Jej výnimočnosť nespočíva vo farbe, ale v jedinečnom zložení. Na povrchu červených krviniek totiž úplne chýbajú všetky známe antigény Rh systému. Kým bežný Rh faktor určujeme podľa prítomnosti alebo neprítomnosti týchto bielkovín, pri Rh null neexistuje ani jeden z celkovo 61 známych Rh antigénov.
Prečo je taká výnimočná?
Práve absencia Rh antigénov robí zo „zlatej krvi“ mimoriadne cenný zdroj pre transfúznu medicínu. Môže byť totiž život zachraňujúcim darom pre pacientov s veľmi vzácnymi krvnými skupinami, ktorí by inú krv neprijali. V rámci Rh systému sa preto označuje za univerzálneho darcu.
Táto výnimočnosť má však aj svoju odvrátenú stránku. Ak človek s Rh null krvou potrebuje transfúziu, môže dostať iba krv od ďalšieho človeka s rovnakou krvnou skupinou. Keďže takýchto ľudí je na svete len niekoľko desiatok, nájsť vhodného darcu je mimoriadne náročné. Aj preto sa nositeľom „zlatej krvi“ odporúča preventívne darovať vlastnú krv, ktorá môže byť v prípade potreby uskladnená na ich použitie.
Vzácnejšia, než si dokážete predstaviť
Odhaduje sa, že krvnú skupinu Rh null má približne jeden človek zo šiestich miliónov. Celosvetovo bolo doteraz identifikovaných menej ako 50 ľudí s touto výnimočnou krvou.
Prvý zdokumentovaný prípad pochádza z roku 1961, keď lekári objavili Rh null u pôvodnej obyvateľky Austrálie. Odvtedy bolo zaznamenaných len niekoľko desiatok ďalších prípadov.
Ako vzniká?
Za vznikom „zlatej krvi“ stojí mimoriadne vzácna genetická mutácia, ktorá je zdedená od oboch rodičov. V dôsledku tejto genetickej výnimočnosti sa na červených krvinkách nevytvoria antigény Rh systému.
Fascinujúca pripomienka jedinečnosti ľudského tela
Príbeh „zlatej krvi“, na ktorý upozornila Národná transfúzna služba SR, je ďalším dôkazom toho, aké neuveriteľne rozmanité dokáže byť ľudské telo. Zároveň pripomína, aký nenahraditeľný význam má darovanie krvi – nikdy totiž nevieme, komu môže práve jedna darovaná jednotka zachrániť život.
