ODHODLANIE A VYTRVALOSŤ
Martina Bohušová, starostka obce Ďurčiná si spomína na svoje začiatky pri tvorbe nielen tohto diela. „Keď som prvýkrát zasadla do kresla starostky, mala som v rukách svoj predvolebný program. Neboli to sľuby, ale sny. Nepísala som si ich do svojho programu ako frázy, ktoré sa po voľbách vytratia, ale ako ciele, ktoré sa raz premenia na realitu. Dnes, po rokoch práce, môžem s pokorou povedať: jeden z tých najodvážnejších snov sa stal skutočnosťou. Niekoľko rokov som písala žiadosti, vybavovala povolenia, študovala projekty, a zakaždým to skončilo neúspešne. Každým zamietnutím klesalo aj moje odhodlanie skúšať to ďalej. Napriek tomu som stále tajne verila, že príde chvíľa, keď sa otvorí správna cesta na získanie dotácie. A prišla – v roku 2023, keď Pôdohospodárska platobná agentúra vyhlásila výzvu v gescii Ministerstva pôdo-hospodárstva SR.“ Veci nabrali razom rýchly spád a jeden nevinný telefonát mal zrazu obrovskú váhu. „Pamätám si večer, keď som volala s Karinou so starostkou z Hlbokého nad Váhom. Najskôr sme sa len smiali – kto by to po toľkých sklamaniach veril, že sa to podarí? Ale aj napriek predošlým neúspechom sme začali čítať podmienky výzvy. Podmienky tejto výzvy boli iné ako predchádzajúce- zahŕňali aj vodozádržné a protierózne opatrenia. Pôvodné projekty boli zamerané výlučne na rekonštrukciu cesty. V novembri 2023 sme teda začali odznova, pretože bolo potrebné prepracovať projekty. Prvú žiadosť sme síce museli pre byrokratické peripetie stiahnuť, no na jar 2024 sme podali novú. A v júni prišla správa, na ktorú sa nezabúda – dotácia bola schválená. Pamätám si ten moment. Tanec od radosti na úrade, telefonát Karine, smiech a obrovský pocit šťastia. A hneď po tom tiché uvedomenie: teraz to všetko začína. Cítila som, ako by mi niečo ťažké sadlo na hruď. Zodpovednosť a strach,“ dodala starostka obce Ďurčiná.
NAJ SKÚŠKA
Nasledovali mesiace plné práce od povolenia, potvrdenia, dokumenty či ďalšie úpravy projektu. „Bolo potrebné do tímu prizvať ďalších ľudí. Projektanta, dozora, obstarávateľa – ľudí, ktorí by niesli zodpovednosť spolu so mnou. Bolo to vyčerpávajúce, ale každý krok stál za to. Mnohí kolegovia mi vraveli, že som „blázon“, že sa do toho púšťam. Možno mali pravdu. Ale ak chcete niečo zmeniť, musíte mať víziu – a odvahu ísť za ňou, aj keď sa svet pozerá s pochybnosťami. Ako žena a matka starostka sa s tým stretávam pomerne často. Skĺbiť tieto tri role je náročné ale určite to nie je nemožné. Od júna 2024 do októbra 2025 som tomuto projektu venovala všetku svoju pracovnú energiu. A bez mojich kolegov na úrade, rovnako aj poslancov a bez podpory najbližšej rodiny by to nebolo možné. Tento projekt ma naučil, že veľké veci sa nerodia z pohodlia, ale z vytrvalosti a úsilia,“ zaspomínala si Bohušová.
CESTA, KTORÁ POMÁHA ĽUĎOM
Bohušová už s odstupom času cíti obrovskú hrdosť. „Na tento projekt som hrdá nielen ako starostka, ale aj ako človek. Dva mesiace neustálej práce, riešenie projektu na dennom poriadku, hľadanie riešení na nepredvídateľné situácie, zmluvné termíny boli len takou čerešničkou na torte pri tomto obrovskom kolose. Keď sa teraz idem prejsť po tej ceste, tak cítim veľkú úľavu. Obrovský balvan mi spadol zo srdca, že sa to celé podarilo aj napriek značným komplikáciám. Vidieť tam deti na korčuliach, ako sa preháňajú hore dolu mi pripomína, keď som ako 14 ročná išla prvýkrát na korčuliach na vyasfaltované ihrisko pri našej škole. Vybudovala ho moja predchodkyňa ale tá radosť je nezabudnuteľná do dnešného dňa. Podmienkou dotácie boli aj vodozádržné a protierózne opatrenia, ktoré dnes považujem za symbol moderného a zodpovedného prístupu. Naša cesta preto nie je len cestou – je aj krajinotvorným prvkom, ktorý rešpektuje prírodu. Časť povrchu tvorí vsakovacia dlažba, ktorá umožňuje, aby sa dažďová voda vrátila späť do pôdy. Aj keď som počula rôzne reakcie na túto dlažbu jej funkcia je veľmi dôležitá a nenahraditeľná pre krajinu. Po stranách najprudšieho kopca sme vybudovali kaskády, ktoré spomaľujú odtok vody, a po celej dĺžke komunikácie sme vytvorili vsakovacie priekopy, ktoré taktiež pomáhajú udržiavať vodu v krajine. Zeleň, ktorá obklopuje túto cestu, je viac než len dekorácia. Vysadili sme 300 nových stromov – javorov, čerešní, báz, vŕb a brestov. Každý z nich je symbolom života, obnovy a úcty k našej zemi. Lebo ochrana prírody musí byť jednou z hlavných hodnôt našej spoločnosti.
SPOJENIE REGIÓNU
Táto cesta v Ďurčinej nie je len projektom na papieri. Je to spojenie, doslova aj symbolicky. „Prepája našu obec Ďurčina so susednou obcou Rajecká Lesná, čím vytvára nové možnosti pre obyvateľov, podnikateľov aj turistov. Zlepšuje dostupnosť, podporuje regionálny rozvoj a posilňuje spoluprácu medzi komunitami. Je to tepna, ktorá spája dve obce, ale aj dve srdcia – obec a jej ľudí. Keď sa dnes pozerám na túto cestu, nevidím len asfalt, dlažbu a stromy. Vidím ľudí, ktorí verili, prácu, ktorá mala zmysel, a víziu, ktorá sa zmenila na realitu. Získanie dotácie vo výške 1,4 milióna eur bolo len začiatkom. Skutočným úspechom je, že sme dokázali spojiť prírodu, prácu a ľudskosť – a vytvoriť dielo, ktoré bude slúžiť nielen nám, ale aj generáciám po nás. Nie je to len cesta. Je to príbeh odhodlania, solidarity a nádeje,“ adresovala verejnosti krásne slová Martina Bohušová.
ČARO VZÁJOMNEJ POMOCI
Karina Holešová, starostka obce Hlboké nad Váhom priznáva, že z celého projektu je mimoriadne nadšená pre inšpiratívny príbeh za ním. „V Hlbokom nad Váhom žijem, od svojho narodenia. Tak ako všade inde na svete, aj tu ľudia žijú svoj typický každodenný život, na ktorého prežitie chcú mať zabezpečené tie najlepšie podmienky. Všetci sa tu navzájom poznáme, na uliciach sa zdravíme. Takýto bezprostredný kontakt a čaro spolupatričnosti môže priniesť len život v menších dedinách. Hovorí sa, že: ,,menšia samospráva - menšie problémy, väčšia samospráva – väčšie problémy“. Nemyslím si, že táto myšlienka je úplne pravdivá, na súčasný model financovania samosprávy. Skôr by som to mierne upravila: čím menšia samospráva, tým menej finančných prostriedkov... Sú rôzne témy, ktoré vnímam za 7 rokov svojho pôsobenia ako palčivé, ale dovolím si tvrdiť, že 70% problémov a sťažností v našej obci, vždy súviselo so stavom ciest. Nebolo mi to celé roky príjemné, reagovať na akékoľvek dopytovanie tou istou odpoveďou: ,,obec nemá financie na opravu, žiaľ, pomôcť Vám nedokážem“. Každá jedna možnosť, získať finančné prostriedky z mimorozpočtových zdrojov, bola pre nás aspoň malou nádejou, ako to zmeniť. Vo svojej práci sa snažím, vždy veci vnímať vysoko empaticky, takže bolo mi jasné, že chodiť každý deň po blate, ničiť si svoje motorové vozidlo, v zimných mesiacoch mať nezjazdnú cestu domov, nie je nič príjemné a ľuďom v našej obci to komplikuje život.“
VYSOKÉ NASADENIE
Holešová ďalej vysvetľuje, že procesy ohľadom projektu boli viac než len náročné. „Pre mňa osobne, to bolo veľké svetielko nádeje, keď sa prvý krát objavila možnosť zapojiť sa do výzvy na vybudovanie nových ciest v našej obci, ktorej vyhlasovateľom bola Pôdohospodárska platobná agentúra. Moja skúsenosť je taká, že vždy som sa snažila ísť s maximálnym nasadením do každej jednej výzvy s možnosťou získania finančných prostriedkov v rôznych oblastiach. Neverila som, že práve v tejto výzve, s dosť vysokou rozpočtovanou sumou, by sme mohli byť úspešní. A podarilo sa to. Malo to síce svoju daň, pretože celý projekt si vyžadoval vysoké nasadenie, zo strany mňa, kolektívu pracovníčok nášho úradu a projektovej manažérky. Takže zvládnuť takýto projekt, kde hodnota zákazky bola 1 355 000 eur, bola v prvom rade náročná vec po administratívnej stránke. To som ale ešte nevedela, čo ma čaká v rámci samotnej realizácie. Musím sa priznať, že ja ako vyštudovaná právnička a tanečníčka, vidím svoje prednosti v iných oblastiach a v ,,stavbarine“ nie som úplne doma, no musela som aj ja prekonať svoje limity a posunúť svoje schopnosti do inej úrovne. Bola to pre mňa veľká škola, za ktorú som samozrejme veľmi vďačná a verím, že tieto skúsenosti, ešte veľa krát využijem. Dobré veci sa ťažko rodia, bez zhluku viacerých okolností by sa nebol projekt určite podaril. Vďaka dotácii z PPA, z ktorej bolo vykryté 100%tné financovanie celého projektu, sme vybudovali necelé 2 km nových ciest, ktoré doposiaľ boli len prašné, s minimálnou šírkou. Dnes sú to plnohodnotné cesty, so spevneným povrchom, či už asfaltovým alebo zasakovacími roštami, v rámci ktorých sú realizované aj retenčné dažďové nádrže, vsakovacie šachty, odvodňovacie žľaby a výsadba zelene – najmä ovocných stromov a kríkov.
OBROVSKÁ VĎAČNOSŤ
Starostka obce Hlboké nad Váhom má rovnako veľkú radosť, no nezabudlo taktiež poďakovať spolupracovníkom, bez ktorých by sa veľké dielo nepodarilo. „Cítim obrovskú vďačnosť, že sa nám podarilo v obci vybudovať niečo, čo nielenže v novodobej histórii obce predstavuje určite najväčšiu finančnú investíciu, ale najmä skvalitní život nejednému občanovi našej obce a taktiež bude mať pozitívny vplyv na zmiernenie negatívnych vplyvov vyplývajúcich so zmeny klímy v našej krajine. Verím, že hlavný účel celého projektu bol, je a bude naplnený ešte mnoho rokov a jeho využitie budú môcť využívať ďalšie a ďalšie generácie. Pre mňa samotnú bol projekt: „SZO PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A LESNÉ HOSPODÁRSTVO OBCE HLBOKÉ NAD VÁHOM“ nielen hmatateľným stavebným objektom, ale aj príležitosťou na uplatnenie hesla: ,,spoločnými silami dokážeme veľa“. Ďakujem všetkým našim občanom, za ich trpezlivosť, chápavosť, porozumenie, dobré rady, ale najmä pomoc a prejav vďačnosti. Ďakujem kolektívu pracovníčok nášho Obecného úradu: Monike a Tónke za ich celkové nasadenie pre projekt, poslancom nášho obecného zastupiteľstva, bez ktorých podpory a viery, by sa určite zrealizovať danú vec nepodarilo, zhotoviteľovi celého projektu, stavebnému dozoru a v neposlednom rade mojej kolegynke – starostke obce Ďurčiná – Mati. Boli to spolu pretelefonované hodiny, zdieľané pocity od šťastia po maximálnu frustráciu, preposlané desiatky, asi aj stovky rôznych dokumentov, vyjadrení a mnoho iného, čo bolo obsahom našich interakcií. Síce to nebolo vôbec ľahké, ale veď predsa nerastieme, keď to máme jednoduché, rastieme, keď čelíme prekážkam.“
