Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

16. november 2018 | Agnesa

Horúce kreslo

Jozef Vražel: Najväčšou výzvou je cestná infraštruktúra

V Horúcom kresle sme minulý týždeň privítali aj exprimátora Čadce, dnes poslanca mestského zastupiteľstva v Čadci a Žilinského samosprávneho kraja Jozefa Vražela.

06.11.2013 | 13:01

Máte dlhoročné skúsenosti v oblasti zamestnanosti. Ako vnímate tento problém na Kysuciach?

Nezamestnanosť na Kysuciach je mimoriadne vážny problém. Už od roku 1989 sa pohybuje na úrovni 13 %. Kysučania boli vždy zvyknutí chodiť za prácou. Nezmenilo sa to ani dnes a mnohých by som nazval novodobými drotármi. Zánikom fabrík ako AVC, Slovena, Pratex sa tento pohyb za prácou ešte zvýšil. Zanikli lukratívne pracovné miesta, ktoré dnes hýbu svetom, najmä v automobilovom a textilnom priemysle. Samotné mesto Čadca na tom nie je až tak zle. Príchodom niektorých veľkých obchodných reťazcov vzniklo niekoľko pracovných miest, ktoré však neprodukujú násobky, ale odoberajú prácu živnostníkom.



Akú vidíte prognózu zamestnanosti v ďalšom období?

Je veľmi zlá. Nepredpokladám, že v nasledujúcich rokoch tu vznikne fabrika, ktorá zníži nezamestnanosť na Kysuciach. Nevznikne! Pretože príprava takéhoto projektu trvá minimálne rok – dva. Je potrebné, aby verejná moc v kraji robila všetko pre to, aby oživila okresy, v ktorých zanikajú fabriky. Kysucké Nové Mesto svojím dynamickým prístupom dokázalo vytvoriť viac pracovných miest ako celý ostatný región. Toto by sme potrebovali aj v Čadci. Nezamestnanosť tu trápi ľudí najviac zo všetkého a v najbližšom období ešte aj bude.


Veľa rokov sa venujete aj podnikaniu. Ako hodnotíte podnikanie a zamestnávanie v tomto regióne?

V oblasti zamestnanosti sa pohybujem už viac ako 22 rokov. Môj názor je stále rovnaký, nadobudol som ho začiatkom 90. rokov v USA, Japonsku a Kanade, a síce, že každému, kto vytvorí pracovné miesta, je treba rozprestrieť červený koberec a viesť ho po ňom, aby sa mu darilo. Nie som za to, aby sme podnikateľov a živnostníkov hádzali do jedného vreca. Musíme vychádzať z toho, že všetci sú čestní a poctiví a len niektorí takí nie sú. Tých treba trestať, aby vrátili ľuďom to, čo si neprávom zobrali. Podnikanie na Kysuciach má však viacero rozmerov. Je tu výborná poloha pri Ostravsku. To živí množstvo našich podnikateľov, čo je na jednej strane dobre. Títo podnikatelia však väčšinou krátkodobo vykonávajú zákazky na Ostravsku alebo majú dvojité firmy v Čadci a v Ostrave. Myslím si, že toto je dnes jediná záchrana, ktorá drží náš región ako‑tak nad vodou. Vďaka tomu je kúpna sila obyvateľstva aspoň aká‑taká. Je však veľmi smutné, že sa na Kysuciach utlmili niektoré podnikateľské aktivity; stavebníctvo, ktoré živilo veľké množstvo ľudí, zaznamenalo obrovský prepad. A je ešte smutnejšie, ak príde zahraničná firma stavať obrovskú investičnú výstavu do Čadce a nerobia to miestne firmy a miestni ľudia. Myslím si, že si treba vážiť a ctiť každého, kto má chuť podnikať, zamestnávať ľudí, odvádzať dane a vyplácať výplatu.



Hovorili ste o negatívnom vplyve veľkých obchodných reťazcov, aj o tom, že sem chodia veľké zahraničné spoločnosti a dostávajú stavebné zákazky. Je v silách samosprávy alebo ŽSK postarať sa o to, aby prácu dostali drobní miestni podnikatelia?

Má to síce obmedzený charakter, ale sú aj určité cesty a možnosti. Nemôžeme si povedať, že to jednoducho nejde. Musíme premýšľať, ako nájsť spôsoby a cesty, ako regiónu pomôcť. Obzvlášť, keď sedíme na verejnej stoličke. Vždy sa predsa dajú nastaviť mantinely, akým spôsobom sa nastavuje podnikanie, verejné súťaže, vyhodnocuje systém. Nie je možné, aby sme lepšie pracovali pre cudzích ako pre vlastných.



Je známe, že ako primátor ste sa úspešne venovali získavaniu prostriedkov z európskych fondov. Aká je dnes podľa vás situácia v meste Čadca?

Všetci majú plné ústa rečí o európskych peniazoch, ale len málo ľudí vie, čo všetko treba urobiť, aby finančné prostriedky boli získané a realizované a tiež čo najefektívnejšie využité. EÚ začala poskytovať prostriedky prostredníctvom programu PHARE v roku 1992, v ktorom som bol zapojený. Už vtedy poskytovali rôznym podnikateľským subjektom peniaze na získavanie technológií atď. Beží to dodnes, z rôznych iných zdrojov. Ako primátorovi sa mi podarilo vytvoriť tím na získavanie prostriedkov. Ľudí som poprosil, aby so mnou prišli na úrad robiť a výsledkom je viac ako 10 miliónov eur z európskych fondov pre mesto Čadca. Rozpočet v roku 2006 sme pri mojom odchode z 13 miliónov eur rozšírili na 21 miliónov eur. Myslím, že to bol slušný výsledok.



Kritizujete dnešné vedenie, že nedostatočne využíva tieto zdroje. Tím už nefunguje?

Nie, bol rozpustený a projekty sa zadávajú externým firmám. Našich ľudí rozchytali a skočili po nich iní dravci, ktorí ich
dnes zamestnávajú.


Ako poslanec ŽSK máte prehľad o projektoch realizovaných na Kysuciach. Ktoré z nich sú pre Kysuce tie kľúčové?

ŽSK má šťastie v tom, že župan úraduje dve volebné obdobia za sebou. Mohol si pripraviť projekty, získal peniaze a mal čas ich do ôsmich rokov aj realizovať. Projektov zo ŽSK bolo v poslednom období naozaj dosť. Som rád, že som mohol niektoré podporiť, na iných sa rozhašteriť a naopak. Začnem Kysuckou nemocnicou. Bol som jeden z mála vlastných, ktorý som nezahlasoval za vznik akciovej spoločnosti. Ukázalo sa, že som mal pravdu, lebo o dva mesiace ju rušili. Kysuckej nemocnici sa potom podarilo naštartovať veľa vecí. Poskočila v hodnotení pacientov zdravotných poisťovní zo 72. priečky na 38. miesto. Je to výborný výsledok. Som rád, že sa nám do nej darí posielať zo ŽSK peniaze  na investície, technológie, prístrojové vybavenie, znižovanie energetickej náročnosti. Na technickej škole to bola obnova, počítačové vybavenie. Veľké veci sa dejú na školách aj v domovoch sociálnych služieb. Kysucká knižnica je zateplená, zlepšili sa podmienky pre čitateľov aj pracovníkov. Projektov je dosť, ale roboty je stále viac a viac.



Aké sú výsledky vášho súdneho sporu s týždenníkom Ozveny Čadce? Bol už právoplatne skončený?

Áno, spor, ktorý sa ťahal štyri roky, bol právoplatne ukončený v júli. Rozhodnutie súdu je, že Ozvena sa mi musí trikrát ospravedlniť do šiestich mesiacov od právoplatného ukončenia tohto sporu, a to v rozsahu, v akom moje meno poškodila a na tých istých miestach, kde to bolo uverejnené. Zároveň som stiahol finančnú náhradu a žiadal som 1 euro. To som už dostal.



Figurujete v deviatich obchodných spoločnostiach. Ste bohatý človek?

Myšlienkami a podnikateľskou rivalitou určite. Určite ale nie som bohatý majetkom. Snažím sa tvoriť a hlavne v kolektívoch vytvárať pozitívne emócie, aby sme išli všetci spoločne dopredu.



Ako ste sa dostali k podnikaniu?

Je to dávno, skoro 15 rokov a prišlo to samo. Po deväťdesiatych rokoch všetci kritizovali Vladimíra Mečiara, poodchádzali sme teda z funkcií a bol som hodený do vody. V deväťdesiatych rokoch som dostal veľkú príležitosť, bol som mladý, chodil som po svete a dnes zúročujem to, čo som nadobudol z hľadiska myšlienok a poznania.



Čo považujete za svoj najväčší podnikateľský úspech?

Vždy je to firma, ktorá funguje. Či už zamestnáva jedného alebo dvoch ľudí a je jedno, či predáva hot-dog alebo vyrába elektrotechnické súčiastky známe vo svete. Podstatné je, že vytvára hodnoty a so spokojnosťou všetkých ide dopredu. Bieda a nedostatok tvorí nové myšlienky. Kysuce mali veľa biedy a nedostatku, a preto v Londýne, Nórsku, Írsku stretnete Kysučana takmer všade.



Ste hrdý Kysučan?

Som najskôr Čadčan, potom Kysučan a potom Slovák.



Koľko ľudí sám zamestnávate?

Je to určite viac ako sto ľudí.



V minulosti ste vystriedali mnoho funkcií v oblasti práce, boli ste riaditeľom okresného, krajského aj národného úradu práce. Ako sa pozeráte na tú dobu rekordnej nezamestnanosti?

Bola to ľahšia práca ako dnes, pretože rekordnú nezamestnanosť máme práve teraz. V roku 1998 bola 12,4 %. Dnes je vyššia. V tých deväťdesiatych rokoch boli prostriedky na jej znižovanie, bolo viac štátneho majetku, ktorý sa dal použiť na udržanie zamestnanosti, bolo viac možností z hľadiska ekonomickej sily štátu a zároveň nebola legislatíva taká zložitá.



Čo vás viedlo k tomu, že ste sa dali na politiku?

Do roku 1989 som nebol politicky angažovaný. V roku 1991 som vstúpil do HZDS, pôsobil som v odborných funkciách. Bolo to nadšenie, demokracia.



Čo vás v ŽSK čaká v budúcnosti? Čo by ste chceli presadiť?

Najviac nás trápi cestná infraštruktúra. To je aj dôvod veľkej nezamestnanosti, malého záujmu investorov o tento región a slabého zviditeľňovania regiónu z hľadiska cestovného ruchu. To je najväčšia výzva do ďalšieho volebného obdobia.

Michal Filek
Snímka Milan Kaľavský

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA NEDEĽA
4 °C
-0 °C
-2 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod