Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

22. september 2018 | Móric

Zaujalo nás

V kaštieli v Krasňanoch sa udomácnili poštolky

Renesančný kaštieľ v Krasňanoch je už 30 rokov domovom nášho najmenšieho sokola. Sokol myšiar, nazývaný aj poštolka, tu obýva drevené búdky, ktoré preň ako prvý zhotovil bývalý preparátor Považského múzea v Žiline.

03.01.2017 | 12:32

Pred tridsiatimi rok­mi si kaštieľ v Krasňanoch vy­brali za svoj nový domov sokoly myšiare, ľudovo nazývané poš­tolky. V tom čase sídlilo v kaštie­li pracovisko Považského múzea v Žiline. Takto si na ich príchod spomína bývalý preparátor mú­zea Štefan Porubčanský. „V čase, keď som tam pracoval, tam hniez­dili divé holuby – plúžiky. Bývali v dutinách topoľov a vŕb. Keď ich začala kántriť kuna, premiestnili sa do malej strieľne na kaštieli. Po istej dobe sa tam objavili aj sokoly myšiare. Na jar, keď sú tzv. „sva­dobné lety“, sadali na okná a bili sa s holubmi o ich hniezdo. Pre sokoly však bolo malé. Preto som vyrobil drevené búdky a upevnil ich do okien. Hneď ich obsadili a odvtedy sú tam,“ spomína.

 

ODDANÍ KAŠTIEĽU
Podľa bývalého pracovníka mú­zea je zaujímavé najmä to, že aj v období, keď bol kaštieľ opustený (1999 - 2004), sokoly v Krasňanoch zostali. „Keďže mi dávalo veľa robo­ty po každej zimnej sezóne búdky vyčistiť a urobiť novú podstielku, predpokladal som, že stadiaľ odí­du,“ hovorí Štefan Porubčanský. Myšiarom sa však v areáli kaštieľa očividne zapáčilo. „Keď mladý sokol vylietava z hniezda, miesto si zafixuje a keď sa do­stane do veku, kedy začína aj on hniezdiť, hľadá si podobné pros­tredie,“ vysvetľuje si ich oddanosť Štefan Porubčanský.

 

POČETNÉ POTOMSTVO
V súčasnosti sa o pohodlie okríd­leného dravca stará terajší správ­ca kaštieľa. V tomto roku vyrobili pre sokoly tri nové búdky, spolu je ich tam už šesť. „Momentál­ne tu máme dvoch samcov. Búd­ky sme umiestnili na vytipova­né miesta, ale báli sme sa, či sa ujmú. Dve áno, ale tá jedna nie,“ rozpráva správca objektu Karol Martinko.

Poštolky sa v blízkosti ľudí cí­tia dobre, každý rok privádzajú na svet niekoľko mláďat. „Mali sme obdobie, keď sa ich vyliahlo až osem. Keď sa u nás cítia príjemne a bezpečne, vždy sa jedno z nich vráti. Sme radi, že robíme niečo, čím sa snažíme pomôcť prírode,“ hovorí Karol Martinko. Kaštieľ je od roku 2004 v súk­romných rukách a súčasný správ­ca je odhodlaný tu sokoly udržať čo najdlhšie. „Jednoducho sem patria,“ hovorí. Aj napriek tomu, že sa v kaštieli konajú rôzne spo­ločenské akcie, sokolom to nepre­káža a dokonca sa pred ľuďmi radi predvádzajú.

 

NAJMODERNEJŠIA EXPOZÍCIA V KRAJINE
Od roku 1972 až do konca 90-tych rokoch sídlila v kaštieli v Krasňa­noch sekcia zoológie a botaniky Považského múzea v Žiline. Pracov­níci, ktorí tu pôsobili, boli považo­vaní za najväčších odborníkov tej doby. V kaštieli na ploche 350 met­rov štvorcových vybudovali v roku 1982 expozíciu pod názvom Príroda severozápadného Slovenska, ktorá mapovala základnú charakteristiku prírodného bohatstva regiónu, pri­čom kládla dôraz na zaujímavosti a špecifiká. Súčasťou výstavy bolo viac ako 800 trojrozmerných expo­nátov, modelov a množstvo fotogra­fií. O dva roky bola verejnosti pred­stavená aj národopisná expozícia Ľud severozápadného Slovenska. Obe expozície boli jediné svojho druhu v okrese Považská Bystrica, Čadca a Žilina. Svojím stvárnením sa zaraďovali medzi najmodernejšie v krajine. Po reštitúciách v 90. ro­koch sa kaštieľ vrátil do vlastníctva pôvodného majiteľa, rodiny Pongrá­covcov a pracovníci múzea museli objekt natrvalo opustiť.

Autor: Michala Stehlíková

Foto: archív KM

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PONDELOK
19 °C
8 °C
11 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod