Žilinský Večerník

26. apríl 2024 | Jaroslava
| 9°C

Spravodajstvo

Extrémne teplá zima. Bude mať následky?

Na takú miernu zimu si nespomínajú ani mnohí pamätníci. Darilo sa športovým rybárom, záhradkári mohli robiť postrek broskýň už v januári.

27.01.2014 | 13:46

Športoví rybári mávajú počas zimy mŕtvu sezónu, tohtoročná teplá zima však urobila svoje. Mrznúť začalo len minulý týždeň a dovtedy obliehali vody. „Doteraz bývali v januári zimy silné a väčšina vodných plôch bola zamrznutá. V tomto roku rieky a vodné nádrže nezamrzli a to sa odzrkadlilo aj na záujme našich členov o lov rýb. Podľa vyjadrenia kolegu Petra Moravčíka, ktorý vydáva povolenia na rybolov, záujem je naozaj veľký. Doteraz vydal už takmer polovicu všetkých povolení, ktoré žilinskí rybári majú na rok 2014 pripravené,“ hovorí Tibor Krajč z Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) v Žiline. Podľa informácií, ktoré nám poskytol, podobný záujem o povolenia potvrdil aj rybársky hospodár z MO SRZ v Kysuckom Novom Meste Igor Macúš. Hlavnou lovenou rybou je najmä ostriež a plotica, no občas sa vraj rybárom podarí uloviť aj kapra, pleskáča či zubáča. Žilinskí rybári najčastejšie navštevujú Vodné dielo Žilina, štrkovisko v Brodne a rybníky v Divinke, tí kysuckí zase vodnú nádrž Nesluša.

Ryby sú na zimné obdobie pomerne dobre pripravené. Zvyčajne majú dostatok zásob živín, aby zimu prečkali. Ako reagujú na extrémne teplú zimu, akou bola až do minulého týždňa tá tohtoročná? „Ak je takáto teplá zima, ryby sú aktívnejšie, zásoby míňajú rýchlejšie a keby prišla teraz tuhá a najmä dlhá zima, mohli by mať problém v jarnom období po rozmrznutí ľadu,“ tvrdí Tibor Krajč.
 

Divá zver sa zime prispôsobí

A to či je teplá, či studená. Vedúci okresnej kancelárie Slovenskej poľovníckej komory Peter Marčulinec tvrdí, že zima nemá extrémny vplyv na život zvierat, mrazy ani vyššie teploty im neprekážajú. „Príroda si v tom urobí poriadok,“ je presvedčený. V mrazoch sa vysoká zver uchýli do vyšších polôh, kde prakticky celý deň preleží. „Prirodzený úhyn nehrozí. Jediný problém, ktorý vnímame, je, že ak nasneží a následne udrú tuhé mrazy, na povrchu snehovej pokrývky sa vytvorí tvrdá škrupina. Tú keď zver prerazí, poraní si časť nad kopýtkom a v dôsledku toho vznikajú zápaly. Tie môžu spôsobiť, že uhynú,“ vysvetľuje.

Niektorí ľudia sa obávajú, že hrozí premnoženie diviakov, ktoré majú počas teplej zimy dobré podmienky na rozmnožovanie. Poľnohospodári sa obávajú hlavne ich nájazdu na polia. „Mladé vrhajú až v polovici marca. Žiadna populačná explózia nehrozí, netreba sa obávať,“ vyvracia obavy poľovník. Aby čo do najväčšej miery zabránili zveri, aby prichádzala na polia, napĺňajú kŕmidlá potravou. „S agrárnymi spoločenstvami i drobnými pestovateľmi komunikujeme a v rámci nepáchania škody prikrmujeme zver hlbšie v lesoch, nie v blízkosti ľudských obydlí,“ dodáva Peter Marčulinec.
 

Poľovníci sa premnoženia diviačej zveri v teplej zime neobávajú.

 

Na jar hrozí premnoženie škodcov

Bahniatka sa namiesto Veľkej noci ukázali už na Vianoce. Čo sa túto zimu deje s prírodou? Záhradkári hovoria o výnimočne miernej zime. „Takú zimu si nepamätajú starší odo mňa, a to mám 66 rokov,“ hovorí vedúci odborný konzultant Jozef Čerňanský z Okresného výboru Slovenského zväzu záhradkárov (OV SZZ). „Ale teploty neboli až také vysoké, aby vyklíčili kríčky. Aj čierna ríbezľa, ktorá klíči na jar, vyhodila iba tzv. „myšie ušká“. V Tepličke a okolí pučal akurát myrobalán – teda japonská slivka a zemolez kamčatský, ktorý vyhodil pár kvetov už v novembri. Je trochu pomýlený, ale vôbec to nevadí,“ dodáva.

Podľa Jozefa Čerňanského by bolo horšie, keby teraz nastali mrazy okolo -20 °C. „Kôstkoviny sa začínajú pomaly prebúdzať a takéto mrazy by im mohli potrhať pletivo pod kôrou, už je tam miazga,“ hovorí.

Kuriozitou je, že tento rok sa mohol robiť postrek na broskyne oveľa skôr. „Mali by sa striekať koncom februára alebo začiatkom marca. Ja mám pravidlo – ak súčet teplôt troch dní dosiahne 30 stupňov, môžu sa bez problémov striekať. A tento rok to vychádzalo už na január,“ hovorí Jozef Čerňanský.

Problémom môžu byť však škodcovia, ktorých mrazy zvyknú zahubiť. Teraz môžu prezimovať v nezamrznutej zemi a na jar páchať obrovské škody. „Na jar tak hrozí väčší výskyt škodcov, ale nemyslím si, že to zima len tak nechá a aj na nich príde,“ uzatvára vedúci odborný konzultant.
 

Veronika Cvinčeková
Snímka archív

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod