Žilinský Večerník

20. máj 2024 | Bernard
| 6°C

Rozhovory

Záhrada, ktorá nemá obdoby. V Snežnici rastú banány aj kivi

Záhradkárčenie a hrabkanie sa v zemi má mnoho ľudí v obľube. Absolútnym zadosťučinením po celoročnej starostlivosti je konečný zber sladkej úrody. Branislav Ježo si takisto rád vychutnáva plody svojej práce. Vďaka jeho jedinečnej záľube v exotickej flóre však v jeho kysuckej záhrade nájdete citrusy, olivy a viac ako desať druhov banánov. Nech sa páči, pozývame do jeho oázy v Snežnici.

18.09.2023 | 09:37

Záhrada vyzerá byť skutočne bohatá. Koľko druhov pestujete?

Mám tu 340 druhov exotických rastlín. Okrem kokosového orecha prakticky všetko. Spomeniem aspoň zopár: bambus, banánovníky, granátové jablko, citróny, pomaranče, mandarínky, kiwi, olivovníky, kávovníky, ale aj okrasné rastliny či orechy. Mám tu napríklad aj stredomorskú borovicu, ktorú môžete vidieť v Chorvátsku. Je to ešte malý stromček, ale ak sa toho dožijem, snáď sa dočkám aj píniových orieškov. Tie sú delikatesa, vhodné napríklad aj do zákuskov. Mám tu aj eukalyptus, ktorý v Austrálii pojedajú pandy. Ale ako vidíte, dá sa pestovať aj na Kysuciach.

Vašej záhrade dominujú ohromné banánovníky. Sú nejaké špeciálne, keď sa im na Kysuciach darí?

Tak ako pri väčšine rastlín, aj pri banánovníkoch som si dal záležať na tom, aby boli mrazuvzdorné. Mám odskúšané aj tropické banány, ale tie sa neujali. Toto sú špeciálne odrody, ktoré sú cez leto vonku, ale aj keď prídu naozaj silné mrazy, pod -20 stupňov, môžu uhynúť. No každá rastlina by mala  byť teoreticky odolná voči nepriaznivejším poveternostným podmienkam a chladu. Napríklad banánovník himalájsky rastie v prirodzenom prostredí vo výške 2000 m.n.m. Kysuce sú vo výške 400 m.n.m., takže toto je preň v podstate tropické teplo. Ale tiež každý z mojich banánovníkov má svoje špecifiká.


Syn často pomáha otcovi v exotickej záhrade.

 

 Aké máte teda druhy, čím sú typické a čím sa odlišujú?

Mám banánovník japonský musa basjo, hybridný Helenin banánovník, himalájsky, aj klasické končistolisté Dwarf Cavendish. Mám tu dočervena sfarbený banán africký Ensete Maurelli , banánovník zakrpatený Velutina, ktorý plodí ružové banány a keď dozrejú, krásne sa otvoria. Ďalej tu mám banánovník lotosový, ktorý je skôr okrasný. Musa sikkimensis Red tiger je charakteristický tým, že má podlhovasté listy s červenkastým nádychom. Banánové pepino -  to je ovocie, ktoré pochádza z Kolumbie a akurát má dozrievajúce plody. Chutia ako niečo medzi melónom a banánom. A mám tu taký zaujímavý americký banán paw-paw, v slovenskom znení Asimína trojlaločná. Hovorí sa mu aj „banán severu“ alebo „ovocie indiánskych predkov“. Plodí guľaté banány, ktoré majú akoby skombinovanú chuť s jahodou a broskyňou. Ich nevýhoda je, že keď spadnú na zem, máte 24 hodín na ich konzumáciu, potom hnijú. Preto ich ani nekúpite v našich obchodoch. Ale v okolí Bratislavy ich pestujú vo veľkom. No a rodinu banánovníkov idem doplniť o Musa Red, čo je tajvanský banánovník a Musa florida variegata, ktorý je už na ceste z Ameriky. Áno, banány každým rokom rozširujem o nové a nové druhy, takže je možné, že ak prídete o 5-6 rokov, bude tu už celá plantáž.

Ako banánovníky prezimujú?     

Kúpil som v obchodnom reťazci lacnejšie japonské banánovníky, ktoré budú tento rok prvýkrát celoročne v zemi ako testovacie rastliny, aby som zistil, či sú schopné prezimovať vonku. Ak áno, nechám ich budúci rok vonku všetky. Mali by byť mrazuvzdorné, tak uvidíme. Nechcem však testovať svoju odrodu a moje namnožené rastliny zatiaľ prekopávam a dávam dovnútra. Menšie mám v byte a tie veľké sa tiež skladujú jednoducho. Môžu sa nechať vonku a obložiť polystyrénovými doskami, listy sa dajú dovnútra a zakryjú, pričom trištvrtina sa odreže. Druhá možnosť je tak, ako to robím ja: vykopať celú rastlinu, zrezať všetky bočné listy (tie dávam kozám) a celý stĺpec vložím na zimu do nádoby. Tú skladujem vnútri a rastlinu nepolievam celú zimu, lebo si drží svoju vlhkosť. Na jar sa zas vsunie do zeme a listy začnú okamžite opäť rásť - napríklad himalájsky mi od jari narástol zhruba 2,5 metra a začína mať ďalšie odnože. Kolega Igor Chvojka z Martina mi odporučil nezrezávať ich a dať do pivnice ako muškáty, ale bojím sa toho, lebo potrebujú aj zeminu.  Mám jednoducho svoj overený postup. 

Dá sa pestovať banánovník aj vnútri?

Do bytu je ideálna odroda cavendish, to sú tie klasické banány, čo kupujeme v obchode.


Sú druhy paliem, ktoré dokážu prezimovať aj vonku.

 

 Čo by ste odporučil začiatočníkom?

Začať s jedným kusom. Ak sa mu bude dariť, až potom si kúpte ďalšie. Predsa len, každý banánovník má svoju cenu a je zbytočné kupovať veľké, keď sa dá za pár mesiacov z malej rastlinky vypestovať veľká. Tie najnižšie rastliny sa dajú kúpiť po 15 euro a tie najväčšie červené približne po 60 eur. Ale veľké rastliny by som neodporúčal ešte z ďalšieho hľadiska - oni už môžu vyhodiť kvet a následne plody, ktoré keď oberiete, rastlina celá hynie. Z odnoží potom, samozrejme, rastú ďalšie rastliny, tak sa banánovníky rozmnožujú. Ale nie je to tak, že budete mať stále jeden strom, z ktorého budú donekonečna oberať banány. Mám tu jednu musa basjo, ktorá keď je červenkastá, mala by už čochvíľa hodiť kvety. Ja som však rád, že ich ešte nemá, lebo ich budem za chvíľu zimovať a nechcem aby mi kvitli dnu. Kvôli včelám a vzduchu je predsa len lepšie, keď kvitnú vonku. Pre zaujímavosť, banánovníky plodia až po 3 - 4 rokoch, treba na to tiež trpezlivosť.

Aké ďalšie zaujímavé rastliny ešte máte vo svojej exotickej oáze?

Napríklad zaujímavú rastlinku citlivku. Keď dáte do jej stredu prst, začne zatvárať listy. Reaguje na dotyk. Môj syn sa na tom dosť baví. Z chutných jedlých plodov mám obľúbené kamčatské čučoriedky. Dozrievajú v máji a sú podlhovasté. Ďalej jahodovec, čo je tiež exotická rastlina. Má guľaté plody ako liči alebo dvojslivka, a aj podobne chutí. Túto rastlinu tiež testujem, nasadil som ju prvýkrát. Mala by v zemi pekne vydržať do -16 a ak sa ujme, tiež bude celoročne v zemi. Mám štyri druhy hurmikakov, čo je hybridná ukrajinská rastlina, ktorá prakticky nepotrebuje žiadnu špeciálnu starostlivosť. Zaujímavosťou sú aj „Prsty mŕtveho muža“, rastlina, ktorá má sladkokyslé plody. Napriek nelichotivému názvu sú plody vhodné na konzumáciu. Už druhý rok sa mi tu ťahá liana, no zatiaľ plody nemala. Ak zarodí, takisto sa jej plody môžu jesť. Ale tento rok budem zbierať prvú úrodu fíg. Mám tureckú figu, figovník francuesco a druh pereta, ktorý rodí dva razy do roka. Skúšam figy aj rozmnožovať prostredníctvom gule, do ktorej sa dá zemina, odrezok a do mesiaca by mohla zakoreniť. Táto guľa je ideálna práve na figovníky, pomáha im rýchlo sa zakoreniť a dokončiť reprodukciu. Predsa len, tie rastlinky nie sú lacné a nechce sa mi kupovať nové a nové stromčeky. Chcel by som tiež vypestovať stromčekovú figu, pretože figovník má tendenciu ťahať konáriky do strán ako krík. Tak uvidím, či sa mi to podarí. A žiadané je aj bezjadierkové hrozno, to pýtajú zákazníci kvôli zubom.

Takže rastliny aj predávate?

Nemám z toho veľký biznis, ja pracujem v automobilke a toto je moje hobby. Ale predám tým, ktorí prejavia záujem. Banány pýtali už aj do Zázrivej.

Máte aj špeciálne druhy paliem?

Čo sa týka paliem, mám tu druh Washingtonia, ktorá rastie v púšťach Južnej Ameriky, ale u nás sú ponúkané variácie vhodných do našich klimatických podmienok. Čínske Trachykarpusy sú vhodné aj do -17, tie nechávam celú zimu vonku. Dokonca potom vždy na jar začnú kvitnúť. Klasické cykasy prežijú do teploty -10, mám tu aj palmu z Chile, ktorá je tiež odolná až do -18.


 Citrónom sa tiež na Kysuciach darí.

 

Zbierate aj inšpiráciu, alebo rovno odrezky rastlín, na exotických dovolenkách?

Zatiaľ nie. Keby ste prišli večer a počuli tie svrčky, cítili by ste sa ako kdesi na ostrove. Preto do zahraničia necestujem, nemám motiváciu – keď chcem mať dovolenku, ľahnem si na záhrade do lehátka a som ako v exotike. Ale keď bude syn starší, plánujem ho vziať niekde, kde je domovina týchto mojich rastlín. Aby videl, kde originál rastú, pretože tu na záhrade si myslí, že to je bežný strom pre tieto podmienky.

Čo na vašu nevšednú záhradu hovoria susedia?

Keď som prerábal dom, pýtali sa ma, čo to mám za lopúchy. Keď som povedal, že banánovníky, boli v šoku (smiech). Minulý rok som získal prvé miesto v pestovateľskej súťaže v Snežnici. Ale keď si všimnete susedovu marhuľu, to je tiež rarita. Je to obrovský košatý 50-ročný strom, čo je na marhuľu nevídané.

Je na vašej ulici snáď špeciálna klíma?

(smiech) Neviem. Viem len, že rastliny potrebujú slnko, vodu a teplo. Keď sú horúčavy, najlepšie je večer alebo skoro ráno zliať vodou. Bez dostatku vlahy hynú. Napríklad banánovník jej potrebuje veľmi veľa.

Tak to ste mali o leto postarané.

Som tu dve hodiny každý deň. Ale je to veľa aj o sledovaní, skúšaní. Pestujem napríklad melóny, ktorým sa vonku nedarí, ale v skleníku áno. Mám tu dva stromy mandle, odrodu Palatina, o ktorej mi záhradkári vraveli, že sa jej v severných častiach Slovenska dariť nebude. U mňa sa im asi páči, darí sa im už tretím rokom. Ale taký pomarančovník ešte nezarodil. Vždy vyhodí kvety, ale tie potom zvädnú. Myslím si, že sa mu nepáči tieň, tak ho budúci rok dám viac na slnko. Naopak, o chvíľu zarodí mandarínka.

Často tu máte z jedného druhu rastliny dva stromy. Prečo?

Niektoré rastliny potrebujú mať pár, aby sa vzájomne opeľovali.

Ktorá rastlina je najnáročnejšia na starostlivosť?

Nevidím v tom rozdiel. Venujem každej adekvátny čas. Keď začnú listy vädnúť, hnednúť alebo žltnúť, hľadám príčinu. Dosť mi pomáha kolega z Martina, ktorý sa tomu venuje 18 rokov. On mi často poradí, čo rastline môže chýbať. Keď mal jeden môj citrónovník všetky listy žlté, prišiel sa naň pozrieť a hneď vedel, že potrebuje železo. Kúpil som, nalial som a hneď sa zazelenal. Skúsení pestovatelia to už jednoducho vedia.


V Snežnici bol Branislav Ježo  za svoju záhradu ocenený.

 

S ktorými rastlinami musíte behať hore-dole, teda v zime si ich zobrať do tepla domu?

Tie teplomilné, ktoré chcem dať na zimu dovnútra, sú aj vonku v zemine zasadené v kvetináči. Tie, čo chcem nechať v zemi dlhšie, sú vysadené klasicky. Napríklad Kanársky ďatlovník musím skladovať v zime vnútri. Takisto kávovníky či ananásy. Začínam sa venovať pistáciám, ktoré sú tiež teplomilné. Ale plánujem objednať aj odolnejší druh, ktorý môže byť celoročne v zemi.

Máte tu aj okrasné kvety.

Áno, mám levandule, hortenzie, zaujímavá je magnólia Blue Opal s krásnymi modrými kvetmi. Pestujem aj tulipány, pivónie stromčekové, oleandre a ibišteky. Celoročne mám nasadené kaktusy - agave neomexicana, agave parryi a opunciu. A zaujímavý okrasný strom je judášovec, ktorý vyrastie 5 metrov a má jemné červené kvietky. Volá sa tak preto, lebo sa na ňom údajne obesil Judáš.

Pestujete aj klasické plodiny?

Ale áno. Pestujem aj klasické burgyne, hrášok, zeler, kukuricu, cibuľu... Predvčerom som sadil sloní cesnak. Len sa mi neosvedčil v skleníku, tak som vybral sklá, aby sa mi nespálil. Vysadil som aj nové jahody. Mám tiež klasickú záhradu s kapustou. Tento rok som mal toľko zeleniny, že som ju odnášal kolegom a veľa išlo aj zvieratám. Ja to skôr pestujem pre vášeň. Práve preto aj tu skúšam svoje pokusy - momentálne som dal do slivky púčik z marhule. Už sa mi to podarilo v hornej záhrade, že sa mi na jednom strome rastú slivky aj marhule.

A čo bylinky?

Pravdaže, mám aj tie. Tymián, nádchovník, bobkový list a osem druhov mäty – s príchuťou ananás, čokoláda, citrón, jahoda, levanduľa, zelené jablko či pomaranč, a mám aj silno aromatickú marockú a klasickú prieporná. Kolegom nosím veľa mäty, je o ňu záujem. Mám aj taký tip od kolegyne: posekať mätu na malé kúsky, zaliať do zásobníka na ľad, dať do mrazničky a cez zimu len vytiahnuť v prípade potreby. 

Máte aj znalosť o nejakých priaznivých zdravotných účinkoch vašich rastlín?

Napríklad „Prsty mŕtveho muža“ sa používajú na kožné problémy. Rovnako aloe vera, to je vhodné aj na popáleniny. A momentálne plánujem vysadiť aj liečivé biele ľalie, z ktorých sa vyrába výborná liečivá tinktúra na hnisavé rany. Je to jediná liečivá ľalia, ostatné sú okrasné.

Máte nejakú srdcovú záležitosť medzi týmito rastlinami?

Banánovníky a moruše. Moruše mám všetky druhy na hornej záhrade. Nechýba japonská, ale ani trnavská, ktorá má veľké sladké plody a pochádza od našich predkov. Hoc nám znie akokoľvek exoticky, moruša bola odnepamäti pestovaná aj na Slovensku.

A na záver -  ako ste sa k tejto záľube dostali?

Ťažko povedať, lebo nemám na to ani školu ani prax z mladosti. Snáď to bol ten moment, keď som bol raz so synom u známeho v Martine, ktorý pestuje palmy. A tam mi doslova učaroval jeho dvor, kde mal vysadených kopec paliem. Vtedy som si povedal, že aj ja to chcem. A on ma utvrdil tým, že povedal, netreba sa toho báť.

Autor: Veronika Cvinčeková, redaktorka

Foto: archív

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod