KRÁSNA REALITA PO ROKOCH
Teraz sa však vráťme do prítomnosti. Bolo 17. mája 2025, ráno 4:30, keď sa stretli traja súrodenci – Hana, Jaromír a Miroslav. Sú to potomkovia spomínaného Jaromíra Jančaříka a rozhodli sa vydať po stopách svojho otca.
Ich motivácia prišla po dovŕšení 60. narodenín najmladšieho z nich. Po dôkladnom naplánovaní trasy a v sprievode ďalších členov rodiny, ako aj za psychickej a technickej podpory mnohých úžasných ľudí, sa im to podarilo. Priebeh pochodu so začiatkom na Rosinskej ceste viedol rovnako ako kedysi cez Trnové, Višňové, Turie, Kunerad a príchod do Rajca po 10:00. Ešte pred Kuneradom si dopriali prvú prestávku, kde ich technická podpora Miloš potešil teplou kávou. Počas prvej polovice trasy ich sprevádzal mierny dážď a mrholenie, ale občas sa ukázalo aj slnko. Po skorom obede a prekonaní polovice trasy súrodenci aj so zvyšným osemčlenným doprovodom pokračovali v pochode. Cez Malú Čiernu prešli na sedlo Marek, kde čakal kamarát Juro s občerstvením. Po krátkej prestávke pokračovali smerom na Roháčske sedlo a Roháč. Avšak, tesne pred výstupom na Roháč sa zatiahla obloha a začali padať krúpy. Toto nikto z nich nečakal. Spomínané zhoršené počasie sťažilo zostup z Roháča. Napriek tomu bola nálada po celú cestu vynikajúca; často si spievali, počúvali hudbu, rozprávali a smiali sa a síce sa vďaka krúpam na chvíľu zamračili aj tváre turistov, nič im nezabránilo v pokračovaní trasy. A tak dorazili až takmer do Brezian, kde ich opäť čakala technická podpora Miloš. Mohli si tam prezuť topánky alebo prezliecť zmoknuté oblečenie. Avšak, po prezlečení do suchého a rozhodnutí pokračovať do cieľa sa spustil poriadny lejak. Pred nimi ležalo ešte posledných 10 kilometrov. Táto záverečná fáza im však na nálade neubrala. Naopak, akoby šibnutím čarovného prútika sa opäť zlepšila a mali chuť dokonca aj tancovať. Bola to už asi taká eufória z vyčerpania, no do cieľa nakoniec dorazili pár minút pred 20. hodinou, aj keď už len desiati keďže jeden člen sa rozhodol túto trasu ukončiť na taktiež úctyhodnom 46. kilometri. Cieľ sa, rovnako ako v pôvodnej dedovej trase, aj tentokrát konal v Bánovej Pri Potôčku. Tam ich už nedočkavo čakali ďalší členovia rodiny a kamaráti spolu s občerstvením a prekvapením - transparent a medaile s nápisom "60 km Memoriál Jaromíra Jančaříka 2025". Týmto zároveň ďakujeme rodine a kamarátom, ktorí či už fyzicky alebo psychicky dopomohli k splneniu tohto cieľa.
SRDEČNÉ GRATULÁCIE
Srdečne gratulujeme najmä trom súrodencom – Hane, Jaromírovi a Miroslavovi – za ich inšpiratívny výkon a odhodlanie dokončiť celú 60-kilometrovú trasu. Uznanie však patrí všetkým členom sprievodu, teda vnučke Lucke s manželom Palim a dcérou Nikolkou, ďalším vnučkám Katke a Evičke, vnučke Kike s partnerom Peťom a kamarátovi Braňovi. Prešli trasu, ktorá symbolizuje vytrvalosť a odhodlanie ich predka a takto si uctili jeho pamiatku. Dedo, veríme, že si na nás hrdý.
autorka: Eva Jančaříková
