 S Richardom Vanekom o Holandsku, fotografiách a jeho výstave
Aj keď Richard Vanek (na snímke) žije už niekoľko rokov v krajine tulipánov, kvetiny nefotí. V svojej tvorbe sa zameriava na čiernobiele zábery. Nevadí mu, keď ho zvečňujú iní, ale vo vlastnej zbierke má asi iba dva autoportréty. Jeho fotografické začiatky siahajú do detstva, keď vyvolával prvé filmy v kúpeľni rodičov svojo kamaráta. Aj keď sa narodil v Považskej Bystrici, od svojich dvoch rokov žil v Žiline.
Keďže je november mesiacom fotografie, môžete si tvorbu R. Vaneka vychutnať v AF Café (kaviareň pod kníhkupectvom Artforum na Bottovej ulici). Rememebering of childhood je sprístupnené do 30. novembra.
„V Žiline som vystavoval ešte ako študent. Čo ma sem po rokoch láka späť? Ľudia. Stále ich poznávam viac,“ začína Richard Vanek, ktorý už osem rokov žije spolu s rodinou v Holandsku, kde sa ako sám priznáva ešte stále cíti ako cudzinec. „Aj keď Holandsko nie je až tak ďaleko, spôsob akým sa tam žije je iný. Lepšie sa mi komunikuje s ľuďmi so slovenskou kultúrou. Hoci sa už aj tu cítim trošku ako cudzí,“ usmieva sa fotograf a pokračuje: „Je to také... človek v podstate nemá domov. Odcestoval som do inej krajiny a aj napriek tomu, že ovládam jazyk, poznám svojich susedov, neprežil som tam tridsať rokov. Nemám tam kamarátov zo školy, s ktorými kedysi hrával futbal.“
Richard začal fotografovať, keď mal osem rokov. „Začali sme s kamarátom vyvolávať prvé filmy v kúpeľni jeho rodičov,“ usmieva sa. „Použil som mamin foťák. Robil som rodinné zábery, ale postupne som fotil čokoľvek.“ Aj keď vytváral aj farebné fotografie, už dlhšiu dobu sa venuje len čiernobielym. „Myslím, že čiernobiele zábery majú oproti farebným, tú výhodu, že v nich nie je obsiahnuté všetko. Keď na ne človek pozerá, musí zapojiť vlastnú fantáziu. K perfektnej farebnej fotke nie je čo dodať.“
 Hoci Richard fotografuje už niekoľko rokov, skromne tvrdí, že sa ešte nepresadil. No dúfa, že to najlepšie len príde. „Presadiť sa podľa mňa znamená živiť sa fotografiou. To nie je môj prípad. Nie som komerčný fotograf. Fotím to, čo chcem vyjadriť,“ usmieva sa. Aj keď mnoho súčasných fotografov používa na svoje výtvory staršie prístroje (pre väčšiu originalitu a osobité snímky), Richard tvrdí: „Dobrý fotoaparát je pre mňa ten, pri ktorom zabudnem, že fotím. Musí byť mojou súčasťou. Pokiaľ spĺňa túto podmienku, je mi jedno akej je značky. Či novší, alebo starší.“
Rodený Slovák nepoužíva digitálne fotoaparáty. Ostáva verný foteniu na film. „Moment prekvapenia, keď ho vyvolávam, stojí za to.“
V Holandsku väčšinou nemajú ľudia na oknách záclony. O tom, či to potvrdzuje ich otvorenosť Richard hovorí: „Holanďania sú veľmi ústretoví, keď ste turista. Vtedy vám veľmi radi pomôžu. Akonáhle zistia, že ste ich sused a ostanete ním roky, vytvoria si odstup.“ Aj jemu sa páčia okná bez záclon, no keďže žije na dedine (kde sa všetci poznajú) po niekoľkých rokoch zvolil závesy. „Nie je príjemné, keď máte chodník priamo pod oknom a ľudia k vám neustále pozerajú,“ smeje sa.
 O súčasnej podpore kultúry na Slovensku tvrdí: „Dlho som tu nebol, takže sa mi ťažko posudzuje. Ale myslím si, že situácia na Slovensku je to podobná ako v každej inej krajine Európy. Pokiaľ dostanete príležitosť presadiť sa a fotíte to, čo sa chce, potom to ide. Pokiaľ to nerobíte, nemáte šancu. Rovnako ste stratení bez kontaktov. Tie sú o všetkom. Ak vás ľudia poznajú a máte meno, predáte aj zlú fotku. Keď nie, ani najlepšia fotka vám nepomôže.“ Richard Vanek úprimne pochybuje, že by sa na Slovensku uživil iba fotografovaním, hoci: „Keď niekto niečo chce, vždy sa to dá dosiahnuť. Aj keď je to riziko.“ Nostalgicky pritom dodáva, že by bolo krásne, keby jeho hlavnou prácou bolo fotografovanie. I keď ho terajšie povolanie učiteľa napĺňa. Študoval počítače a aj v Holandsku robil ako programátor. „Mojim snom bolo byť učiteľom. A to sa mi aj podarilo. Vyučujem v jednej firme lekárenský softvér. Je to zaujímavé, lebo veľa cestujem a komunikujem s ľuďmi z rôznych krajín.“
 Jeho výstava v AF Café Remembering of Childhood už v samotnom názve prezrádza hlavnú myšlienku - pripomínanie si detstva. „Chcel som osviežiť pamäť dospelým, aby nezabudli, že kedysi boli deťmi. Zároveň som im chcel ukázať, ako sa vtedy dívali na svet. Aby si spomenuli na vlastné detstvo a nemysleli si, že teraz je všetko iné,“ prezrádza fotograf.
Kurátorka výstavy je Darina Arce. „Každý z nás si z detstva odnáša osobitý zážitok. Pohľad z okna, prvý sneh na tráve, kolotoče, alebo nádobu s medom.... Toto sa odráža v Richardových fotografiách,“ hovorí D. Arce a pokračuje: „Dnes už fotí pomaly každý, ale dobré fotky sa nedajú ľahko urobiť. Čítala som, že dobrá fotografia je tá, ktorá dokáže spojiť fotografa a diváka spôsobom, že keď na ňu divák hľadí, vznikne u neho taký istý pocit, ktorý mal fotograf, keď ju vytváral. A to sa nám pri tejto výstave podarilo.“
Kurátorka dodáva, že v AF Café sa snažia predstavovať najmä nezávislých umelcov, ktorí tvoria čisto pre radosť. Keďže sa u nich predstavil už aj anglický umelec žujúci na Slovensku, je rada, že teraz je v priestoroch kaviarne tvorba od Slováka žijúceho v zahraničí. „Dúfam, že sa nám podarí osloviť viac ľudí, ktorí videli svet,“ hovorí na záver.
Katarína Marčeková
Snímky autorka
a www.richard-vanek.eu
|
Žiadame návštevníkov, aby vo svojch príspevkoch a komentároch nepoužívali vulgarizmy, nadávky, osočujúce výrazy alebo rasovo motivované urážky. Zámerom diskusie je slušná komunikácia medzi čitateľmi a tvorcami novín i čitateľmi navzájom. Odlišujme vyjadrovanie názorov a konštruktívnej kritiky od ostatných foriem takzvanej ´´komunikácie´´. Príspevky a komentáre porušujúce tieto základné pravidlá budú hneď odstránené.
Ďakujeme za pochopenie |
|
Titulka
DISKUTUJME-online
Spravodajstvo
Región
Kultúra
Šoubiz
História
Oddych a zábava
Reklama
PDF archív
