Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

5. apríl 2020 | Miroslava
| 11°C

Z regiónu

Stredné Slovensko postihlo v roku 2019 osem energetických kalamít

Státisícové škody, tisícky telefonátov na poruchovú linku, stovky výjazdov do terénu. Takzvaná vyššia moc vyskúšala pripravenosť energetikov po všetkých smeroch. Niekedy im to trvalo minúty, niekedy dni, ale nakoniec vrátili svetlo a teplo do všetkých domácností.

19.02.2020 | 13:15

Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu zasiahlo našu krajinu v rok 2019 najviac živelných pohrôm za posledných šesť rokov. Zo štatistík sekcie krízového riadenia Centrálneho monitorovacieho a riadiaceho strediska Ministerstva vnútra SR vyšiel ako najviac postihnutý okres Námestovo, kde bolo od roku 2013 dokopy 78 živelných pohrôm. Nasleduje Žilinský okres s počtom 56. Tieto udalosti mali vo veľkej miere dopad aj na energetické zariadenia Stredoslovenskej distribučnej (SSD). Ak sa naplní podmienka, že v priebehu dvadsiatich štyroch hodín zostane bez elektriny dlhšie ako tri minúty najmenej tridsaťtisíc odberných miest, energetici vyhlásia stav kalamity. V roku 2019 zapríčinili extrémne výkyvy počasia na strednom Slovensku takúto situáciu osemkrát. Vo všetkých prípadoch to mal na svedomí mimoriadne silný vietor, niekedy aj ťažký sneh a počas letných mesiacov i búrky. Celkové škody sa pre Stredoslovenskú distribučnú vyšplhali na 850-tisíc eur.

 

Bez vážneho zranenia

Prvú kalamitu vyhlásili energetici už 5. januára. Druhá nasledovala už o osem dní. Tretia v poradí, ktorá vypukla 9. marca, sa napokon ukázala ako tá najrozsiahlejšia za celý rok. „Bez elektriny bolo viac ako 150-tisíc odberných miest. Niektoré domácnosti sa dočkali prúdu už po pár minútach, iní čakali hodiny až dni. Len na vedeniach vysokého napätia sme museli vyriešiť 119 porúch,“ upresnil Július Bodor, riaditeľ operatívneho dispečingu SSD. Odstraňovanie následkov trvalo tri dni, počas špičky bolo v teréne viac ako 230 mužov. Na diaľku neustále spolupracovali s tímom dispečerov, ktorí zo žilinskej centrály dohliadali na ich bezpečnosť a koordináciu.

 Kalamity potrápili Stredoslovákov aj v lete – dvakrát v júli, raz v auguste a na konci septembra. Posledná mimoriadna situácia nastala 13. decembra. „Z tohto pohľadu bol rok 2019 veľmi náročný. Len počas kalamít sme museli odstrániť 465 porúch na úrovni vysokého napätia, nehovoriac o ďalších stovkách na úrovni nízkeho napätia. Napokon sme všetky zvládli. A čo nás teší najviac, zaobišlo sa to bez vážnejších zranení,“ skonštatoval Radomír Rajčáni, riaditeľ divízie Prevádzka a údržba energetických zariadení SSD.

 Keď je cesta doslova zarúbaná

 Najviac problémov spôsobil tradične stromy, ktoré padali vplyvom vetra alebo ťažkého snehu na elektrické vedenia. Hoci má vysoké napätie ochranné pásmo v lesnatých oblastiach sedem metrov z každej strany, stromy sú často oveľa vyššie. V mnohých prípadoch rastú aj v ochrannom pásme, pretože majitelia pozemkov nerešpektujú zákon.

 Kvôli hornatému a zalesnenému územiu, ktoré je pre Žilinský a Banskobystrický kraj typické, je pre elektrikárov veľkou výzvou nielen samotné odstraňovanie porúch, ale aj ich vyhľadávanie. Často musia prejsť pešo niekoľko kilometrov popod vedenie v tme, blate či snehu, pokiaľ problém odhalia.

Pri vážnych poškodeniach je pri oprave potrebná ťažká technika, no niekedy trvá aj dva-tri dni, kým sa počasie ustáli, terén uschne, odstránia sa popadané stromy a miesto sa sprístupní. Za takýchto okolností je nevyhnutná aj pomoc stavebno-montážnej divízie. Ide o špeciálnych elektromontérov, ktorí za normálnych okolností pracujú na rekonštrukciách alebo budujú nové vedenia.

 

Nie je to lacné ani jednoduché

 

Za každých okolností je na prvom mieste bezpečnosť. Aj preto trvá odstraňovanie niektorých porúch dlhšie, napriek tomu, že celý tím ľudí robí všetko čo je v ich silách, aby odberateľom pomohol čo najskôr. „Často dostávame otázku, prečo nezakopeme všetky vedenia do zeme. My by sme to radi urobili, ale nie všade to terén a technické možnosti dovoľujú. A pochopiteľne, je tu aj ekonomický aspekt. Postaviť vzdušné vedenie je niekoľkonásobne lacnejšie. Naša spoločnosť prevádzkuje 35-tisíc kilometrov vedení. Ak by sme mali všetky zakopať, tak by sme mali menej prostriedkov na nové investície či údržbu, alebo by sa to veľmi výrazne odzrkadlilo v koncovej cene elektriny,“ vysvetlil Josef Nováček, riaditeľ divízie Energetické aktíva, ktorá má v Stredoslovenskej distribučnej kompetencie plánovania, stratégie a rozvoja energetických zariadení.

 

Autor: - r -

Zdroj: -mg-

Foto: -mg-

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod