Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

24. september 2018 | Ľuboš, Ľubor

Kultúra

Tvorba Márie Balážovej je nasiaknutá feminizmom

Pod sukňou je názov výstavy, ktorú otvorili v Považskej galérii umenia v Žiline. Svoju tvorbu na nej predstavuje Mária Balážová. Dominuje v nej hadí vzorec a téma feminizmu.

03.11.2017 | 09:23

Mária Balážová, kto­rá sa pre chorobu nemohla zúčastniť vernisáže výsta­vy, sa prezentova­la svojimi veľavravnými obrazmi. Ústredný a základný motív jej ob­razového myslenia tvorí hadí vzo­rec. No za jej dielami možno vidieť oveľa viac. Mária Balážová zasvä­tila svoju tvorbu radikálnej po­dobe geometrickej abstrakcie. Pri rozbore jej tvorby sú nosné slová – médium, hadí vzorec a jeho mož­né čítania.

GEO-FEMINA

V jej tvorbe zaznamenávame tri farebné etapy maľby. Po počiatoč­nom žltom pozadí s pointilistic­kým pestrofarebným telom zmije nastupuje čierna hadia línia na tl­menom sivom pozadí a prebíja ho nástup údernejšej krvavočervenej plochy a ešte silnejším vypichnu­tím figúry hada do popredia.
„V aktuálnej fáze tvorby u nej do popredia výraznejšie vstupuje fe­ministická pozícia, ktorá síce bola v podprahovej rovine jej prác prí­tomná vždy, ale ako obsahová do­minanta nastupovala postupne až v rámci výstavných projektov Mária Balážová: Mužské a ženské obrazy, Mária Balážová: Od poriadku k cha­osu. Posledné samostatné výstavy Ženská geometria a Geo-Femina predstavovali už jednoznačné pri­znanie sa k týmto témam,“ prezra­dil Roman Gajdoš, kurátor výstavy.

VZŤAHOVÝ A PROPORČNÝ BALANS

Výstava Pod sukňou v Považskej galérii v Žiline naznačuje posun, ktorým prešla tvorba Márie Balá­žovej za posledných dvanásť rokov a spätne ju reinterpretuje optikou feministického uvažovania. „Ten­toraz obohatenú o nový aspekt so­ciálneho feminizmu, najmä v die­le Textilné robotnice,“ vyslovil kurátor.
Mária Balážová ohlásila v rámci postgeometrickej abstrakcie vstup do novej problematiky, ktorá dnes stále intenzívnejšie rámcuje jej dielo. Feministické teórie pod­robili predstavu o abstrakcii ako majoritne mužskej sfére tvorby zdrvujúcej kritike, pričom nový­mi výtvarnými formami zároveň preverovali aj hegemonickú legi­timitu jej jazyka – maľbu. Preto je Balážovej prístup, používajúci abstraktnú maľbu na tlmočenie feministických a rodovo podfar­bených obsahov, špecifický. „Kým v predchádzajúcej tvorbe hadia hlava odkazovala k ženskej sym­bolike nosnou figúrou, ktorej kon­figurácie vždy nanovo definovali obrazové pole, od roku 2006 vstu­puje do jej uvažovania nový pr­vok – muž, premietaný do plochy obrazu ako hadia hlava s dvoma štvorcami uprostred a tvoriaci vi­zuálny protipól k ženskému prin­cípu,“ vysvetlil Roman Gajdoš. „Nové tvaroslovie a prvky indi­viduálnej mytológie pomáhajú k definovaniu vzťahového a pro­porčného balansu, kde je nadvláda muža ako dominantného ovláda­cieho prvku systematicky projek­tovaná do plochy obrazu. Dobrým príkladom je cyklus Parliamentary Feminist Tread, ktorý tematizu­je disproporčné zastúpenie žien v slovenskom, českom, poľskom a maďarskom parlamente.“

FEMINISTICKÉ KOMENTÁRE

Vo svojich najnovších prácach sa Mária Balážová presúva od vše­obecných feministicky intono­vaných komentárov k osobným príbehom, ktoré v predchádzajú­cej tvorbe prezentoval napríklad obraz Fátum. Podľa slov kurátora ide o osobnú mytológiu, kde se­mifiguratívne čítanie hadej hlavy a tela prestáva plniť univerzál­nu funkciu akéhosi všeobecného vzorca a namiesto toho je nahra­dené silným stotožnením. „Na pozadí jednoduchej konfigurácie vzniká vizuálny komentár, kde „ženské“ prestáva byť len jedno­duchým protikladom k mužskému, ale stáva sa priestorom, v ktorom dochádza k formulovaniu úvah o vzťahoch, rodine, sebaidentifi­kácii či striedaní generácií,“ po­vedal kurátor. Vidieť to možno na obrazoch nazvaných Mama, Ja a Dcéra. Navyše falická pozí­cia, ktorú v týchto troch plátnach telo a hlava hada nadobúdajú, odkazuje k neľahkému postave­niu ženy vo falocentrickej spo­ločnosti. „V diskurze umenia zas môžeme tento triptych čítať ako konfrontáciu so zipsami Barnet­ta Newmana. Jeho naratívny as­pekt projektovaný na osi minulosť – prítomnosť – budúcnosť hovorí aj o postavení ženy – výtvarníč­ky v kontexte umeleckého (znova dominantne mužského) sveta,“ dodal. Balážovej tvorba sa však nespája s priamym radikalizmom, ktorý bol vlastný niektorým femi­nistkám sedemdesiatych rokov. Dôležitejší je strach z násilia, moci a nadvlády, ktoré sa s týmito té­mami bytostne spájajú a v jednot­livých obrazoch sú projektované viac metaforicky ako priamočiaro, viac intímne ako inštitucionálne. V niektorých prípadoch dokonca nastupuje ironizovanie samotných feministických teórií – Obraz fe­minizmu 2. „Ide o pokus ponúk­nuť nový rozmer, akýsi otvorený priestor pre vlastné definova­nie mužských a ženských vzťa­hov, ktoré podobne ako hadie telá v Balážovej maľbách môžu byť v nekonečných variantoch ohýba­né, spájané a vykĺbené.“ Výstavu Márie Balážovej si mô­žete prísť pozrieť do galérie do 19. novembra.

Autor: Katarína Kvašňovská

Foto: Autorka

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA STREDA
15 °C
6 °C
6 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod