Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

18. september 2018 | Eugénia

Horúce kreslo

V politike žalostne chýba česť

Richard Sulík o sebe tvrdí, že sloboda a česť sú preňho najdôležitejšie hodnoty. Nebál sa nepodporiť rozšírenie eurovalu a tým vysloviť nedôveru vláde Ivety Radičovej. Dnes hovorí, že by tak urobil znova. V Horúcom kresle Žilinského večerníka sme s ním hovorili aj o fackách v parlamente či stykoch s pochybnými podnikateľmi. Najzaujímavejšie časti vám teraz prinášame.

04.11.2013 | 13:41

Priznám sa, že celkom nerozumiem, prečo ste sa po emigrácii v Nemecku vrátili späť do Československa.

Keď prišla revolúcia, v Nemecku som po neúspešnom štúdiu fyziky začínal študovať podnikovú ekonómiu a požiadal som aj o prijatie na pilotný výcvik do Lufthansy. Čakala ma buď kariéra podnikového ekonóma, manažéra alebo pilota. To však bolo neporovnateľne menej, ako čo ma čakalo v Československu. Tu bolo pole neorané, ako na Klondajku. Čohokoľvek sa človek dotkol a robil to slušne a úprimne, to fungovalo. Či už podnikanie alebo politická kariéra. Táto spoločnosť nemala žiadne tabu, vytvárala veľké šance. Nakoniec to platilo aj v roku 2002. Hoci som Ivana Mikloša videl prvýkrát začiatkom novembra 2002, v decembri som už bol jeho poradcom. Toto by bolo v Nemecku vylúčené. Takisto medzi dňom, keď som ohlásil, že zakladám stranu, a medzi dňom, keď som sa stal predsedom parlamentu, prešlo 20 mesiacov. To je v Nemecku rovnako nemysliteľné. Tam na to treba štyridsať, nie dvadsať a nie mesiacov, ale rokov. Nikdy som svoj návrat neobanoval,veľmi rád tu žijem.
 

S odvolávaním premiéra vám to naposledy moc nevyšlo. Nebolo to celé zbytočné divadlo?

Budem úprimný, pokiaľ je koalícia jednotná a drží pokope, je akákoľvek aktivita opozície divadlo. Ale toto divadlo je dôležité, pretože slúži k tomu, aby voličom otvorilo oči. Aby sa zamysleli nad tým, že síce aj vláda Ivety Radičovej robila veľa chýb, ale je obrovský rozdiel medzi chybami, ktoré sme robili my a tým, čo pácha táto vláda, ktorá mimoriadne Slovensku škodí. Napríklad taký tunel, ako pripravuje vláda Roberta Fica s SPP, by si za našej vlády nikto nedovolil. U nás bolo veľké divadlo kvôli 300-tisíc eurám na Osrblie, kde dokonca jeden z poradcov Ivety Radičovej skončil za mrežami. Teraz sa bavíme o čiastke, ktorá je 1500‑krát väčšia. Je to 1500‑krát vyššia suma, o ktorú štát príde, a preto bolo to odvolávanie namieste.
 

Na parlamentnej pôde začali lietať aj facky. Poslanci by mali byť zástupcami občanov a v hocktorej dedinskej krčme je zvykom, že si dajú chlapi po papuli. Takže je vlastne záhadou, prečo sa to takto neudialo v parlamente už skôr?
Ale ono sa udialo. Veď pani Anna Belousovová dala Igorovi Matovičovi facku a následne sa mi prišla sťažovať, aby som s ním niečo urobil, lebo ona mu musela dať facku. Nezdržal som sa vtedy smiechu. Teraz neviem, či tam tie facky skutočne padali, lebo priamo v rokovacej sále sa nestalo nič. Na schodisku pred sálou chceli štyria poslanci SMER‑u inzultovať Jozefa Viskupiča z OĽANO. Prežil to, nič hrozné sa mu nestalo. Ale samozrejme, nemalo by sa to stávať. Nechceme, aby slovenský parlament bol ako na Ukrajine.
 

Je z toho však celkom dobrá zábavná relácia.

Politici sú zrkadlom občanov, lebo oni ich zvolili, aj keď sú potom na nich často naštvaní. Čo je však na Slovensku dobré, čo naozaj funguje, to sú voľby, ktoré sú tajné a sčítavanie hlasov je korektné. Nerobia sa podvody. Sčítavanie prebieha presnejšie ako v Nemecku. Druhá vec je, že ktokoľvek chce, môže založiť politickú stranu, postaviť sa pred voličov a povedať, že hentí sú banditi, ja to budem robiť lepšie, voľte mňa. Nakoniec, aj ja som jeden z takých príkladov. Toto je obrovská výhoda, ktorú si už ani neuvedomujeme. Preto nemám žiadnu obavu o demokraciu na Slovensku. Možno by si len voliči mali viac uvedomiť, koho volia a menej veriť sladkým sľubom o istotách.
 

Hovorili ste o tuneli. Ak je to skutočne tak, že predaj matky SPP je „taký tunel, aký Slovensko nezažilo od čias veľkej privatizačnej rabovačky“, prečo väčšina Slovákov volí Roberta Fica a niektorí sú dokonca ochotní brániť jeho figurínu vlastnými telami? Nechávajú sa Slováci radi okrádať?

Figurínu boli ochotní brániť štyria poslanci zo SMERu, ktorí sú existenčne závislí na tom, že budú v priazni Roberta Fica. On je schopný všetkých v momente vymeniť za iné figúrky. Jemu je úplne jedno, kto tam dvíha ruku za jeho, akékoľvek, návrhy. Preto zrejme bránili tú figurínu. A treba povedať, že neboli úplne triezvi. Prečo ho ľudia volia? No, opozícia bola a je rozhádaná a pôsobí strašidelným dojmom. Robert Fico sľúbil politickú stabilitu a tento sľub až do nebezpečne veľkej miery aj napĺňa. Zároveň sľúbil istoty a to je čisté klamstvo. Tie sú akurát pre Jahnátkove neterky, synovcov, švagriné a polovicu jeho rodnej dediny. A ešte zopár biznismenov a mecenášov, ale to je tak všetko. Toto bolo veľké klamstvo a je na voličoch, aby sa v marci 2016 nedali opäť oklamať.
 

A sme pri kameni úrazu. Keby ste zahlasovali za euroval a nevyslovili nedôveru vláde Ivety Radičovej, o žiadnych tuneloch ani Ficovi sme sa dnes baviť nemuseli.

S touto výčitkou sa stretávam často, ale treba sa do situácie vžiť a posúdiť ju komplexne. My sme pred voľbami v júni 2010 sľúbili našim voličom, že do Grécka nepôjde ani cent. Toto sme dodržali vtedy, keď sa malo rozhodovať o pôžičke pre Grécko, kedy celá koalícia hlasovala proti, čím sme ušetrili slovenským daňovníkom 800 miliónov eur. Krátko na to prišla téma dočasný euroval, ktorý sme aj my odhlasovali, čo dokazuje, že sme mali snahu o kompromis. Ten však mal byť dočasný, zachraňoval by štáty, nie banky. Rok na to prišla v marci 2011 diskusia o jeho rozšírení. Vtedy už bolo zrejmé, že bude trvalý, že budeme zachraňovať aj súkromné banky a Grécko dostane druhý záchranný balík. Od marca 2011 sme jasne hovorili, že ostaneme pri našom sľube a že nebudeme hlasovať za rozšírenie eurovalu. Šesť mesiacov sme to jasne hovorili, napriek tomu Iveta Radičová, a ja tvrdím, že na nátlak Mikuláša Dzurindu, spojila hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery vláde. Úplne nelogicky. Potom to dopadlo tak, ako to dopadlo, pričom my sme spravili len to, čo sme mesiace avizovali a spravili by sme to znova.
 

Propagujete sa ako strana, ktorá drží slovo. Neplatí však štát za vaše donkichotstvo privysokú cenu? Veď aj tak bolo dopredu jasné, že ten euroval prejde a vy by ste aspoň zabránili pádu vlády.

Táto otázka patrí Ivete Radičovej. Stálo jej to za to spojiť navýšenie dočasného eurovalu s hlasovaním o dôvere vláde? Keď si pozriete programové vyhlásenie vlády, nájdete tam vety ako napríklad, že budeme robiť všetko proti tomu, aby sme viac zadlžovali naše deti a budeme hospodáriť zodpovedne. Navýšenie eurovalu znamenalo, že sme voči Grécku vystavili záruky 1,1 mld. eur. Bolo to proti programovému vyhláseniu vlády. Iveta Radičová spojila tieto dve hlasovania. Stálo jej to za to? A rovnako je na mieste otázka, či to za to stálo Mikulášovi Dzurindovi. Ja tvrdím, že áno. Pretože on sa chcel Ivety Radičovej zbaviť dlhodobo. Najprv prišlo divadlo s generálnym prokurátorom. Kto navrhol ako prvý Dobroslava Trnku? Bol to poslanec Janiš z SDKÚ. Myslíte si, že on sám prišiel s takýmto nápadom? Tomu neverí ani on sám. Vedeli totiž, že je pre premiérku neprijateľný. Druhý pokus prišiel s Daňovým úradom Košice. Vtedy ona verejne vystúpila s otázkou, či nesmie mať člen SDKÚ podnikajúci so štátom firmu na Cypre. Toto by ona nikdy predtým a ani nikdy potom neurobila. Dotlačili ju k tomu a bol to druhý pokus navodiť situáciu, aby sa jej vláda zosypala. Nevyšlo ani to. Až prišlo navyšovanie eurovalu. Boli za tým intrigy. Keď sa na to spätne pozriete z tohto pohľadu, tak aj keby sme boli zahlasovali za navýšenie, vláda by padla možno o dva mesiace. Bola to systematická hra jej vlastnej strany proti premiérke.
 

Nebol predsa len na niečo ten euroval dobrý?

Slovensko už čoskoro prekročí 50 % zadlženosť. Ešte pred piatimi rokmi sme boli pri 27 %. V podstate sa verejný dlh Slovenska v priebehu 5 rokov zdvojnásobil. Toto tempo je rovnaké, aké bolo v Grécku, ktoré sa dostalo do problémov. Dnes sme už na gréckej ceste. A my sme sa pod toto rozhodne nechceli podpísať. Od začiatku sme to hovorili svojim voličom.
 

Anthony Giddens predpovedal, že budovanie demokracie trvá 60 rokov. Nám zostáva ešte 40. Aj vzhľadom na váš niekoľkoročný život v Nemecku, bude to skutočne trvať toľko, kým si Slováci uvedomia, že kradnúť je nesprávne, Jánošík nebol hrdina, ale zbojník a že silní chlapci, ktorí okrádajú štát, hoci sedia na vysokých postoch, práve tak nie sú hrdinovia, ale zločinci?

Dúfam, že to nebude trvať 60 rokov. Korupcia nikdy nezmizne, ani vraždy či kriminalita. Dôležitý je však trend, či rastie alebo klesá. Ani za našej vlády nebola korupcia nulová, boli tam aj nepekné prípady, čisté rozkrádačky, platinové sitká za milión eur. Je naivné si myslieť, že korupcia zmizne.
 

Korupcia je problém. Kradnúť politikom umožňuje aj mlčanie väčšiny a vďaka tomu majú stále zlodeji, grázli, nacionalisti, mafiáni navrch nad slušnými ľuďmi. Mýlil sa Václav Havel, keď hovoril „pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou“?

Pravda nezvíťazí sama. Pravde treba k víťazstvu pomôcť. Áno, apatia tu do veľkej miery je. Ľudia sa nezaujímajú o to, čo sa deje a potom to tu tak vyzerá. Presne to vyhovuje tým, ktorí robia takéto kšefty a rozkrádačky. Oni síce navonok horekujú, že klesá volebná účasť, ale v skutočnosti sú radi, keď príde k voľbám čo najmenej ľudí, lebo potom podiel tých, ktorí kradnú s nimi, je ďaleko väčší a rozhodujú prakticky sami o sebe. Ľudia majú raz za štyri roky možnosť rozhodnúť o tom, kto bude vládnuť a treba ju využiť. Musím ale sebakriticky povedať, že my sme šancu, keď sme ju dostali, nevyužili. Stále sme sa vadili. Povedal som napríklad nejaké meno a o desať minút sa objavilo na internete. To sú veci, ktoré znechucovali ľudí. To sú však iba „prkotiny“ oproti takému tunelu, akým je teraz SPP.
 

Spomínali ste meno, ktoré niekto vyniesol a objavilo sa na internete. Nebolo to vďaka vašim sms-správam s istým podnikateľom M. K.?

Nebolo to kvôli mojim sms‑správam s podnikateľom Mariánom Kočnerom. Napísal som mu informáciu, koľko hlasov dostal pán Trnka a tá informácia bola o desať minút verejná. Ale asi mierite k tomu, prečo som sa stretával s Mariánom Kočnerom uňho doma. No preto, že som s ním nechcel byť videný. Na druhej strane ale Marián Kočner patrí k najlepšie informovaným ľuďom na Slovensku. Ako predseda parlamentu som mal možnosť sa spýtať na akúkoľvek informáciu SIS. Dostal som odpoveď, ktorá sa dala za 5 minút vygoogliť. Keď som sa spýtal jeho, všetko relevantné som sa dozvedel. Bola to chyba, dnes už by som to nerobil, ale nepáchal som tým žiaden zločin. Jednoducho boli sme v parlamente úplne noví a nejako som potreboval informácie získať. Kočner ma potom ešte raz vylákal k sebe s tým, že mi povie, kto sú zradcovia v koalícii. Nič mi však nepovedal, len nejaké omáčky. Ja som naletel, lebo som si nevedel predstaviť, že ma niekto bude nahrávať.
 

S koľkými ďalšími pochybnými podnikateľmi si esemeskujete a navštevujete sa?

Poznám veľa ľudí, s niektorými som v kontakte, viem ale dobre posúdiť, koho si držať od tela. Neviem, aký počet čakáte, ale ja som ochotný odpovedať na každého konkrétneho človeka, keď sa ma naňho spýtate.
 

Aké hodnoty sú pre vás v politike najdôležitejšie?

Sloboda je tá, za ktorú sa oplatí naozaj bojovať. Osobná sloboda aj sloboda v ekonomickej rovine. No a potom to je to, čo je v politike dôležité, ale je toho ako šafránu, a to je česť. Česť sprosto neklamať ľuďom, česť dodržiavať dohody, česť stáť si za svojím, nerobiť intrigy. Toto žalostne v politike chýba.
 

Michal Filek
Snímka Anna Metlická

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA ŠTVRTOK
24 °C
23 °C
23 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod