Žilinský Večerník

9. máj 2024 | Roland
| 16°C

Rozhovory

Vstup do nemocnice ožil vďaka grafity umelcovi

Denis Valašek je jedným zo známych žilinských umelcov. Jeho maľby zdobia viaceré steny v našom meste, okolo ktorých denne prechádzame. Oslovila ho už nejedna štátna inštitúcia s požiadavkou skrášliť svoju fasádu. Najnovšie spolupracoval s FNsP Žilina, jeho diela môžete vidieť priamo pri pešom vstupe do areálu. Ako sám hovorí, pri jeho práci je veľmi dôležité správne pochopiť zadanie, myslieť v rámci kontextu a dizajnovo.

07.03.2024 | 15:04

Ako vznikla spolupráca medzi vami a žilinskou nemocnicou?

Oslovilo ma vedenie nemocnice na základe toho, že som mal už nejaké realizácie v rámci mesta, robil som priamo pre mesto Žilina aj pre ďalšie štátne inštitúcie ako Regionálna veterinárna a potravinová správa Žilina.

Nemocnica vynovila vstup do objektu, dali urobiť novú fasádu na stenách a báli sa, aby im to niekto neprišiel posprejovať. Je známe, že keď je na stene maľba, tak je omnoho menšia pravdepodobnosť, že ju niekto poškodí.

Máte osobne takúto skúsenosť, že ste si na stene, kde ste robili grafity, našli cudzí tag (značka, podpis sprejerov, pozn. red.)?

Určite sa to stalo, ale bolo to na miestach, kde tagy pribúdali denno-denne, napríklad v podchodoch. Väčšinou sú tam ale malé zásahy a viem si predstaviť, že keby k takému došlo aj na týchto maľbách v nemocnici, tak by to bolo možné celkom rýchlo opraviť.

Dala vám nemocnica vopred požiadavky, ako by mali maľby na stene vyzerať?

Kreatívnu časť nechali na mne. Celej práci predchádzala diskusia, kde som sa dozvedel názory vedenia a zasvätili ma do sveta nemocnice a jej fungovania. Keď som mal prvé návrhy, tak sme sa s vedením znova stretli a prebrali sme to. V prvom pláne sa mala robiť iba jedna veľká stena z oboch strán. Ale keď som priniesol návrh, na ktorom boli hlavné symboly mesta a EKG, tak padlo rozhodnutie, že sa budú robiť tri maľby. Teda nemocnica – pohľad zhora, mesto a Kráľovská očná nemocnica.

Prvou maľbou, ktorú si všetci prichádzajúci do nemocnice všimnú, je areál zobrazený z výšky.

Tu vidíme vrtuľník, pričom som chcel zdôrazniť heliport, ktorý je súčasťou areálu. Rozmýšľal som, ako urobiť maľbu lokálnejšou. Žilina je typická polohou v kotline, všade okolo sú kopce. Zobrazením okolia som odľahčil takú „hranatú“ architektúru nemocnice a množstvo betónu. Tým, že som namaľoval okolité hory, zakomponoval som sem aj teplovzdušné balóny na odľahčenie a docielenie vzdušnejšieho dojmu. Viem, že do nemocnice chodí aj veľa detí a helikoptéra s balónmi sú jednou z prvých vecí, ktoré si všimnú a na ktoré ukážu.

Rozumiem výberu motívov malieb, na ktorých je nemocnica. Ale prečo je na jednej stene Žilina?

Táto maľba je na stene, ktorú pacienti vidia, keď odchádzajú z areálu. Súčasťou je aj nápis „opatrujme sa“. Hlavnou myšlienkou bolo, že starostlivosť o svoje zdravie by nemala ostať len tu, v ambulanciách, ale mali by sme si ju preniesť aj ďalej, domov. Či už ide o užívanie liekov, pohyb, sebadisciplínu. Motív mesta som prepojil s nemocnicou použitím farieb, ktoré nie sú nijako výrazné a zároveň tu nachádzame modrú a červenú, ktoré sú aj súčasťou loga FNsP Žilina.

Zároveň som nadväzoval na architektonické prvky v areáli. Budovy sú prevažne funkcionalistické a aj nad samotným vstupom vidíme dlhú rovnú líniu, ktorá tvorí zastrešenie.

Na ďalšej z malieb vidíme Kráľovskú očnú nemocnicu, v tej budove je aj v súčasnosti očný pavilón.

Táto budova bola vyslovene unikát, pretože v období Uhorska, kedy bola postavená, bola najmodernejším zdravotníckym zariadením. Pri maľbe som vychádzal z dobovej fotografie, ktorú som mal k dispozícii. Dôležité bolo zakomponovať tu rok 1914, kedy bola dokončená. Táto stena by mala byť takou zaujímavosťou, „pikoškou“ z histórie nemocnice.

Pracovali ste na maľbách v nejakých časových rozostupoch?

Popravde, robil som ich hneď následne za sebou, realizácia trvala zhruba dva týždne s prestávkami. V období, keď som maľoval, počasie nebolo úplne priaznivé a tiež som bol obmedzený tým, že sa stmieva už okolo piatej. Maľby som oficiálne odovzdal piateho februára.

Pristavovali sa pri vás ľudia už počas práce na stenách? Hodnotili vašu tvorbu?

Áno, zastavovali sa a všetci, ktorí sa mi prihovorili, mali pozitívne reakcie. Samozrejme, občas sa vyskytla poznámka tipu: „Je to pekné, ale čakáme, že to niekto zničí.“ Ale to sa mi stáva, keď maľujem na verejnosti. Na sociálnych sieťach som tiež zaznamenal, že sa takáto úprava stien ľuďom páči.

Máte nejaký odkaz pre verejnosť, ako by sa mohla pozerať na prácu grafity umelcov?

Mám pocit, že v súčasnosti je boom v robení takýchto stien. Len sa obávam toho, že keď ich bude veľmi veľa a daní umelci nebudú myslieť v rámci kontextu a dizajnovo a budú brať steny len ako akýsi vystrihnutý kus plátna, tak sa toho nasýtime a maľby na steny budeme brať ako vizuálny smog. Preto ak aj niekto rozmýšľa o skrášlení nástennou maľbou, mal by sa ohliadať po umelcovi, ktorý dokáže hlbšie chápať zadanie, súvislosti a vytvoriť návrh na mieru, nie len „vyšantiť sa“.

Autor: Eva Dodok Mečárová, redaktorka

Foto: autorka

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod