pre psičkárov vytvoriť ohradené plochy, aby vedeli, že keď tam prídu, psy sa tam môžu vybehať, budú mať koše, vrecká na výkaly a odpad sa odstraňuje. Veľký problém je aj s bezpečnosťou. Často psy chodia bez vôdzok. Každý povie, že jeho pes nepohryzie. Ale často sa stáva, že väčší pes napadne menšieho psa alebo deti. Treba aj ľudí chápať, musíme psičkárom vytvoriť možnosti, aby sa zodpovedne správali voči spoluobčanom a potom ich môžeme aj trestať, ak si neplnia svoje povinnosti. Treba zabezpečiť, aby nechodili psy po detských ihriskách, kde sa hrajú deti. Psičkári si platia dane. Keď budú vedieť, že za to dostávajú nejaké benefity, radi aj zaplatia.
Veľmi vypuklý problém, ktorý Žilinu roky tlačí, je problém s likvidáciou odpadov. Vy tvrdíte, že ho konečne vyriešite. Ako?
Vieme, že skládka v Považskom Chlmci je zatvorená. Urobili sa niektoré kroky. Ja pracujem aj v oblasti spracovania odpadov. Myslím si, že pri spracovaní odpadu vzniká zhodnotiteľná časť, aj tá, ktorú treba zlikvidovať a musí za ňu mesto platiť. Zostávajú plasty, sklo, kov, papier, ktoré sa dajú spracovávať a jedna zložka, ktorá by sa dala po vhodnej úprave spáliť v Žilinskej teplárenskej. Malo by to tri výhody. Nedochádzalo by k takému vypúšťaniu splodín, lebo uhlie obsahuje väčší počet exhalátov ako táto separovaná zložka. Ušetrilo by sa za odvoz mimo Žiliny a bol by aj priestor na zníženie cien tepla zo Žilinskej teplárenskej. Keby sa dali dokopy ľudia a hľadali by riešenie, určite by sa našlo. Z veľkej časti je to už spracované, je to reálna záležitosť, ktorá sa dá uskutočniť v blízkej dobe. Dokonca sú tam možnosti financovania z európskych fondov, kde má mesto Žilina veľké rezervy. Dá sa to realizovať do 2 – 3 rokov a znamenalo by to pre občanov Žiliny veľké prínosy.
Hovorí sa, že Žilina je najzadlženejšie mesto na Slovensku. To nie je práve ideálna pozícia pre nového primátora. Nemyslíte?
Mne sa to ťažko hodnotí. Žilina bola oddlžená o 17,5 milióna eur za Kórejskú dedinu. Nebola to dobrá cesta oddlžiť Žilinu a dať bokom všetkých občanov SR len preto, aby bol zvýhodnený jeden kandidát. Čo my, ostatní kandidáti? Môžeme vyvíjať akékoľvek úsilie, môžeme deklarovať svoje zámery, ale takto sme veľmi znevýhodnení. Bolo to hodené polienko pod nohy nás ostatných. Ale k veci. Myslím si, že sú v meste veľké rezervy s prácou s financiami. Na jednej strane sa hovorí to, že Žilina je najviac zadlžené mesto. Na druhej strane chceme robiť zadarmo dopravu v MHD. No tá zadarmo určite nebude. Bude bezplatná. No z rozpočtu sa na ňu vynaložia dva milióny eur navyše. Treba si urobiť audit zmlúv, sadnúť si s ľuďmi a dohodnúť sa s nimi, aby financie využívali dostatočne tak, aby mesto bolo čisté, vysvietené, aby tu bol život ako v iných krajských mestách.
To sme už pri kultúre.
Pamätám si, ako sme chodili na amfiteáter, boli tu rôzne folklórne akcie. V tomto vidím veľké mínus. Ľudia, ktorí by chceli robiť, zrejme nemajú vytvorené podmienky. V Trenčíne je hudobný festival a príde 20-tisíc ľudí. Máme Štátny komorný orchester, ktorý treba využívať. Máme vodné dielo. Mohol tam byť vodný vlek, ktorý by ľudí pritiahol. Treba tam spojiť podnikateľské zámery s podporou mesta. Treba podporiť rozšírenie rekreačnej zóny na Vodnom diele v Žiline.
Čo ďalšie by ste urobili pre šport?
Hrávala sa tu prvá liga v basketbale aj volejbale. Boli plné tribúny, ľudia boli pyšní, že sú Žilinčania. Doba priniesla, že tieto športy sa vytratili. V zahraničí som videl, že investícia do podpory športu pre mladých je potrebná a nie je tak finančne náročná, ako keď deti sedia pri počítači, drogujú a my sa musíme vyrovnávať s následkami. Ďalšia možnosť podpory športu je v spolupráci so ŽSK - otvoriť telocvične širšiemu okruhu ľudí, aby mali možnosť využívať aj školské priestory. Nemáme tu žiadnu športovú halu. Otázka znie, kde by mala stáť. Treba zistiť, aké ešte má mesto pozemky a spraviť jednu serióznu veľkú športovú halu, ktorá by mala dostatok parkovacích miest. Mohli by sa v nej konať aj rôzne festivaly a kultúrne vystúpenia. Je treba urobiť serióznu multifunkčnú halu pre ľudí. Je tu veľa čo robiť a naprávať.
Ste podnikateľ. Čo treba urobiť pre nich?
Často sa dostávam do situácie, že pri riešení našich podnikateľských problémov vidím neochotu vyjsť v ústrety zo strany úradníkov. Napríklad v ČR vám poradia, aby ste boli spokojní. Otvoril by som väčší dialóg na meste, aby primátor a úradníci počúvali ľudí a brali do úvahy ich názory. Treba vychádzať v ústrety podnikateľom, ktorí by vytvárali viac pracovných miest. Myslím si, že práca vedenia za posledné štyri roky s podnikateľmi nebola vôbec úspešná, zvyšovali sa dane. Štýl práce mesta a jeho spolupráca s podnikateľmi by mali byť na vyššej úrovni.
V čom je vaša výhoda oproti ostatným kandidátom?
Som skutočne nezávislý. Mám dostatočne veľké skúsenosti, aby som vedel zaviesť do života to, čo je dobré a prospešné a nechať to, čo už dobré a prospešné je. Snažiť sa odbúrať to, čo je zlé a to, čo škodí záujmom mesta a Žilinčanom. Žil som dlhšiu dobu v Rakúsku aj v Amerike. Viem, že keď ľudia chcú a majú rozumné argumenty, tak sa dá dobrá vec urobiť. Len treba chcieť. Viac hláv - viac rozumu aj viac názorov. Treba vniesť do politiky rozum a snahu robiť tak, aby nemal prospech iba politik, ale aby mali prospech občania. Ja sa môžem pozrieť každému rovno do očí. Nikto nemôže povedať, že som mu uškodil. Prvoradá bude pre mňa práca, nie zhromažďovanie prostriedkov na úkor druhých. Viem, že to bude ťažká práca, pretože primátor musí spolupracovať aj s mestským zastupiteľstvom, s ktorým musí nájsť spoločnú reč. Je to veľmi ťažká práca, uvedomujem si, čo ma čaká, ak budem úspešný, ale som pripravený postaviť sa k problémom čelom a riešiť ich tak, aby som sa nemusel po štyroch rokoch hanbiť za to, čo som urobil.
Čo vás v kampani ešte čaká? Koľko vás bude stáť?
Momentálne mám faktúry za cca 25-tisíc eur. Veci však budú uzavreté až na konci a vtedy budem presne vedieť, koľko ma to stálo a odkiaľ peniaze išli. Ja si môžem dovoliť použiť aj peniaze priateľov, ktorí mi veria, ktorí mi dali dôveru. Ľudia ma poznajú, vždy som trocha vybočoval z noriem a pravidiel, ale nikdy nie za cenu toho, že by som urobil niečo také, za čo by som sa musel hanbiť. Som otec rodiny, mám dve deti, jedno má 20, druhé 10 rokov. Verím, že kampaň bude prebiehať seriózne. Ja som na začiatku prezentoval, že nebudem útočiť na protikandidátov, že budem upriamovať pozornosť na to, čo budem robiť ja, nie na to, čo iný urobil zle. Možno mi sem–tam niečo utečie, keď cítim potrebu to povedať a potrebu, aby ľudia poznali aj názory z druhej strany.
Čo by ste urobili ako prvé vo funkcii primátora?
V prípade, že by som dostal dôveru, by som sa najskôr snažil urobiť poriadok vo financovaní mesta, urobil by som nezávislý personálny a právny audit. Prehodnotil by som zmluvy. Snažil by som sa zoštíhľovať financie, ktoré sú vyhadzované neefektívne, nešiel by som cestou znižovania miezd, ale skôr by som sa snažil zefektívniť prácu úradníkov. Snažil by som sa o vyrovnaný rozpočet mesta.
Nedá sa obísť ani kauzu Bonanno z roku 2010. Čo sa to vtedy v tom bare, ktorý vlastní vaša manželka, stalo?
Bola to súkromná akcia na súkromnom pozemku v uzavretom podniku. Vnímam to ako politickú kauzu, ktorá bola použitá proti účastníkom, ktorí tam vtedy boli. Prebiehala voľba generálneho prokurátora a snažili sa pošpiniť prácu sudcov a prokuratúry. Určité hranice boli zo strany novinárov prekročené. Už aj súd rozhodol, že bolo porušené právo zo strany novinárov. Došlo tam dokonca aj k trestnému činu zo strany jednej novinárky. Padol prvý rozsudok, kde sa konštatovalo, že sa isté bulvárne noviny musia ospravedlniť. Veľmi ma mrzí, že noviny v tomto prípade informujú jednostranne. Robia z nás ľudí, ktorí si spravili v rámci ich zábaviek zárobkovú činnosť. Je to pre mňa odporné, že aj ja som sa dostal do tej situácie. Novinárom vysvetľujem, že nejde o majetkovú činnosť. Áno, dal som žalobu o stotisíc eur, ale v prípade, že sa nám noviny ospravedlnia, túto ujmu nebudeme žiadať. A novinári to nenapíšu. Informácie boli vyslovene skreslené. Jeden človek tam mal na ušiach slúchadlá, v rukách mal samopal. Ostatní sa mu len prihovárali. Ja nevidím do duše toho človeka, ako to myslel, ale dali nás do jednej kopy a spravili z nás vyvrheľov. Dostali sme sa do situácie, že nás opľúvajú a keď sa bránime, tak tvrdia, že nemôžeme, lebo sme verejne činné osoby. Je to umelo živené štvrtý rok.
Vieme o vás, že zbierate rôzne zaujímavé veci. Dokonca máte aj určitý fragment z Titanicu. Je to tak?
Áno. Každý zbiera niečo iné. V kaviarni mám vystavené veci, ktoré majú zberateľskú hodnotu. Napríklad kúsok zo šiat Marilyn Monroe, kúsok z klobúka Al Caponeho, kúsok kovu z Titanicu. Napríklad aj recept, na ktorý sa dal v čase prohibície v USA dostať alkohol. Sú tam úlomky z väzení Sing Sing, Alcatraz a mnohé iné. Je tam aj kus pódia, na ktorom vystúpili Beatles v roku 1963. Podnik som urobil aj ako múzeum. Ľudia tam radi chodia, je tam dobrá káva.
Čomu ďalšiemu sa venujete?
Pred rokom som mal ťažkú nehodu na motorke. Uvedomil som si, že život nie je len o naháňaní sa. Robím charitatívne aktivity. Zainvestoval som do kostola v Rosine okolo 4,5-tisíc eur, kúpil som nábytok do detského domova, kúpil som sedem postelí do žilinskej nemocnice. Hovorí sa, že zdravotníctvo je bezplatné. Starší vedia, koľko musia doplácať za lieky. Je mi to veľmi ľúto. V rámci svojich možností sa snažím pomôcť. Môj otec bol známy lekár, založil neurológiu v Žiline. Ja nechcem byť len v jeho tieni, chcem aj ja niečo vytvoriť, preto sa snažím pomáhať.
Emigrovali ste do Rakúska, ale vrátili ste sa domov. Prečo?
Emigroval som v roku 1988. Som generácia, ktorá ťažko vysvetľuje ľuďom, prečo som utiekol. Mladí to nechápu. Nevedia, že síce sa mala väčšia ľudí dobre, žilo sa im lepšie, mali sociálne istoty, ale to neplatilo pre každého. Prešiel som si utečeneckým táborom v Rakúsku, bol som tam rok, prišla revolúcia a mohol som sa vrátiť. Tak som sa vrátil na Slovensko, ale vysťahoval som sa do USA. Začal som podnikať, dovážať autá na Slovensko. Odišiel som s prvou manželkou, ale rozviedol som sa a vrátil som sa na Slovensko. Tu som si našiel druhú manželku, ale do USA rád chodím stále. Stretávam sa tam s milými, optimistickými ľuďmi. V Amerike všetci dodržujú pravidlá. Fascinuje ma to, že to tam funguje. U nás, bohužiaľ, pravidlá pre všetkých neplatia.
Na Žilinskej univerzite ste viedli výcvikové zariadenie, neskôr ste aj založili certifikačný ústav. O čo išlo?
Na výcvikovom stredisku ŽÚ som zažil najšťastnejšie roky. Robil som tam štyri roky. Slovenský certifikačný a znalecký ústav som založil preto, že moja povaha je taká, že sa snažím hľadať priestor na nové druhy podnikania. Znalecký ústav už funguje 5 rokov, medzi prvými sme dostali osvedčenie na energetickú certifikáciu budov, spravili sme si možnosť oceňovať podniky, robíme rôzne štúdie, posudky, robíme pre súdy. Zamestnávam vysokoškolsky vzdelaných ľudí, aj s profesorskými hodnosťami. V rámci peňazí, ktoré zarobia, ich posielam aj na školenia, aby boli v popredí.
Bude kampaň férová?
Boj bude tvrdý. Predpokladám, že sa toho za dva týždne zomelie ešte veľa. Som pripravený, ja nebudem útočiť a budem prezentovať to, čo budem robiť. Voľby sú v deň, kedy mám aj narodeniny, 51 rokov. Ak by som sa stal aj nezávislým poslancom, budem upozorňovať na to, čo sa nerobí správne. Nebudem sa báť poukazovať na zlé veci. Treba vytvárať pôdu pre mladých, pre podnikateľov, pre starších. Treba vybudovať väčší počet nájomných bytov, aby sa sem ľudia mohli sťahovať za prácou. Budem sa sústrediť na to, čo je pre ľudí prospešné. Do volieb sú dva týždne, budú to dlhé dva týždne. Ťažko predpokladať, čo sa stane a dúfam, že v spolupráci s kolegami dosiahneme úspech a umiestnenie, za ktoré sa nebudem sám pred sebou hanbiť.
