Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

29. jún 2022 | Peter a Pavol, Petra
| 12°C

Rozhovory

Denis Valášek: Grafity to nie sú len počmárané steny

Vraj už jedna pani chcela zavolať políciu. Podobných príbehov zažil Žilinčan Denis Valášek (25) viac než dosť. My sme ho našli počas svojej umeleckej činnosti v mestskej časti Vlčince na Námestí Ľudovíta  Fullu. Rozložil debničky s kilogramami farebných sprejov a pestrý návrh budúceho moderného diela, ktoré skrášli podchod medzi panelákmi.

25.05.2022 | 11:23

Istý druh vandalizmu ste povýšili na umenie. Ako sa to stalo?

Výtvarne sa realizujem odmala. Keď som však spoznal grafity, naskytla sa mi možnosť maľovať niečo, čo bude verejne umiestnené, pracovať s architektúrou a to dalo maľovaniu úplne iný rozmer. Zrazu to nebol len obraz zavesený niekde v izbe, ale niečo, na čo reaguje celá verejnosť. Keď som neskôr začal robiť zákazkovú tvorbu, opäť som sa posunul o level vyššie.

Kde ste sa naučili ako tvoriť grafity?

V tejto oblasti som samouk. Niečo som pochytil od kolegov alebo z časopisov. Ale mám umelecké vzdelanie. Chodil som na súkromnú umeleckú školu v Žiline a teraz končím štúdium na Technickej univerzite v Košiciach, odbor dizajn na Fakulte umení.


 

Ako ste sa prepracovali k tvorbe zákazku?

Asi pred ôsmimi rokmi som začal hľadať legálne plochy na grafity. Tie sa ale často premaľovávali, preto som v tom nevidel zmysel. Chcel som totiž zachovať dlhšiu životnosť obrazov. Oslovil som teda pár známych. Podarilo sa pomaľovať niekoľko prvých plôch a keď si to ľudia všímali, prichádzali ponuky. Dnes to, samozrejme, ovplyvňujú aj iné činitele, pretože ľudia sa môžu s mojou tvorbou oboznámiť aj inde.

Kde ste vytvorili svoje prvé väčšie dielo?

V Žiline pod estakádou, v parku Frambor a na Vlčincoch v podchodoch panelákov, zopár ich je v Budatíne. No a potom sú po podnikoch, v domácnostiach. Posledné 2-3 roky však pracujem v rámci celého Slovenska.

Čo také si ľudia nechávajú maľovať v domácnostiach alebo vo firmách?

Prvé obrazy v domácnostiach boli podľa predlohy, kopírovanie. Ale aj vďaka upozorneniam môjho profesora z Fakulty umení som sa posunul a začal do toho vnášať zmysel a pointu. Chcem viac pracovať s priestorom, vyvolať v ľuďoch nejaké otázky. V zákazkovej tvorbe sa snažím nájsť kompromis. Jednak splniť očakávania klienta, ale zároveň zachovať estetickú hodnotu a kvalitu. Vzájomná dohoda by mala naznačiť smerovanie, tému a potom konzultujeme konkrétne návrhy.


 

Ako pracujete s témou? Napríklad teraz na sídlisku?

Je to kreatívna práca. Nápad môže prísť hneď, inokedy behom týždňa. Sem idem s konkrétnym nápadom. Keďže sme na Námestí Ľudovíta Fullu, odráža sa téma od jeho osobnosti, ale má v sebe zapracované aj aktuálne prvky z diania v spoločnosti – triedenie odpadu, výsadba a ochrana zelene, alternatívne druhy energie či dopravy alebo symboly mesta.

Asi to nejde, len tak prísť a maľovať verejný priestor?

Obyvatelia paneláku sa nechali inšpirovať inými podchodmi na sídlisku, ktoré sú takto oživené. Bol ale potrebný súhlas všetkých vlastníkov bytov, bolo ich, tuším, až do tisícky. Potom, keď to odsúhlasila aj správcovská spoločnosť, vybavili sme v meste finančný príspevok. Na základe rozpočtu som pripravil návrh a  komunikoval ho s obyvateľmi. Keď ho odsúhlasili, vymaľovali podchod  a ja som tu. Nebol to práve jednoduchý proces.

 

Autor: Iveta Frolková 

 

 

Foto: archív D.V.

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod