Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby tak, že vlastník je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.
Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím prí-slušného orgánu alebo zo zákona. V rámci dedičského konania prichádza do úvahy zriadenie vecného bremena závetom alebo dedičskou dohodou, ak poručiteľ nezanechal závet, resp. je neplatný.
Závet predstavuje jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorého právne následky nastanú až jeho smrťou. Zákon tento právny dôvod zriadenia vecného bremena spája s výsledkami dedičského konania, v rámci ktorého dôjde k usporiadaniu majetkových vzťahov medzi dedičmi.
Často je závetom zriaďované vecné bremeno práva doživotného užívania konkrétnej nehnuteľnosti. Vtedy chce poručiteľ zabezpečiť, aby ním označená osoba mohla nehnuteľnosť užívať aj po jeho smrti, hoci nehnuteľnosť nadobudne iný dedič.
Zaujímavosťou zriadenia vecného bremena závetom je, že takéto vecné bremeno je možné zriadiť aj v prospech akejkoľvek tretej osoby. Nemusí ísť len o dediča. V prípade budúceho zriadenia vecného bremena na základe závetu nejde o podmienku pripojenú k závetu, ktorá je podľa Občianskeho neplatná.
Ak poručiteľ závet nezanechal alebo je neplatný, dôjde k dedeniu zo zákona. Musí ísť o vzájomnú dohodu všetkých dedičov, ktorú musí schváliť súd, resp. ju osvedčí notár ako súdny komisár.
Rozdiel v zriadení vecného bremena závetom a dedičskou dohodou je v tom, že kým pri závete môže poručiteľ prejaviť svoju vôľu tak, že zriadi vecné bremeno v prospech akejkoľvek tretej osoby bez ohľadu na to, či je táto osoba dedičom alebo nie, pri dedičskej dohode sa dedičia môžu dohodnúť, že sa vecné bremeno zriadi len v prospech jedného z nich.
Môže sa stať, že zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Hrubý nepomer je stav, keď oprávnená osoba z vecného bremena neprispieva na nájomné, opravy či služby spojené s užívaním nehnuteľnosti. Pokiaľ sa oprávnený s povinným nedohodne, môže súd na návrh povinného z vecného bremena posúdiť a rozhodnúť, či sa zriadené vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzí alebo zruší. Zdôrazňujeme, že platne a účinne zriadené vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech oprávnenej osoby nie je možné zrušiť bez vedomia tejto osoby.
Vecné bremeno zriadené v dedičskom konaní vznikne až jeho vkladom do katastra nehnuteľností a následným zápisom na list vlastníctva. Či už pri závete, alebo dohode dedičov, vždy treba venovať pozornosť tomu, aby výrok osvedčenia o dedičstve, resp. uznesenia súdu obsahoval zrozumiteľné vyjadrenie, že sa má zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti za súčasnej špecifikácie osoby, v prospech ktorej má byť zriadené. Ak by totiž súčasťou dohody dedičov bol napríklad len osobný záväzok iného dediča postarať sa o určitú osobu, ktorá nehnuteľnosť nadobudne do svojho vlastníctva, takýto osobný záväzok nie je vecným bremenom a nemôže sa zapísať do katastra nehnuteľností. Uvedené platí aj pre zriadenie vecného bremena závetom.
