Žilinský Večerník

19. marec 2024 | Jozef
| -4°C

Kultúra

Vzdali poctu majstrovi slovenského maliarskeho raja

Spomienky, obdiv, pocty... V tomto duchu sa nesie výstava k nedožitým 90. narodeninám výtvarníka Vladimíra Kompánka. Výstavu nedávno otvorili v miniGallery SOHO1 na Ul. Martina Rázusa 23/A.

15.11.2017 | 14:14

Výstava mala byť vyskladaná z diel akademického ma­liara a sochára Vla­da Kompánka, no nakoniec sa jej koncepcia zme­nila a dopadlo to najlepšie, ako len mohlo. „Uvedomil som si, že fragmenty Kompánkovej tvorby možno predstaviť nie­len výtvarnej verejnosti, ale aj inej,“ povedal Ivan „Kelly“ Köhler, zostavovateľ výstavy. „Keď som videl tie neuveriteľ­né Kompánkove reliéfy, známe z Považskej Bystrice z hotela Manín, napadlo mi, že by bolo dobré osloviť troch žilinských autorov, ktorí sa zaoberajú drevom, či by nevytvorili poc­tu tomuto veľkému sochárovi.“ A stalo sa. Všetci traja – Miro­slav Pallo, Jozef Mundier a Ma­rek Ryboň – prispeli svojimi dielami a urobili neuveriteľné veci.

„Vznikla tak konfrontácia mladých chalanov s Kompán­kovými dielami, a to nielen s drevenými, ale dokonca aj kovovými dielami,“ doplnil Ivan „Kelly“ Köhler. „Ako taká nábehová výstava k jeho ne­dožitým narodeninám.“ Tiež prezradil, že výstava je podkla­dom pre knihu o Kompánko­vom živote, ktorú pripravuje.

Na výstave tak okrem dreve­ných sôch nechýbajú ani diela z kovu, maľby, dokonca ani fo­tografie zo života majstra z ro­kov 1970 do 1990.

Vladimír Kompánek je je­den z najlepších slovenských sochárov a maliarov, prísluš­ník Skupiny Mikuláša Galandu, ktorá odzvonila socialistické­mu realizmu už svojou prvou výstavou v roku 1958. „Tvorba tohto výtvarníka zaujíma po­predné miesto v slovenskej kultúre. Jeho diela sú výni­močné, nenahraditeľné a in­špiratívne,“ vyslovil na margo zosnulého umelca sochár Jozef Mundier.
Už menej známe je, že Vla­dimír Kompánek bol aj básnik. Ako nám prezradil Ľubomír Feldek, ktorý výstavu otváral, pravidelne vymieňal sochár­ske dláto či maliarsky štetec za básnické pero a písal pre­krásne básne v próze, ktorých umelecká hodnota je porovna­teľná s hodnotou jeho výtvar­ných diel.

„Nepíš, slovo ti chytia. Len kresli. Koľkokrát som si hovo­ril, nepíš nič! Napísané je čierne na bielom a koniec. Obrázok sa v očiach mení,“ zvykol hovoriť Vladimír Kompánek. „Z toho, čo sa mi nedá namaľovať ale­bo povyrezávať, z času na čas sa pokúšam, či sa to nedá napísať. Zapĺňam si prázdne miesta písa­ním, bez nároku, len pre vlastné uspokojenie. Čo vidím a cítim, pokúsim sa vysvetliť. Píšem len tak pre seba.“

Ľubomír Feldek neotváral Kompánkovu výstavu po prvý­krát. „S Vladimírom Kompán­kom sme boli absolventi toho istého žilinského gymnázia, ale zažili sme spolu aj príbehy, v ktorých šlo o život. Naše pria­teľstvo prekonalo všetky zvraty 60., 70. a 80. rokov a pomáhali sme si, keď sa jeden alebo druhý z nás ocitol na čiernej listine,“ povedal.

Napríklad v 70. rokoch sa sta­lo, že „galandovci“ sa stali obe­ťami politickej čistky, povyha­dzovali ich zo Zväzu výtvarných umelcov a nesmeli na Slovensku vystavovať. „Našli sa však nad­šenci, čo ten zákaz dokázali obísť a usporiadať im výstavy na úze­mí Českej republiky. Tak sa stalo, že sa v júni 1976 konala výsta­va drobnej plastiky Vladimíra Kompánka v Kultúrnom dome v Ostrave-Hrabůvke a mal som na jej vernisáži otvárací prejav, v ktorom sa mi podarilo povedať, že Vlado svojou drobnou plas­tikou protestuje proti oficiálne­mu monumentalizmu,“ vyslovil Ľubomír Feldek. „Samozrejme, nezaobišlo sa to bez pozornosti Štátnej bezpečnosti aj nadriade­ných orgánov. No výsledok bol paradoxný – nevymýšľali už ďal­šie tresty, naopak, pohli sa ľady aj na Slovensku. Vďaka tomu som potom mohol otvárať aj ďalšie Kompánkove výstavy na Slovensku,“ dodal.
Výstavu, ktorá je poctou majstrovi, obohatená o tvor­bu Köhlera, Mundiera, Palla a Ryboňa, si môžete prísť po­zrieť do miniGallery SOHO1 do 1. decembra.

Vernisáž mala neuveriteľnú atmosféru. Ťažká muzika z Ter­chovej hrala Kompánkovi na nie­koľkých výstavách a dokonca i na pohrebe. Pozitívne príspevky v kni-he návštev prajú galérii SOHO ďalšie mimoriadne výstavy, kde cieľom art koordinátora Ivana Köhlera je predstaviť umenia-chtivým návštevníkom kompletnú výtvarnú zložku Žiliny i blízkeho okolia súčasných, ale aj tých, kto­rí v Žiline tvorili a stretávajú sa na iných umeleckých miestach.

Foto: Autorka, Tibor Majerčík

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod