Vaša kapela má za sebou úspešný rok, určite ste aj sami bilancovali.
Martin: Jedným z úspechov roka 2025 bola naša účasť v súťaži Košický zlatý poklad, kde sme skončili v prvej desiatke. V internetovom diváckom hlasovaní sme boli na skvelom druhom mieste.
Peťo: Pre nás to bola veľká skúsenosť, niektorí členovia kapely sme sa prvýkrát stretli s takýmto typom profesionálneho prostredia. Súťaž trvala celý deň a mala presný scenár, všetko muselo klapať, ale atmosféra bola veľmi dobrá. Po vystúpení sme mali počas rautu priestor aj na rozhovory s profesionálmi, napríklad s Romanom Bombošom, ktorý zhodnotil, že vystúpenie malo „drive“, že to žilo. To nás, samozrejme, potešilo.
Ktorý moment vám v uplynulom roku „nakopol“ koncerty?
Maťo: Veľkým zlomom bol pre nás showcase Šance SAI, kde sa vyberali kapely, ktoré budú hrať v lete na českých festivaloch. Niekto z chalanov nás tam prihlásil, asi gitarista Ďuri, ktorý sa ukážkovo stará o booking koncertov. Prišla pozvánka, že približne v polovici apríla máme zahrať polhodinový set v Prahe pred porotou zloženou z promotérov a organizátorov festivalov. Odohrali sme tam len štyri skladby, ale oplatilo sa. Porota, v ktorej sedel aj David Koller, hodnotila úplne všetko: či kapela príde načas, či sa za tých tridsať minút dokáže nachystať, odohrať a odísť z pódia. Na festivaloch je kľúčové dodržať časy vystúpení, takže tí, čo nás hodnotili, potrebovali vidieť, že kapela funguje, neháda sa pri chystaní, členovia sú zohratí, každý vie, čo má robiť. Bol to pre nás obrovský zážitok. Neuveríte, ale v rámci prípravy sme si na skúšobni so stopkami v ruke natrénovali aj rýchle zapojenie a zloženie aparátu.(smiech)
Peťo: Dostali sme spätnú väzbu od porotcov, že sme pôsobili uvoľnene, bolo vidno, že: „Vás to kluci prostě baví,“ a určite pomohla celému nášmu vystúpeniu aj dychová sekcia – vizuálne aj zvukovo.
Maťo: Boli sme druhá najúspešnejšia kapela podľa počtu koncertov. Jeden z promotérov povedal niečo, čo nám utkvelo v pamäti – že si poctivo vypočul všetkých dvesto prihlásených kapiel a my sme sa mu páčili najviac. To bolo silné.
Peťo: Vysúťažili sme si účasť na festivaloch, ktoré sa konali hneď prvý júlový víkend, takže sme absolvovali päť koncertov za tri dni na festivaloch v Česku. Bolo to náročné, ale úžasné. Posledný, šiesty koncert bol potom neskôr v auguste na Morave. Hodnotíme to ako veľkú skúsenosť – zoznámiť sa a nadviazať nové kontakty.
Keby som sa mala opýtať na jeden highlight koncertného roka – asi by každý z vás povedal niečo iné.
Maťo: Pre mňa posledný koncert, lebo je najčerstvejší a naozaj výborný, odohrali sme ho v Bratislave na firemnej akcii. Bola skvelá atmosféra, ľudia si to užívali, mali sme dobrý zvuk, stretli sme sa tam s kapelou Hex.
Silné bolo aj české „miniturné“ – päť koncertov za tri dni. Krásne prostredie, vyšlo počasie, bolo to niečo medzi dovolenkou a koncertom. Navyše nás dramaturgia zaradila vysoko, po nás nasledovali Mňága a Žďorp.
Peťo: U mňa jednoznačne krásny festival Orlická brána. Bolo pre nás prínosné vidieť, ako funguje „svet veľkých festivalov“ na festivale, kde sa točí mnoho kapiel. Ďalší silný moment bola firemná akcia, kde bolo vyše tristo ľudí, ktorí vytvorili skvelú atmosféru a asi prvýkrát sme si dovolili zahrať dve prevzaté vianočné skladby, inak hrávame našu autorskú tvorbu.
Ďalší, pre mňa dôležitý koncert bol hneď na začiatku roka 2025 v Smer Klube 77, ktorý sme organizovali prvýkrát ako benefíciu spolu s kapelou Knut Knotgursen. Som členom Rotary klubu Žilina, takže spojenie hudby s pomocou iným vnímam aj takto. Prišlo dosť ľudí a vyzbierali sa peniaze na konkrétny projekt občianskeho združenia Svetielko. Niečo podobné chceme zopakovať aj teraz 24. januára.
Ak by som mal dať ešte jeden highlight, bol to súkromný koncert pre Miovu rodinu na východnom Slovensku. Už keď sme vystúpili z áut, mali sme pocit, že nás vítajú slávobránou. Rozhliadneš sa a prvé, čo vidíš, je obrovský nafukovací plameniak plávajúci na malom jazierku pod naším obrovským logom, ktoré nakreslili deti. Zahrali sme pod holým nebom, bolo príjemné počasie, varil sa guláš a večer sme si len tak jammovali. Niečo úplne špecifické, slobodné, bezprostredné.
Mio: Mne sa najviac páčilo, keď sme hrali v Zahradním domě v Teplicích. Šéf akcie Tonda asi šesťdesiatnik, ktorý hrával na rôzne nástroje a precestoval pol Európy, mal všetko perfektne pripravené, akcia šliapala ako hodinky a po koncerte sa nám venoval, dokiaľ sme vládali. Vtedy som si uvedomil, že naši bratia Česi majú predsa len trochu inú náturu. Vedia si užiť chvíľu. Aj keď vidia neznámu kapelu, ktorej pesničky počujú prvýkrát v živote, vážia si muzikantov. To som úprimne nečakal.
V roku 2025 ste vyhrali Europe Music Video Awards v kategórii najlepší rockový videoklip s klipom ku skladbe Paralelné svety. Zároveň ste mali model nahrať približne tri skladby ročne a natočiť jeden až dva klipy. Podarilo sa?
Mio: Podľa mňa je ten klip ku skladbe Paralelné svety veľmi dobre urobený a zásluhu na tom má najmä Viktor Rek – režisér, scenárista aj kameraman v jednom. On to bral ako dielo, na ktoré chce byť hrdý. Je obrovský perfekcionista. Natáčali sme to postupne pol roka. Naša veľká vďaka patrí aj perfektnej žilinskej herečke Veronike Francovej.
Peťo: Toto naše víťazstvo bolo v jednom z kvartálnych kôl a znamená aj nomináciu na výročnú cenu, tam sa ale na výsledky stále čaká. Ide o medzinárodnú súťaž, zúčastňujú sa kapely naozaj z celého sveta a my sme v tom kole boli jediný zástupca zo Slovenska.
Maťo: Okrem spomínaného videoklipu sme nahrali a postupne vydali tri single, takže podarilo sa. Tento rok vo februári ideme opäť do štúdia. Videoklip chystáme práve ku skladbe Na kopci za mestom, s ktorou sme vystupovali na KZP. Každý klip je iný, ale radšej si počkáme, než by sme niečo spravili len preto, že „už by sa malo“. Nech to čitatelia sami posúdia kliknutím na Youtube.
Mio: My by sme od Viktora chceli, samozrejme, ďalší videoklip, ešte viac „nadupaný“, aj s dychovou sekciou, no nebude to jednoduché, pretože Paralelné svety nastavili latku dosť vysoko.
K vašej pôvodne päťčlennej zostave pribudla dychová sekcia. Je už stálou súčasťou vašich koncertov?
Mio: Jednoznačne áno. Vlastne sa to celé začalo predminulý rok pri nahrávaní v štúdiu. Ľubo Machyna zaranžoval dychy a postupne sme začali s dychármi hrávať aj koncerty. A je to zážitok pre nás všetkých. Sú to výborní muzikanti.
Maťo: Okrem Ľuba sa striedajú Veronika, Dianka, Mirka, podľa toho, kto zrovna môže. A ak viacerí nemôžu, dokonca zoženú za seba náhradu. Všetci jednoducho chytia noty a zahrajú (smiech). Sú to profesionáli a pre mňa je to nepoznaný model fungovania
Mio: Ja by som ešte rád vyzdvihol, že v Žiline máme vynikajúce konzervatórium, vďaka ktorému tu vyrastá množstvo kvalitných mladých muzikantov. Chodím na ich koncerty a je to vždy skvelý zážitok. Majú výborných pedagógov a obrovský potenciál.
V čom cítite najväčší posun kapely za posledný rok?
Maťo: Ja som si to uvedomil na jednom koncerte, že vieme presne, čo treba priniesť, urobiť, nastaviť, pomáhame si navzájom.
Peťo: Ja len dodám, že lepšie komunikujeme a sme dynamickejší, teraz si to viac užívame, sme zohratejší. Keď sa Mio začne smiať spoza gitary a blíži sa ku klavíru, ja na to reagujem. Takže je jasné, že chémia funguje. A prenáša sa to aj na ľudí.
Maťo: Mne napadajú ešte tančeky. Keď to rozbalí dychová sekcia a Mio sa pridá, vidíte tú radosť a energiu. To je zážitok.
Za posledné obdobie ste sa dostali do uší tisíckam ľudí, ktorí vás dovtedy možno ani nepoznali. Dostávate sa aj do mediálneho priestoru?
Maťo: Niekto nás počuje, vidí na festivale, príde za nami, že si nás hneď pridáva do playlistu na Spotify… To je super, jasné, ale nie je to vyslovene rast.
Mio: Všetko závisí od toho, aké má človek očakávania. Všetci normálne chodíme do práce. Ja osobne neočakávam, že z nás raz bude kapela typu Lucie alebo niečo podobné. My sme proste my, ideme si svojou cestou. Síce sami nevieme, čo bude o dva roky, ale práve to je na tom perfektné.
Aké máte plány do roku 2026? Čo už viete naisto?
Mio: Najbližšie nás čaká nahrávanie pesničiek. Na to sa teším najviac.
Maťo: Z koncertov je najbližší ten 24. január o 20.00 v Smer Klube 77 v Žiline, tradične tretia sobota v januári. Robíme ho už asi štvrtý rok a má navyše už druhýkrát aj benefičný rozmer. Bude tam s nami hrať aj kapela Knut Knotgursen, s ktorou máme nadštandardné vzťahy (smiech). Vždy je to príjemné, kopa našich známych, klubová atmosféra, ktorá je úplne iná ako na koncertoch vonku.
Máme už rozbehnuté ďalšie tri akcie. Jedna napríklad súvisí s tým, že sme vyhrali súťaž kapiel v Starom Smokovci, čo nám garantuje letný koncert. Veríme, že sa nám konečne podarí vystupovať na Slnečných skalách. No a, samozrejme, vybavujeme na leto festivaly, vlani sme ich hrali asi 15, tak dúfame, že aj toto leto sa podobne zadarí.
Mio: Ja by som len dodal, že na tom koncerte kapela Knut Knotgursen plánuje aj „svetovú premiéru“ nového videoklipu od Viktora, Reka, takže okrem živej hudby bude aj niečo navyše. Príďte, bude to smršť!
Peťo: Minulý rok niekto nazval náš januárový koncert „RotaryRockuje“, a tak sme podujatiu takúto nálepku už nechali. Ide o spoluprácu s Rotary klubom Žilina a vždy s konkrétnym príjemcom benefície. Tento rok to bude OZ Návrat, ktoré sa venuje adopciám a náhradnej starostlivosti. Minulý rok sa vyzbieralo približne tisíc eur, ktoré sme odovzdali OZ Svetielko. Uvidíme, ako to dopadne teraz. Veríme, že aj tento charitatívny rozmer pritiahne na podujatie ďalších ľudí.
Maťo: Všetko, čo robíme a chystáme, sa snažíme prostredníctvom basgitaristu Maja usilovne komunikovať na sociálnych sieťach. Hudba sa slovami opisuje ťažko, treba si ju vypočuť. Nájdete nás na Facebooku, Instagrame, Spotify, YouTube a ďalších platformách.
