Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

22. apríl 2018 | Slavomír

Z regiónu

Svoje maľby dlho nikomu neukazovala

Z jej obrazov cítiť hravosť, sviežosť či abstraktnosť. 25-ročná umelkyňa Lucka, ktorá sa venuje aktívnemu maľovaniu zhruba dva roky, hovorí, že pri obrazoch sa netreba riadiť pravidlami. Hoci sa zo začiatku obávala toho, ako jej tvorbu prijmú ostatní, dnes do maľovania dáva podľa jej slov všetko. V rozhovore pre Žilinský večerník prezradila napríklad aj to, aká tematika je jej srdcovou záležitosťou.

15.04.2018 | 12:37

Na jednej strane pôsobí vaša tvorba veľmi sviežo, na druhej strane pomerne abstraktne a fantazijne. Existuje spojenie, ktoré ju vystihuje?
Som len na začiatku mojej maliarskej cesty, a preto sa neustále ešte hľadám. Moja tvorba je rôznorodá. Skú­šam a objavujem.

Čo pre vás znamená maľovanie?
Maľovanie je pre mňa relax i terapia. Je to taký liek na všetko. Keď som smutná, maľujem, keď som šťast­ná, taktiež maľujem, a to sa potom odráža na mojich obrazoch. To, ako sa práve cítim, ovplyvní výber fa­rieb i techniky. Keď nemám dobré obdobie, vznikajú tmavšie obrazy a, naopak, keď som šťastná, hýria ve­selými a energickými far­bami a jemnými líniami. V čase, keď som odchá­dzala po rokoch z Talian­ska, som namaľovala ženu, hľadiacu na nočné more. Bola to taká moja rozlúčka a čakanie na deň – na nový začiatok.

Dalo by sa povedať, že to, čo namaľujete, vystihuje aj vašu osobnosť?
Určite áno, do každého ob­razu vkladám kus seba. Človek si dokáže na plátno vyliať svoje pocity. Preto sa s niektorými obrazmi lúčim ťažko. Strávim nad nimi veľa času a keď odchádzajú, odchádza s nimi aj kúsok mňa.

Dokážete povedať, ku ktorým motívom máte najbližšie? Množstvo ob­razov je práve s temati­kou zvierat...
Najradšej maľujem mačky. Je to moja srdcová záležitosť. Namaľovala som veľa obra­zov mačiek s ich majiteľmi. Ide o portréty, ktoré sú ma­ľované podľa fotky. Nie sú však realistické, ale fantazij­né. Zachovávam hlavné črty a ostatné je už práca mojej fantázie. Rada sa totižto po­čas maľovania vybláznim.

Vráťme sa ale ešte na chvíľu do minulosti. Ako ste sa dostali k tejto kre­atívnej činnosti? Kedy ste si uvedomili, že máte na maľovanie talent? A má to pre vás aj zmysel?
Už ako dieťa som trávi­la veľa času tvorením. Kým celá rodina ráno spala, ja už som za stolom kreslila, strihala a lepila. Prihlásili ma aj na základnú umelec­kú školu a neskôr na stred­nú školu, kde som študova­la odevný dizajn. Viac ako šitie ma však bavilo navr­hovanie, kreslenie a dejiny výtvarnej kultúry. V ško­le sme maľovali veľa zá­tiší a figúr, príliš sa mi to ale nepáčilo. Baviť ma to začalo až neskôr, keď som zistila, že to môžem robiť podľa vlastných pravidiel. Fantázii sa medze nekladú. Dlho som však maľby niko­mu neukázala, myslela som si, že sa nebudú ľuďom pá­čiť. Zmenilo sa to až po pr­vom obraze, ktorý som na­maľovala na želanie. Bolo úžasné urobiť niekomu ra­dosť mojou tvorbou. Vtedy som zistila, že to má naozaj zmysel. Každé „ďakujem“ a každá fotka môjho obráz­ka v jeho novom domove, v ktorom visí na stene, ma utvrdzovali v tom, že mám ďalej robiť to, čo milujem.

Čo je pre vás najväčšou inšpiráciou? Máte heslo, ktorým sa pri vašej tvorbe riadite?
Inšpirujem sa udalosťami okolo seba a mojimi pocit­mi. Heslo nemám, na ma­ľovaní sa mi najviac páči to, že sa netreba riadiť pravidla­mi a všetko si môžem urobiť podľa svojich predstáv. Rea­listická maľba podľa predlo­hy by ma ubíjala.

Venujete sa maľovaniu naplno alebo je to stále vo forme niečoho, čo ro­bíte v čase, keď máte po­trebu preniesť svoje myš­lienky aj na plátno?
Zo začiatku som zvykla maľovať v noci, keď syn spal. Mal vtedy len jeden rok. Bol to môj jediný voľný čas. Často som maľovala aj do štvrtej rána, kým nebol obraz dokončený. Keď ma „kopne múza“, všetko ide bokom len preto, aby mi neunikla predstava.

Kombinujete pri maľova­ní určité techniky? Viete priblížiť, ako u vás vyzerá proces výroby obrazu?
Používam akryl, akvarel a mojou srdcovkou je trblie­tavý prach. Obrazy sa potom nádherne ligocú. Najprv sa rodí myšlienka, náčrt a ná­sledne maľujem. Väčšinou nemám vopred všetko pre­myslené a vznikne niečo, čo prekvapí i mňa. Z techník by som však chcela skúsiť aj nie­čo nové, láka ma ilustrácia nejakej rozprávkovej knižky.

Pri pohľade na vašu boha­tú zbierku obrazov je oči­vidné, že rada tvoríte i pre druhých. Akými obrazmi ste už stihli ľudí potešiť?
Ako prvého som vytvori­la anjelika nad postieľku môjmu synovi a násled­ne ďalším detičkám for­mou darčeka k narodeniu. Veľa ľudí som tiež pote­šila mojimi obľúbenými fantazijnými portrétmi s mačkami, fretkami, pa­pagájmi, zajačikmi či mor­ským prasiatkom. Jeden dokonca putoval do Veľkej Británie. Bola to jedna pani s jej šiestimi psíkmi. Ma­ľovala som aj celé rodinky, baletky, anjelov i abstrakt­né obrazy.

Kedy ste sa rozhodli dať maľovaniu trochu iný rozmer a začať maľovať práve pre ľudí?
Keď som videla, že svojou tvorbou viem ľuďom urobiť radosť. Je to krásny pocit, keď to, čo robíte najradšej, dokáže potešiť i ostatných.

O čo majú zákazníci naj­väčší záujem?
Ide predovšetkým o obrazy, ktoré sú maľované na mie­ru. Je totižto jednoduché nájsť v obchode univerzál­ny darček. Človeka však viac poteší, keď niekto na neho myslí oveľa viac a daruje mu niečo špeciálne – zo srdca.

Máte do dnešného dňa obraz, ktorý je pre vás natoľko výnimočný, že sa vám vryl do pamäti?
Určite si najviac pamätám a vážim môj prvý obraz na želanie pre paniu z Česka. Bol to fantazijný portrét s jej tromi mačkami. Veľ­mi som sa snažila a rovna­ko som sa na ňom natrápi­la. Nevedela som, aká bude odozva. Panej sa však veľmi páčil, čo ma ďalej motivova­lo a posunulo vpred.

Autor: Zuzana Holienčíková

Foto: Archív Lucie Červeňákovej

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA UTOROK
20 °C
23 °C
17 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod