Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

19. máj 2019 | Gertrúda

Tipy na výlety

Dobrodružná cesta po Jordánsku (2. časť)

Wadi Rum bolo odporúčané mnohými mojimi známymi, ktorí už po Jordánsku cestovali. Niežeby som mala málo púšte v Dubaji, kde žijem, ale táto je predsa len trošku iná. A keď sa tam pravidelne natáčajú hollywoodske trháky, asi na nej niečo bude.

16.12.2018 | 12:46

Keďže je to chrá­nená oblasť, dnu sa človek dostane iba so skúseným sprievodom a ubytovacou rezerváciou vo Wadi Rum. Auto som nechala pri hlav­nej bráne, kde ma prišiel vyzdvihnúť šofér z beduín­skeho kempu, v ktorom som si zabezpečila jednu noc. Tiež sa volal Ahmed. Bol veľmi zhovorčivý, rozprá­val mi, ako sa mu v kempe žije, že rád jazdí autom po piesočných dunách a veľ­mi nápadne mi naznačil, že ženatý nie je, ale veľmi by chcel. Nenápadne som mu povedala, že záujem veru nemám (úsmev). Ponúkol mi teda, či nechcem aspoň skúsiť šoférovať po púšti. Bez váhania som súhlasi­la, sadla za volant a už sme brázdili dunami. Na moje prekvapenie je to omnoho ťažšie, ako to vyzerá, lebo piesok je nestabilný a pod kolesami sa stále hýbe. Po niekoľkých minútach sme zapadli a Ahmed sa smial, že už nás musí zachraňovať.

V kempe nás privítal ma­jiteľ Jordánec a Moham­med z Egypta, ktorý tam žije už niekoľko desaťročí a o kemp sa stará. To zna­mená, že tam upratuje, varí, prijíma hostí, účtuje, organizuje výlety. Väčšina kempov je veľmi jednodu­chá a pozostáva z malých beduínskych stanov, ktoré sú zdieľané viacerými ľuď­mi. V stane sú len postele, malé vyrezané okno v lát­ke a jedno svetlo. Žiadna klíma, žiadne kúrenie. Zá­chody sú vonku spoločné. V rohu kempu pod skalou sú vybudované lavičky oko­lo ohniska, kde Mohammed varil svoje arabské pochúť­ky. Musím povedať, že jedlo tu bolo jedno z najlep­ších, aké som v Jordánsku jedla. Na ohni stále varil arabský čaj, ktorý je zná­my svojou neuveriteľnou sladkou chuťou. Podáva­jú ho horúci počas celého dňa, aby sa telo ochladilo, keď je vonku teplo. Vo väč­šine západných krajín sa v teplom počasí pije niečo studené alebo sa je zmrz­lina a nanuky, ale v arab­ských krajinách a na severe Afriky majú zaužívané pi­tie horúcich nápojov, ktoré vraj schladia organizmus a zároveň ho nešokujú ob­rovskou zmenou teploty.

V kempe som spoznala Kaia, ktorý prišiel do Jordán­ska cestovať po stopách svo­jich predkov. Jeho otec je Jor­dánec, matka z Izraelu a on sa narodil v Spojených štá­toch. Aj toto je jedna z vecí, ktorú na cestovaní milujem. Spoznávanie ľudí z celého sveta, ktorí majú neuveriteľ­né životné príbehy.

Na večer sme si „objed­nali“ západ slnka na ťavách a na druhý deň výlet autom po Wadi Rum. Západ slnka v púšti patrí k mojim obľú­beným, pretože svetlo mení farbu piesku každú minútu. Po západe slnka a výdatnej večeri nás Mohammed zo­bral prejsť sa do nočnej púš­te. Nepotrebovali sme ani žiadne svetlo alebo baterky, pretože bol spln a mesiac osvecoval celú púšť tak sil­no, že by sa pritom dala čí­tať aj kniha. Po chvíľke krá­čania sme si ľahli na piesok a pozorovali hviezdy. Mo­hammed nám začal rozprá­vať príbehy z jeho vojen­skej služby, ako ich armáda v noci zobudila, zaviezla ich do stredu púšte a oni muse­li nájsť cestu späť len na zá­klade mesiaca a súhvezdí. Neuveriteľný zážitok.

Skoro ráno sme si pri­vstali ešte pred východom slnka a vybrali sa na ďal­ší výlet. Prvá zastávka boli ťavie dostihy. Každý víkend sa miestni zídu na dosti­hovej dráhe, veľmi podob­nej tej konskej, kde posta­via do radu najlepšie ťavy a prijímajú stávky. Hneď po štarte všetci nasadnú do áut a nasledujú ťavy pozdĺž do­stihovej dráhy, nielen aby mali dobrý výhľad a po­vzbudzovali tú svoju cez vy­sielačku, ale aby to mohli aj naživo vysielať v miestnom rádiu. Na moje prekvape­nie ťavy bežali neuveriteľ­nou rýchlosťou, v prieme­re 65 km/h, čo je rýchlejšie ako kôň. Zvyšok výletu sme brázdili púšťou po miestach známych z beduínskych de­jín a náš sprievodca nám dokonca ukázal aj stenu, ktorá bola popísaná nápis­mi ešte z čias, keď v púšti žili pôvodní beduíni.

Okolo obeda sme sa vráti­li naspäť do kempu, kde som sa pobalila, rozlúčila s Mo­hammedom a nechala sa odviezť k hlavnej bráne. Od­tiaľ som vyrazila autom se­vernejšie smerom do Petry, kde som prišla asi o dve ho­diny neskôr. Ešte pred príle­tom do Jordánska som si na internete zakúpila „Jordan Pass“, čo zahŕňa nielen tu­ristické víza do krajiny, ale aj vstupenky do hlavných turistických miest a rezer­vácií a hlavne ušetrí veľmi veľa peňazí. Do Petry som si zakúpila dvojdňový vstup, ktorý síce nie je úplne do­stačujúci (ak chcete vidieť kompletne celé mesto odpo­rúča sa ostať v Petre aspoň päť dní), ale na miesta, ktoré som mala v pláne navštíviť, to stačilo. Väčšina turistov sa sťažuje, že Petra je vždy preplnená ľuďmi a nedá sa tam takmer ani pohnúť. Moja rada je ísť tam neskôr popoludní okolo štvrtej ale­bo veľmi skoro ráno oko­lo šiestej. Prvý deň som sa vybrala popoludní, keď už slnko nebolo také horúce. Hneď, ako som vstúpila do mesta, bola som uchváte­ná úžasnými stavbami, kto­ré človek pozná len z hodín dejepisu alebo filmov. Petra bola založená asi v 3. sto­ročí pred Kristom a slúži­la ako hlavné mesto naba­tejského kráľovstva. Všetky stavby v meste boli vytesa­né do pieskovcových stien a miestni beduíni ho obsa­dili až po ničivom zemetra­sení v 6. st. po Kristovi.

Do hlavnej časti mesta vedie veľmi dlhé úzke údo­lie, ktoré pridáva na tajom­nosti. Hneď na jeho konci sa nachádza Al-Khazneh, budova, ktorá mesto chrá­nila pred prírodnými ži­vlami a neskôr slúžila ako hrobka. Je to jedna z naj­krajších častí Petry, pri kto­rej robia každý druhý večer aj nočnú šou, kedy zapália niekoľko stoviek sviečok, hrajú hudbu a rozprávajú príbehy z dávnej histórie.

Po celom území mesta sa nachádzajú miestni be­duíni, niektorí tu ešte stá­le žijú v jaskyniach a patria do pôvodných rodín mesta, iní žijú v okolí Petry, avšak všetci sa snažia zarobiť ne­jaké peniaze na turistoch. Ponúkajú sa ako sprievod­covia na miesta, na ktoré sa bežný turista nedosta­ne alebo vás za menší po­platok vezmú na najvyš­šiu časť hradieb, odkiaľ sú krásne výhľady. Všade na okolí sa pasú ovce, kozy, ťavy a voľne pobehujú túla­vé mačky a psy, ktoré Petre pridávajú akési čaro.

Po dvoch dňoch v Petre ma čakala posledná za­stávka – Mŕtve more, ktoré je na severe len necelú ho­dinku od letiska. Cesta au­tom mi tam trvala zhruba päť hodín. Ubytovala som sa v hoteli neďaleko mora, odpadla unavená do po­stele a ráno som vyrazila preskúmať ho. Mŕtve more vlastne ani nie je morom, je to bezodtokové slané ja­zero a je najnižším polo­ženým miestom na zemi. Jeho slanosť ho radí medzi najslanšie jazerá na svete. Je taká silná, že ľudské telo dokáže voľne plávať na po­vrchu bez akéhokoľvek po­hybu a nepotopí sa. Bahno z tohto jazera je veľmi zná­me svojimi liečivými účin­kami, avšak neodporúčam si ho natrieť na tvár priamo pri jazere, pretože zmývať si to slanou vodou je dosť bolestivé – vlastná skúse­nosť (úsmev).

Som vďačná, že som mala to šťastie navštíviť túto krajinu. Jordánsko je nádherné, plné krásnych miest, milých a nápomoc­ných ľudí a chutnej ku­chyne. Dúfam, že sa mi raz podarí vrátiť sa späť a pre­skúmať ho viac.

Autor: Danka Holzerová

Foto: Autorka

|
<
Máj 2019
>
PON UTO STR ŠTV PIA SOB NED
29 30 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
Nedeľa    19. Máj 2019
19.5. 14:00 - 18:00 | Deň rodiny
7.5. 09:00 - 26.6.2019 17:00 | Zrod života a ohňa
7.5. - 31.5.2019 | Svet fantázie
Horúce kreslo
DNES ZAJTRA UTOROK
20 °C
17 °C
15 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod