Nemali ste problém ísť manuálne pracovať do potravinárskej firmy žilinského majiteľa?
Nielen pre klub nastali ťažké časy a radi sme pridali ruku k dielu na výpomoc. Vo fabrike ľudia vypadávajú, pretože musia byť pri svojich deťoch. Mne ani mojim kolegom trénerom nerobí problém ich zaskočiť.
Ako vyzerá váš pracovný týždeň trénera Žiliny počas koronakrízy?
Naši hráči majú individuálne plány, posielajú nám videá a my tréneri máme vyplnení čas prácou. Niekto pracuje viac, niekto menej a niekedy sme na telefóne, keď niekto vypadne. U mňa to nie je každodenná práca, možno mladší chlapci pracujú viac, ale podľa potreby viem prísť a zaskočiť.
Čo konkrétne robíte vo fabrike?
Sú to práce pri páse, no nie je to stereotypné a vždy to je niečo iné. Všetko zlé je na niečo dobré, možno si aj ľudia budú viac vážiť zarobené euro. Hovorím otvorene, že každého zamestnanca vo fabrike si treba vážiť, skutočne robia náročnú prácu. Obdivujem týchto ľudí.
Dokedy budete fungovať v takomto rytme?
Prognózy sa menia z týždňa na týždeň, momentálne neprichádza nič do úvahy. Je to hudba budúcnosti, možno ďalší mesiac. Keď toto pominie, tak celá naša generácia bude na to spomínať a pre ľudstvo to bude ponaučením.
Dajú sa nájsť v týchto časoch podľa vás aj určité pozitíva?
Niekedy túžba po mamone prekračovala normálne hranice, všetci sa stále niekde ponáhľali a teraz sa doba upokojila, teda až príliš. Samozrejme, potrebujeme postupne naštartovať ekonomiku a potom v konečnej fáze oživiť kultúru a šport.
Podľa vás si žilinskí futbalisti, ktorí dostali výpoveď, nájdu poľahky nové kluby?
Títo hráči majú potenciál, to je bez debaty. Bude dôležité, aká doba nastane a či kluby budú mať peniaze na kúpu nových hráčov do tímu. O budúcnosť týchto hráčov sa nebojím, viac ma skôr trápi solventnosť klubov v najbližších mesiacov.
Nebudú mať problém sa uplatniť mladíci z akadémie vo Fortuna lige?
Niektorí hráči zostali a na šancu čakajú mladí futbalisti. Taktiež majú potenciál, len potrebujú nabrať skúsenosti. Verím, že futbalovo na to majú, aby hrali najvyššiu súťaž.
V roku 1999 ste sa stali Futbalistom roka na Slovensku, za 21 rokov vás napodobnil Milan Škriniar. Pekná symbolika, keďže tento hráč prešiel aj vašimi rukami v mládeži MŠK Žilina?
Doba je otvorená, chalani sa majú šance presadiť v klube, potom zahraničí a aj reprezentácii. Škriniar bol výborný charakter, k tomu mal skvelé rodinné zázemie a to isté môžem hovoriť aj o Martinovi Dúbravkovi. Chalani to mali upratané v hlavách, tvrdo na sebe pracovali a mali pomocnú ruku od rodiny. Keď si toto všetko sadne, tak aj my v Žiline sa z toho tešíme. Dúfam, že vystrelia od nás ďalší chlapci.
Ako ste trávili tieto sviatky, bolo to u vás doma tiež mimoriadne netradičné?
Po iných rokoch, keď sa viac cestovalo a navštevovalo, tak teraz to nebolo umožnené. Strávil som ich v rodinnom kruhu doma, nastal čas ísť na menšiu prechádzku, pretože slnko nám prialo, no bolo to v obmedzenom čase. Tiež som so synom vyšibal a pooblieval manželku s dcérou, z čoho majú ony veľkú radosť, že tieto šibačky absolvovali len čisto s nami dvomi.
