Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

19. september 2018 | Konštantín

Z regiónu

Žilinské babenky popierajú zákon starnutia

Známy seniorský tanečný súbor už šiesty rok vedie energická Mária Zagatová, na ktorú si nejeden Žilinčan s úsmevom spomína ako na svoju pani učiteľku tanca.

02.11.2016 | 09:32

„Lámali“ ju niekoľko týždňov, ale potom už nedokázala odolávať. „Keď chcú tancovať, tak nech tancujú!“ povedala si pani Maja, ako jej všetci hovoria, a tak sa spolu so svojimi „babenkami“ stretli 4. 2. 2010 na prvom nácviku v CVČ Žirafa. Bolo ich dvadsať a tento počet je viac-menej dodnes nemenný. Prvé vystúpenie prišlo pár mesiacov na to a súviselo s projektom TŠ Petra Ciekera a Mesta Žilina. Majiteľ tanečnej školy takisto patril kedysi k žiakom pani Márie Zagatovej. Do Žiliny priniesol v tom roku koncept hromadného tancovania štvorylky, ktorej tóny sa pravidelne jeden deň v máji rozozvučia Námestím A. Hlinku. „Naše prvé vystúpenie bolo 21. 5. 2010 a išlo práve o štvorylku,“ hovorí pani Mária Zagatová. Problém nastal, keď dostali prihlasovací formulár a bolo potrebné vypísať názov súboru. Nemali žiaden. „Vyhlásila som konkurz o najlepší názov. Doniesla som bonbo­niéru za odmenu tej, ktorá vymyslí najlepší. Nebrali to moc vážne, tak som skríkla: Vy baby jedny! A jedna skromne podotkla, že „babenky“. A to sa aj ujalo,“ spomína si so smiechom.

NIE SÚ ŽIADNE B-ÉČKA Prvú ozajstnú sezónu začali v septembri 2010. Veď keď už začali tancovať, pozývali ich na stretnutia žilinskej Jednoty dôchodcov. Niektoré členky nemali tanečné skúsenosti, iné tancovali pred vyše 40 rokmi, takže akoby sa učili odznova. „Keďže som tanečný pedagóg, zvolila som také kompozície, ktoré sa dali zvládnuť. Prvým tancom bola spomínaná štvorylka a dnes ich ovládame pätnásť,“ hovorí. Tancujú v podstate tri žánre. Prvé sú takzvané salónne. „Ako učiteľka tanca viem, že zábava sa otvára polonézou, mazúrkou, štvorylkou, valčíkom. Nacvičili sme teda valčík, ktorý je veľmi pekný a pomerne náročný. Potom sme pridali mazúrku a tiež českú polku s upravenou kompozíciou. Tancujeme ju na pesničku od Heleny Vondráčkovej Malovanej džbánku. Má úspech u publika a dievčatá ju veľmi rady tancujú,“ opisuje. Druhý žáner sú oldies country couple-dance. „Country tance sú z pohľadu netanečníkov najľahšie, lebo majú pevné frázovanie. Do Československa prišli až v 60. rokoch. Ja som mala to šťastie, že som sa zúčastňovala školení v Prahe, kde som získala originály škótskych, írskych či španielskych country tancov. Ak si niekto myslí, že country tance sú americké, je to omyl. Prišli z Ameriky, ale od Írov ktorí tam žili a ďalších národností, a zachovali si svoju kultúru. S „babenkami“ máme nacvičených päť country tancov. Sú to také spoločensko-tanečné hry,“ vysvetľuje pani Mária Zagatová. A do tretice – Žilinské babenky sa venujú aj disko tancom! „To sólové tancovanie a diskotéka á la „každý sám“ prišla až v 70. rokoch. Ja som učila v Dome odborov od roku 1966 a o diskotéke nebolo ani chýru. Tancoval sa džajv. Ale keďže nie sme žiadne B-éčka, nacvičili sme pre obecenstvo aj disko tance – napríklad „hrošíka“, obľúbený babylon, veo-veo na štýl čače či zábavný tanec hockey-tockey vo farebných parochniach,“ menuje. A takto sa prepracovali k 15 tancom. Pani Mária Zagatová však dodáva: „Ešte nám chýba jeden. Už roky sa chystám nacvičiť Tanečnice z Lúčnice. Lebo tak nám každý hovorí, keď niekam prídeme. Raz ich prekvapíme a zatancujeme to!“

AKO SA DAJÚ ZMAZAŤ VRÁSKY... Tanec je pre seniorky náročný na pohyb aj pamäť. „Je to fyzicky náročná aktivita, ale psychicky omladzuje. Ako mňa, tak aj ich. Aj keď ja už dva roky netancujem, len vediem. Po dovŕšení 75 rokov sa mi zhoršil stav. Ale moje „babenky“ sú zlaté, chodia po mňa autom. Ja zákon starnutia popieram ústami, len telo nechce počúvať,“ smeje sa pani Mária Zagatová. Na svoj vek má táto známa učiteľka tanca naozaj málo vrások. „To je kvôli každému milému slovu a pochvale od ľudí, ktorí ma poznajú z minulosti z tanečnej. To sú veľmi pekné stretnutia a každé jedno mi zmaže jednu vrásku,“ hovorí. Žilinské babenky sa predstavili svojmu publiku aj 17. októbra na slávnostnej akadémii s podtitlom Nie sme žiadne B-éčka, ktorú kvôli dátumu spojili s Mesiacom úcty k starším. Na túto terminológiu nemá však pani Mária Zagatová nadšený názor. „Je to možno neadekvátne preložené z nemčiny. Veď pre školáka je staršia jeho pani učiteľka, pre moje deti som staršia ja a nie ich babka, tá úžasná seniorka. Napriek tomu to Európska komisia vyhlásila v tomto znení ešte v roku 1997. Podľa mňa sa to však nestretáva s takou publicitou, akú by si to zaslúžilo. A moje „babenky“ si úctu zaslúžia, je obdivuhodné s akou radosťou a zanietením sa venujú nielen tancu, ale aj pristupujú k životu,“ uzatvára pani Maja.

Autor: Veronika Cvinčeková

Foto: archív

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PIATOK
22 °C
23 °C
23 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod