Rok 2024 nebol ľahký pre mnohé samosprávy. Napriek sľubom štát zoškrtal mestám financie, s ktorými rozpočty rátali. S akými výzvami išlo Kysucké Nové Mesto do roku 2025, a hoci ešte nie je na konci, viete zhodnotiť ako sa vám darilo?
Môžem začať v podstate už pandémiou. Štát nám nariadil rôzne kompetencie, ktoré sme museli vykrývať bez toho, aby sme na to dostali finančné prostriedky. Či už to boli rôzne protikoronové opatrenia alebo testovania, všetko to prakticky ťahala samospráva. Náklady nám boli kompenzované čiastočne, nie v plnej výške. A pokračovalo to ďalej – vojnou na Ukrajine a energetickou krízou. Roky 2024 a 2025 boli a sú veľmi náročné.
V minulom roku nám boli krátené finančné prostriedky a za naše mesto môžem povedať, že sme pristúpili k rôznym šetriacim opatreniam, či už to bolo na poli kultúry, športu, ale hlavne čo sa týka mestského úradu. Upravili sme napríklad pracovné pozície, mnoho zamestnancov odišlo do dôchodku. Za uplynulé dva roky odišlo 10 ľudí, ale prijali sme iba štyroch.
Na prelome týchto dvoch rokov sme sa skrátka dokázali zastabilizovať. Dokonca sme koncom januára/začiatkom februára schvaľovali rozpočet už s krátenými financiami. Zhruba v máji, keď sme si robili vyhodnotenie, sme si povedali, že tieto šetriace kroky mali dobrý dopad a naše mesto, prenesene povedané, sa dokázalo veľmi dobre nadýchnuť. Avšak koncom júna prišla ďalšia nepríjemná správa, a to bola prognóza podielových daní pre samosprávy a opäť krátenie financií.
Čiže šetriace opatrenia, ktoré ste nastavili, nakoniec nebudú dostačujúce?
Ja už skutočne neviem, dokedy samospráva dokáže držať opraty v tak veľkej finančnej náročnosti. A to nehovorím o tom, že ide rok 2026, kedy sa hovorí, že začne platiť zákon o dlhovej brzde. Aj preto máme všetky samosprávy medzi sebou dohodu, že ideme schváliť rozpočty do 21. novembra – aby sme sa čiastočne vyhli opatreniam, ktoré so sebou dlhová brzda prináša. Uvidíme, či to vôbec pomôže, lebo máme rôzne výklady, či už od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť alebo z ministerstva. Napriek tomu do toho ideme a verím, že poslanci schvália pripravený rozpočet. Dá sa povedať, že budeme „variť z vody“, pretože budeme vychádzať iba z tohto roku a z roku 2024, relevantné čísla ešte nebudeme mať na stole. Je nám jasné, že rozpočet budeme musieť počas roka ešte upravovať podľa toho, aké budú príjmy a výdaje. No ja dúfam, že čierne scenáre, ktoré nám dnes píše Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa predsa len nenaplnia a budeme môcť čerpať financie a dokončiť investície, ktorých v meste máme momentálne neúrekom.
Marián Mihalda, primátor Kysuckého Nového Mesta.
Prejdime k tým investíciám. Vravíte, že sa šetrilo na poli športu aj kultúry, ale mesto realizovalo zaujímavé projekty aj v týchto oblastiach.
Pre vysvetlenie, nekrátili sme financie samotným športovcom, skôr sme sa snažili získať financie z externých zdrojov alebo robiť také opatrenia, aby sa ich to nejakým spôsobom nedotklo. Energetická úspora, spájanie niektorých klubov, využívanie spoločných priestorov a podobne. Sme hrdí na našich športovcov a tomu, že sa v Kysuckom Novom Meste venuje tak veľa priestoru mladým ľuďom. Máme tu športy ako florbal, hádzanú, futbal, stolný tenis, džudo, mažoretkový šport, a iné. A je to iba vďaka tomu, že tu máme zanietených ľudí, ktorí sa deťom venujú. Neradi by sme šport okliešťovali, lebo deti sú naša budúcnosť a treba myslieť na ich zdravý vývin. Čiže chceme, aby športové kluby boli čo najmenej dotknuté a obmedzované, aj keď by sme im veľmi radi prispeli viac. Keďže nám to finančná situácia nedovolila, som vďačný, že to dokážu vykryť z iných zdrojov. Kultúra takisto funguje hlavne vďaka sponzorom a hoci aj tu boli úspory, myslím si, že to bežný občan nepocítil. Každý víkend sa v Kysuckom Novom Meste deje nejaká kultúra alebo šport.
Poďme aj ku konkrétnym projektom. Kino Kysuca má ambíciu stať sa kultúrnym srdcom mesta. V tomto roku sa odovzdala stavba na rekonštrukciu.
Áno, my sme už dlhšie rozmýšľali, čo s kinom. Mali sme veľkú nádej, že sa Žilina stane Európskym mestom kultúry 2026, no vyhral to Trenčín. Bola pripravená veľmi dobrá spolupráca s mestom Žilina a Kino Kysuca malo byť jedným z kultúrnych stánkov projektu. Keď to nevyšlo, hľadali sme iné zdroje a získali sme dotáciu z iniciatívy Energetická úspora budov. Získali sme cca 700-tisíc eur – hlavne na zateplenie a rekonštrukciu sietí, aby tá budova bola čo najmenej energeticky náročná. Do budúcna nás čaká aj rekonštrukcia vnútra, aby sa tu mohli organizovať rôzne podujatia. Zvonku bude budova veľmi pekná, vnútri bude pôvodná kinosála z roku 1960. Ale to nevadí, chceme z toho urobiť takú „Malú scénu“, nakoľko náš Dom kultúry praská vo švíkoch. Máme tam tri divadelné súbory, folklór, dychovku, tanečné súbory od ľudových až po country, skrátka je využitý na každú minútu. Čiže ho trochu odľahčíme. Tešíme sa, že organizácie vyhľadávajú takéto industriálne priestory, chcú tam nacvičovať predstavenia a fungovať. Treba povedať, že to nebude prioritne kino, v dnešnej dobe nemôžeme konkurovať multikinám a na mesto stredného typu, ako je to naše, to nie je až tak nevyhnutné. I keď mnohí ľudia si pamätajú, ako sme stávali v radách na Vinnetoua, takže možno si tam niečo z času na čas premietneme. Nebudú to kasové trháky, skôr nejaká alternatíva alebo retro filmy s posedením.
Projektom, ktorý stojí za zmienku, je aj revitalizáciu parku.
Park je takisto jedno z miest, kde sa Kysučania veľmi radi stretávali dlhé roky. Prešiel rôznymi etapami. Pôvodne tam bol cintorín – do nejakých 50. rokov – dodnes je tam pamätník venovaný zosnulým, ktorých pozostatky sa už nedali presťahovať na nový cintorín. Je to také pietne miesto, ale zároveň je park využívaný dodnes. Bol trochu zanedbaný, ale som rád, že sme sa dohodli s majiteľom, ktorým je cirkev, že ho mesto čiastočne zrevitalizuje. Nemali sme na to, aby sme do toho vložili všetky financie počas jedného roka, čiže ho prerábame postupne. Je to už tretí rok. Prerábajú sa chodníky, pridávajú nové lavičky, urobil sa z toho moderný a priehľadný priestor, kde vidíte z jednej strany na druhú. Mamičky majú deti na dohľad, nemusia sa báť, že im kdesi zájdu. Do budúcna tu plánujeme aj menší plot, aby bolo miesto viditeľné, no bezpečné.
Kultúrny dom praská vo švíkoch. Alternatívnym priestorom má byť Kino Kysuca.
Za chvíľu je tu zima. Ako vyzerá projekt zimného klziska na Clementisovej?
Na tento projekt sme získali financie cez Regionálnu radu partnerstva. Celý projekt sa volá Debarierizácia ZŠ Clementisova, a zameriava sa na prerábky školských priestorov. Popritom sme trvali na tom, aby zahŕňal aj nejakú športovú aktivitu naviac. V Kysuckom Novom Meste chýba klzisko. Kedysi sme sa zanietene stretávali partia chlapov, poliali sme ihrisko a takto zamrznuté držalo pár týždňov. Dnes už, bohužiaľ, zimy také nie sú. Tento projekt klziska bude na ihrisku ZŠ Clementisova a bude sa chladiť technicky, čiže by malo fungovať celú zimu. Chceli by sme ho realizovať na prelome novembra a decembra, a mohlo by byť dostupné pre verejnosť až do februára. Dopoludnia bude prioritne slúžiť žiakom v rámci telesnej výchovy. Takže dúfajme, že sa nám to podarí dotiahnuť do zdarného konca a v zime sa korčuľujeme.
Plaváreň je téma, ktorá dlhodobo rezonuje v Kysuckom Novom Meste i širšom okolí.
Dá sa povedať, že to je taká všeobecná objednávka Kysučanov už minimálne 40 rokov. Boli tu rôzne projekty, rôzni záujemcovia, súkromníci. Naposledy išlo o fakt dobrú skupinu chalanov, ktorí tu plánovali biokúpalisko. Opäť to zlyhalo. My sme sa tým začali zaoberať zhruba pred piatimi rokmi, kedy bolo pôvodne schválené iba letné kúpalisko. No na základe požiadaviek občanov, aj poslancov, sme sa vlani dohodli, že projekt „prehodíme“ na krytú plaváreň. Ešte vysvetlím, prečo sme pôvodne chceli ísť do kúpaliska – ide o nižšie náklady na bežnú prevádzku. Pri kúpalisku išlo o tretinovú cenu. No s poslancami sme sa dohodli, že napriek tomu skúsime nájsť finančné prostriedky na fungovanie krytej plavárne. Hľadali sme inšpiráciu v iných mestách a našli sme ju v Tvrdošíne. Tam majú plaváreň, akú by sme zhruba chceli a aj finančné náklady, si myslím, zvládneme. Budova, ktorá tam bola doteraz, bude na polovicu zbúraná. Z jednej polovice budú všetky všetky poschodia využité, na spodku bude recepcia, prezliekárne pre invalidov, toalety. Prvé poschodie bude okrem iného slúžiť na ostatné šatne. K tejto budove bude pristavená samotná bazénová hala. To je prvá etapa. V druhej sa bude stavať amfiteáter, ktorý chceme oprieť o súčasnú budovu smerom od Kysuce. No a tretia etapa bude na vonkajšie kúpalisko. Na všetky etapy máme vydané stavebné povolenie, ale financie nie sú zanedbateľná vec. Nateraz sa môžeme baviť o tom, že ideme do plavárne. Financie na prvú etapu sú, máme na to 15 mesiacov.
Ak je plaváreň dlhodobá požiadavka od občanov, čo potom cyklotrasa?
To je obdobné, občania ju žiadajú roky. Ja nie som človek, ktorý by rozprával veci, ktoré sa nedajú splniť. Poviem to takto: všetci chceme cyklotrasu a všetci chceme diaľnicu. No tieto dve požiadavky sa zrovna stretli v období, kedy sa rieši diaľnica – a tá je priorita nie len pre Kysučanov, ale pre štát. Ideme, dá sa povedať, v súbehu. Cyklotrasa aj diaľnica budú v tom istom priestore tesne vedľa seba. Mali sme niekoľko rokovaní s Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) a žiadali sme ich o povolenia aspoň tam, kde nebudú zasahovať. Ale momentálne nám to nemôžu splniť, nakoľko tých pozemkov, ktoré vlastní NDS, je mnoho. Sami ešte nevedia, kde budú staveniská a obslužné cesty. Preto nám nevedeli dať kladné vyjadrenie k stavebnému povoleniu. Ale máme dohodu, že akonáhle sa podpíše zmluva so zhotoviteľom, zvoláme stretnutie a budeme hľadať priestory, kde nám to povolenie na stavbu dajú. Verím, že začneme stavať cyklotrasu aspoň v tých častiach, kde nebude súbeh cyklotrasa versus diaľnica. Zároveň nestojíme na mieste, ale riešime pozemky, ktoré nie sú zaťažené vlastníctvom NDS, väčšinou ide o súkromné pozemky. Oslovujeme majiteľov, aby nám ich prepísali, predali alebo dlhodobo prenajali. Aby sme boli pripravení, keď na to príde. Dnes môžem povedať, že projekty sú pripravené na 100 % v celej trase od Dunajova po Žilinu.
Keď sa povie Kysuce, mnohí si predstavia katastrofálnu dopravu. Je pravda, že privádzač odľahčil centrum Kysuckého Nového Mesta?
Privádzač bol skvelé riešenie pre mesto ako také. Vieme, že hlavnej ceste to nepomohlo, ale pre Kysucké Nové Mesto to bola veľká úľava. Podľa nášho prieskumu bolo po jeho spustení na najviac exponovanej križovatke (od Schaeffleru smerom do mesta a do Nesluše) počas najexponovanejších štyroch hodín minimálne o 1000 áut menej. Spokojní sú aj všetci tí, ktorí robia v priemyselnej zóne. Rýchlejšie opustia mesto, majú momentálne k dispozícii štyri výjazdy.
Čoraz viac samospráv sa púšťa cestou zelenej transformácie. Je tu priestor na nejaké opatrenia, napríklad pre ekologickejšiu dopravu v meste?
Podporujeme elektrodopravu, aj v súvislosti s tým, že tu máme spoločnosť Schaeffler, ktorá sa na elektromobilitu zameriava. Momentálne sa idú v meste realizovať elektronabíjačky. Teším sa, že sú tu súkromníci, ktorí si ich sami postavili. Máme tiež rozpracované viaceré projekty, čo sa týka infraštruktúry v budovách, napájanie na fotovoltiku a podobne. Veľmi radi by sme privítali elektrovozidlá v rámci mestskej dopravy. Máme rozpracovanú štúdiu, podľa ktorej by sme zrušili vozidlá aktuálnej mestskej dopravy a nahradili by sme ich elektromobilmi. Z externých finančných prostriedkov a reštrukturálnych fondov by sme boli schopní zakúpiť jeden alebo dva mikrobusy, ktoré by jazdili z jednej strany mesta na druhú, a mali by zastávky na sídliskách, na námestí, či pri poliklinike. Keby bola takáto výzva, zapojili by sme sa do nej, pretože z vlastných finančných prostriedkov je to priveľká investícia – najlacnejšie, čo sme našli, bolo vozidlo za 80 tisíc eur. Ale myslím si, že raz k tomu príde.
Projekt krytej plavárne, na ktorú čakajú Kysučania roky.
Kysucké Nové Mesto sa môže pochváliť špecifickou sociálnou službou – zamestnáva desiatky opatrovateliek. Výnimočné na takéto menšie mesto.
To je veľká téma, na ktorej nám záleží. Kysucké Nové Mesto je nastavené trochu inak ako iné mestá. Máme tu domovy sociálnych služieb, ktoré patria pod vyšší územný celok, ale keďže to kapacitne nestačí, dlhodobo razíme cestu poskytovania sociálnych služieb prostredníctvom opatrovateliek. Máme momentálne asi 80 opatrovaných, a okolo 50 opatrovateliek poskytuje službu u nich doma. Dnes je taká doba, že ľudia sú zamestnaní do 65 – 70 rokov, a v tom veku sa už nie vždy dokážu sami postarať o svojich rodičov alebo príbuzných. Kedysi išli ženy do dôchodku po 50–tke, starali sa o vnúčatá a vedeli zaobstarať aj rodičov. Toto sa snaží mesto riešiť tak, že poskytuje opatrovateľskú službu v domácom prostredí, a nahrádzame rodinných príslušníkov, ktorí sú v dopoludňajších hodinách v práci. Práve to domáce prostredie je podľa nás dôležité, lebo tam sa človek cíti najlepšie, nie je frustrovaný, zmätený. Kysucké Nové Mesto si v tomto berie príklad zo západných krajín, z Rakúska, či z Nemecka, aj keď si nemôžeme dovoliť 24–hodinovú starostlivosť. Ale aj tých pár hodín pomôže nejednej domácnosti, keďže vedia, že je o ich starkého či starkú postarané. Toto je služba, ktorá je možno až nedocenená v Kysuckom Novom Meste, ale ja si ju veľmi vážim a chcem, aby sa nám zachovala.
Možno to je odpoveď na ďalšiu otázku: ktorý z projektov posledných rokov je vám osobne najbližší?
Určite je to opatrovateľská služba. Ale máme široké spektrum. Sú to aj detské jasle, ktoré majú síce kapacitu iba 20 detí, ale sú nonstop využívané. Sú to projekty detských ihrísk, plaváreň, všetky sú mi milé. Takisto kultúrne akcie, napríklad rozšírenie Jakubovských hodov, o ktorých si dovolím tvrdiť, že majú za posledné roky v okolí stále väčší cveng. Pridali sme vysielanie hokeja na námestí, čo predtým nebývalo. Na Kysucký guláš k nám chodia variť ľudia zo široka–ďaleka. Dá sa povedať, že každý týždeň je u nás nejaká kultúra, čo som veľmi rád – aj na tú kapacitu, akú má naše mestské kultúrne stredisko. Oni jednoducho dokážu urobiť zázraky na počkanie, dá sa povedať, že pracujú nonstop. Priznám sa, som na nich niekedy zlý, lebo im už doslova kážem, aby si zobrali voľno. Ale oni naozaj fungujú od fašiangov až do Jakubovských hodov, päť mesiacov, víkend čo víkend, týždeň čo týždeň. Paradoxne, ak dva týždne neurobíte niečo pre ľudí, už sa hovorí, že sa v meste nič nedeje (smiech).
Čo vás pri stretnutiach s občanmi v poslednom období najviac prekvapilo, či už pozitívne, alebo negatívne?
Stretnutia s občanmi sú všeobecne vždy inšpiratívne. Hlavne také, ktoré sa nepozerajú na problematiku negatívne. Nemám rád, keď sa niekto zacyklí v tom, že sa niečo nedá, alebo je niečo iba zlé. Aj keď sa niečo nepodarí hneď, snažím sa ľuďom vysvetľovať, prečo to teraz nejde, kedy sa to bude dať a ak to nepôjde vôbec, tak prečo. Ale skôr od ľudí čerpám nápady.
Ak mám povedať niečo negatívne, nemôžem opomenúť dlhodobý fenomén v Kysuckom Novom Meste, a tým je spaľovňa. Dá sa povedať, že všetci sa obávame o svoje zdravie. My sme ako mesto urobili viacero krokov, aby sme si overili v tejto veci fakty. Ale ľudia si musia uvedomiť jednu dôležitú vec: spaľovňu má na starosti ministerstvo životného prostredia, ktoré je povoľovací orgán. Mesto sa k tomu vyjadruje iba ako jeden z účastníkov a veľakrát sme sa už vyslovili, že keby to bolo na nás, my tú spaľovňu nechceme. Alebo minimálne nie takéhoto typu. Bohužiaľ, neovplyvníme to na priamo. Tak ako som ja ako primátor nevydal na ňu povolenie, nevydám ani nariadenie o jej zatvorení, lebo nemám na to kompetenciu. Dávame na ministerstvo rôzne podnety a návrhy, či už od občanov, alebo aj ako samospráva. Zaráža ma a mrzí, že niektorí ľudia si to zle interpretujú – že primátor to nezakázal a pritom mohol. To je asi najťažšia vec za sedem rokov, odkedy som vo vedení mesta. Ale potom sa stretnem so zopár ľuďmi, ktorí si vážia našu robotu, poďakujú, či povedia, čo by bolo dobré zlepšiť, a to prebije aj tých negativistov. Mám to šťastie, že dokážem načerpať energiu z takýchto príjemných vecí.
Keby ste mali stráviť jeden deň bez pracovných povinností, ako by ste ho strávili v Kysuckom Novom Meste?
Ráno by som išiel určite na prechádzku, ideálne s rodinou na Tábor. A poobede by som si ukradol sám pre seba, išiel by som na ryby na vodnú nádrž Neslušanka.
