Mária Balážová, ktorá sa pre chorobu nemohla zúčastniť vernisáže výstavy, sa prezentovala svojimi veľavravnými obrazmi. Ústredný a základný motív jej obrazového myslenia tvorí hadí vzorec. No za jej dielami možno vidieť oveľa viac. Mária Balážová zasvätila svoju tvorbu radikálnej podobe geometrickej abstrakcie. Pri rozbore jej tvorby sú nosné slová – médium, hadí vzorec a jeho možné čítania.
GEO-FEMINA
V jej tvorbe zaznamenávame tri farebné etapy maľby. Po počiatočnom žltom pozadí s pointilistickým pestrofarebným telom zmije nastupuje čierna hadia línia na tlmenom sivom pozadí a prebíja ho nástup údernejšej krvavočervenej plochy a ešte silnejším vypichnutím figúry hada do popredia.
„V aktuálnej fáze tvorby u nej do popredia výraznejšie vstupuje feministická pozícia, ktorá síce bola v podprahovej rovine jej prác prítomná vždy, ale ako obsahová dominanta nastupovala postupne až v rámci výstavných projektov Mária Balážová: Mužské a ženské obrazy, Mária Balážová: Od poriadku k chaosu. Posledné samostatné výstavy Ženská geometria a Geo-Femina predstavovali už jednoznačné priznanie sa k týmto témam,“ prezradil Roman Gajdoš, kurátor výstavy.
VZŤAHOVÝ A PROPORČNÝ BALANS
Výstava Pod sukňou v Považskej galérii v Žiline naznačuje posun, ktorým prešla tvorba Márie Balážovej za posledných dvanásť rokov a spätne ju reinterpretuje optikou feministického uvažovania. „Tentoraz obohatenú o nový aspekt sociálneho feminizmu, najmä v diele Textilné robotnice,“ vyslovil kurátor.
Mária Balážová ohlásila v rámci postgeometrickej abstrakcie vstup do novej problematiky, ktorá dnes stále intenzívnejšie rámcuje jej dielo. Feministické teórie podrobili predstavu o abstrakcii ako majoritne mužskej sfére tvorby zdrvujúcej kritike, pričom novými výtvarnými formami zároveň preverovali aj hegemonickú legitimitu jej jazyka – maľbu. Preto je Balážovej prístup, používajúci abstraktnú maľbu na tlmočenie feministických a rodovo podfarbených obsahov, špecifický. „Kým v predchádzajúcej tvorbe hadia hlava odkazovala k ženskej symbolike nosnou figúrou, ktorej konfigurácie vždy nanovo definovali obrazové pole, od roku 2006 vstupuje do jej uvažovania nový prvok – muž, premietaný do plochy obrazu ako hadia hlava s dvoma štvorcami uprostred a tvoriaci vizuálny protipól k ženskému princípu,“ vysvetlil Roman Gajdoš. „Nové tvaroslovie a prvky individuálnej mytológie pomáhajú k definovaniu vzťahového a proporčného balansu, kde je nadvláda muža ako dominantného ovládacieho prvku systematicky projektovaná do plochy obrazu. Dobrým príkladom je cyklus Parliamentary Feminist Tread, ktorý tematizuje disproporčné zastúpenie žien v slovenskom, českom, poľskom a maďarskom parlamente.“
FEMINISTICKÉ KOMENTÁRE
Vo svojich najnovších prácach sa Mária Balážová presúva od všeobecných feministicky intonovaných komentárov k osobným príbehom, ktoré v predchádzajúcej tvorbe prezentoval napríklad obraz Fátum. Podľa slov kurátora ide o osobnú mytológiu, kde semifiguratívne čítanie hadej hlavy a tela prestáva plniť univerzálnu funkciu akéhosi všeobecného vzorca a namiesto toho je nahradené silným stotožnením. „Na pozadí jednoduchej konfigurácie vzniká vizuálny komentár, kde „ženské“ prestáva byť len jednoduchým protikladom k mužskému, ale stáva sa priestorom, v ktorom dochádza k formulovaniu úvah o vzťahoch, rodine, sebaidentifikácii či striedaní generácií,“ povedal kurátor. Vidieť to možno na obrazoch nazvaných Mama, Ja a Dcéra. Navyše falická pozícia, ktorú v týchto troch plátnach telo a hlava hada nadobúdajú, odkazuje k neľahkému postaveniu ženy vo falocentrickej spoločnosti. „V diskurze umenia zas môžeme tento triptych čítať ako konfrontáciu so zipsami Barnetta Newmana. Jeho naratívny aspekt projektovaný na osi minulosť – prítomnosť – budúcnosť hovorí aj o postavení ženy – výtvarníčky v kontexte umeleckého (znova dominantne mužského) sveta,“ dodal. Balážovej tvorba sa však nespája s priamym radikalizmom, ktorý bol vlastný niektorým feministkám sedemdesiatych rokov. Dôležitejší je strach z násilia, moci a nadvlády, ktoré sa s týmito témami bytostne spájajú a v jednotlivých obrazoch sú projektované viac metaforicky ako priamočiaro, viac intímne ako inštitucionálne. V niektorých prípadoch dokonca nastupuje ironizovanie samotných feministických teórií – Obraz feminizmu 2. „Ide o pokus ponúknuť nový rozmer, akýsi otvorený priestor pre vlastné definovanie mužských a ženských vzťahov, ktoré podobne ako hadie telá v Balážovej maľbách môžu byť v nekonečných variantoch ohýbané, spájané a vykĺbené.“ Výstavu Márie Balážovej si môžete prísť pozrieť do galérie do 19. novembra.
