Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

16. november 2018 | Agnesa

Horúce kreslo

Julo Kozák: Chcem byť primátorom pre všetkých!

O post primátora mesta Bytča sa uchádza aj podnikateľ Július Kozák. Zhovárali sme sa s ním o problémoch, ktoré mesto trápia, aj o jeho predstave riešenia.

10.11.2014 | 14:24

O post primátora mesta Bytča sa uchádza aj podnikateľ Július Kozák. Zhovárali sme sa s ním o problémoch, ktoré mesto trápia, aj o jeho predstave riešenia.
 

 

Predvolebná kampaň je v plnom prúde. Je to časovo náročné?

Môj deň je teraz naozaj ťažký. Začína sa skoro ráno a končí  sa neskoro večer, keď ešte odpisujem fanúšikom na Facebooku. Je to naozaj hektické, prebieha kampaň, stretávam sa s občanmi, dohadujem veci, plánujem koncert Roba Kazíka pre Bytčanov. Od rána do večera je to tvrdá „makačka“.
 

Predstavte sa nám na úvod.

Narodil som sa v Bytči, vyrastal som na sídlisku. S manželkou sme si postavili dom v Malej Bytči a máme tri dcéry. Podnikám v oprave áut a v legislatíve v oblasti dopravy. Robím predsedu vlastníkov pozemkov, rokujem s investormi, ktorí sem chcú prísť a niektorí už aj idú a postavia tu fabriku. Som predsedom DHZ Malá Bytča, usporadúvame veľkú hasičskú súťaž, na ktorej sa zúčastňuje 3-tisíc ľudí. Snažíme sa do Bytče priviesť vždy nejakú hviezdu a ukázať, že aj v Malej Bytči žijeme a vieme robiť.
 

Prečo ste sa rozhodli kandidovať na primátora?

Pred štyrmi rokmi som sa rozhodol, že budem kandidovať do mestského zastupiteľstva za Malú Bytču, lebo som chcel veci v meste meniť. Ľudia si ma vybrali. Začal som pracovať ako poslanec, člen komisie výstavby a životného prostredia, predseda grantovej komisie a asi po roku ma poslanci z mestských častí navrhli ako člena mestskej rady. Je ťažké sa ako nováčik dostať do MZ. Ale ja mám chuť robiť všetko naplno a tak som sa snažil si mandát plniť. Asi po roku som zistil, že nie je všetko také, ako som si myslel. Prišiel som na to, že pokiaľ nezabojujem o post primátora, veci nebudú také, ako si predstavujem. Mám s mestom svoj plán. Chcem, aby sa rozvíjalo rýchlejšie, ako sa rozvíja teraz. Keď vytiahnete päty z domu, tak vidíte, že nás podobné, menšie mestečká predbiehajú. To je ten hlavný dôvod.
 

Aké problémy trápia toto mesto?

Mesto Bytča má veľmi výhodnú polohu. Máme tu železnicu, diaľnicu a dnes zisťujeme, že sme nezvládli územný plán. Vždy sme plánovali náhodne, podľa záujmov jednotlivcov. Máme v územnom pláne obrovské nedostatky. Musíme ho upraviť, aby sme nasmerovali rozvoj mesta. Nemáme byty pre mladých, nemáme športovú halu, mestské časti zaostávajú za mestom. Musíme nastaviť systém, ako k nim pristupovať. Chodníky nás vždy rozdeľovali. Treba prísť s koncovým riešením, vyriešiť to celoplošne, aby nás to nerozdeľovalo, ale spájalo. Nemáme naplánovaný cintorín, máme veľa drobných problémov, ktoré bude treba riešiť.

 


 

Mesto má aj veľa obrovských problémov, ktoré sa začali prejavovať hneď od nástupu súčasného zastupiteľstva a vedenia mesta. Veľká kauza je spojená s projektom na likvidáciu biologicky rozložiteľného odpadu (BRO). Prečo dnes musia Bytčania platiť aj za obyvateľov okolitých obcí a platia za odpad viac ako doteraz, hoci podstatou projektu bolo to, že cena sa zníži?

Všetci dobre vedia, že ešte v minulom období malo mesto víziu, ako do budúcna s BRO hospodáriť. Mestá a obce nad 2-tisíc obyvateľov budú musieť tento problém riešiť. Mesto Bytča malo vypracované a podané dva projekty. Jeden riešil zvoz BRO a druhý jeho likvidáciu a spracovanie. Nanešťastie nám vyšiel iba ten prvý. Dostali sme dve autá a 5-tisíc kontajnerov plus peniaze na propagáciu. My sme ho zdedili po predchádzajúcom zastupiteľstve a začali sme s ním pracovať. Samozrejme, že sme chceli do toho ísť. Podporili sme myšlienku. Ale neboli sme dostatočne informovaní o tom, čo nám to prinesie. Ľudia neboli informovaní a dnes sa stalo, že aj keď mal BRO znížiť celkovú sumu za odpad a poplatky pre ľudí, tak ju, naopak, zvýšil. Očakávali sme, že separáciou sa zníži množstvo komunálneho odpadu. Bohužiaľ to tak nie je. Tuhý komunálny odpad (TKO) zostal na rovnakej úrovni a BRO je len to, čo pokosíme a postriháme zo stromov. Projekt zahŕňal aj okolité obce. V čase, kedy už boli zmluvy podpísané, dokonca peniaze na nákup áut a kontajnerov preinvestované, obce hrozili, že od projektu odskočia a my by sme museli vrátiť peniaze. Starostovia neboli ochotní za to platiť. My, aby sme mohli projekt udržať, tak sme to bremeno zobrali na svoje plecia. Dnes vidíme, že ľudia nám do kontajnerov na BRO dávajú aj TKO, tým pádom ide všetko na skládku a suma za likvidáciu sa zvýšila. Ak s tým nevieme inak, musíme to niekde roztriediť, lebo hrozí, že budeme musieť v budúcnosti aj zvýšiť poplatky pre ľudí.
 

Aj TKO je však problém.

Áno, je. Európska komisia nás dotlačí k separácii. Mali by sme triediť odpad na úrovni minimálne 93 %. Aby sa už nepovoľovali nové skládky či spaľovne. A to bude znamenať, že niekoľkonásobne nám zvýšia ceny firmy, ktoré skládkujú a spaľujú. Problém odpadového hospodárstva je široký. Mestu skončila zmluva s firmou T+T na likvidáciu TKO. S trojmesačným oneskorením sme vyhlásili súťaž a vyhrala firma, ktorá ponúkla cenu o stotisíc eur nižšiu, než za akú vyvážame odpad dnes. Do roku 2012 mesto Bytča za likvidáciu TKO platilo 300-tisíc eur ročne, zo súťaže vzišla suma 230-tisíc eur. Za rok 2014 však mesto vyplatilo 360-tisíc eur. Z toho vyvstáva otázka: Ak nám niekto v súťaži ponúkol sumu o stotisíc eur nižšiu, prečo dodnes likvidujeme odpad oveľa drahšie?
 

Aká je odpoveď?

Neúspešná firma, ktorá skončila ako štvrtá v poradí, ale ktorá má rovnakého vlastníka ako T+T, ktorá likvidovala odpad v minulosti a likviduje ho ešte stále, napadla súťaž na Úrade pre verejné obstarávanie (ÚVO). Ten rozhodol, že bola v poriadku. Avšak tá istá firma napadla rozhodnutie ÚVO na súde a dodnes nie je rozhodnuté. Dodnes mesto Bytča opakovane predlžuje zmluvu s T+T, hoci ponúkla v súťaži o stotisíc viac a ešte aj túto sumu k dnešnému dňu navýšila takmer o 50-tisíc eur.
 

Vyhli ste sa však otázke, prečo Bytčania musia platiť za odvoz BRO aj za obyvateľov okolitých obcí.

Bytčania dnes platia za TKO ako v minulosti. Zatiaľ ani jeden z občanov nepocítil zvýšeným poplatkom to, že vyvážame BRO. Hradíme to však z rozpočtu a teda sa na tom podieľajú občania mesta nepriamo. Opakujem, bola to naozaj veľmi ťažká debata. Otázka stála tak, či budeme biologický odpad likvidovať, alebo vrátime 890-tisíc eur, ktoré sme v rozpočte nemali. Preto sme prijali rozhodnutie, že budeme BRO z obcí zvážať a aj to financovať.
 

Hlavným dôvodom, prečo Bytča projekt podala, bolo zníženie nákladov mesta na likvidáciu odpadu. Opak je však pravdou, občania platia rovnako a cez rozpočet doplácajú ďalšie peniaze. Prečo?

Stalo sa to preto, že nám neschválili druhú časť projektu, ktorou bolo vybudovanie kompostárne. Primátor následne začal rokovať so súkromnou spoločnosťou, ktorá mala na mestských pozemkoch kompostáreň postaviť. Mesto Bytča tejto spoločnosti dokonca poskytlo svoj projekt. Primátor sa zrejme spoliehal na to, že táto firma bude úspešná, preto Bytča sama projekt nepodala. Neprihlásili sme sa do ďalšej vyhlásenej výzvy. Dnes vidíme, že musíme sanovať to, čo sme neboli schopní urobiť.
 

Ako by ste tento problém vyriešili?

Ako primátor nedovolím, aby sme ďalej vyvážali odpad za 300-tisíc eur. Vyhlásime novú súťaž, vrátane BRO. Bude treba zapojiť technické služby a musíme sa zaoberať tým, že budeme odpad triediť a takto znižovať sumu za likvidáciu odpadu. To budú prvé opatrenia, ktoré ako primátor urobím.
 

 

Celé volebné obdobie je poznačené kauzami, v ktorých sa zastupiteľstvo snažilo suplovať činnosť stavebného úradu. Dokonca tu bola snaha o zmenu využitia územia jednoduchým hlasovaním zastupiteľstva, čo je prípustné len zmenou územného plánu. Spomeňme napríklad výstavbu Jednoty na Hlinkovej ulici. Prečo ste tomu ako poslanec nezabránili?

Územný plán je dôležitý. Keď je zlý, musíte niektoré veci sanovať inak. V minulosti dostalo mesto nález prokuratúry, že zastupiteľstvo si nemôže vyhradzovať právo rozhodovať o kompetenciách stavebného úradu. Poslanci nesmú rozhodovať o tom, čo kde má stáť. To je výhradne v kompetencii stavebného úradu. Keď príde do Bytče investor, a my nemáme dobrý územný plán, tak sa hľadajú neštandardné riešenia. Viackrát sme si v dobrom úmysle vyhradili právo povedať, čo kde má stáť, hoci sme na to právo nemali. Na základe toho potom vydali územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Dnes je to už úplne inak. Odvtedy, ako som dostal na vedomie rozhodnutie, že mestské zastupiteľstvo si nesmie vyhradzovať právo rozhodovať o týchto veciach, ako prvý poslancov upozorňujem, že musíme dodržiavať územný plán a že ho naozaj musíme prerobiť. Nevyhnem sa ani Jednote na Hlinkovej. Investor, podnikateľ, ktorý v Bytči zamestnáva ľudí, sa rozhodol pre podnikateľský zámer, projekt však donesie na stôl primátorovi. Primátor to chcel, veď má záujem zamestnať ľudí. Toto však nebol štandardný postup. Ten by bol, ak by podnikateľ žiadosť zaniesol do podateľne a začal by sa zákonný postup, územné, stavebné konanie a tak ďalej. Lenže podnikateľ dokumenty zaniesol niekde inde a zostali tri mesiace na stole. A keď už podnikateľa tlačili termíny a hrozili mu pokuty, tak primátor nám to dal na odhlasovanie do mestského zastupiteľstva. Sedeli tam občania, ktorí urobili petíciu proti výstavbe, sedel tam aj podnikateľ a my sme museli pod tlakom rozhodnúť. Ja som sa snažil byť nad vecou, vždy som sa snažil pomáhať podnikateľom. Povedal som, že ma mrzí nespokojnosť niektorých občanov, ale je prospešné, aby tam výstavba bola. Iný kolega argumentoval opačne. Čo teraz? Hlasoval som za výstavbu. Až prišlo rozhodnutie prokuratúry, že mesto a stavebný úrad porušili 11 paragrafov stavebného zákona a správneho poriadku. Toto rozhodnutie potvrdil aj krajský stavebný úrad, dokonca aj ministerstvo. Znova sa mesto odvolalo a, predstavte si, ministerstvo rozhodlo, že všetko je v poriadku a stavba sa môže zlegalizovať. Smutné je na tom, že stavba ešte nemá ani kolaudačené rozhodnutie a už je dávno v prevádzke. To je pre Bytču typické. Stali sa chyby. Mojou prioritou ako primátora bude dôsledné dodržiavanie stavebného zákona. Pokiaľ sa tak bude diať, budú sa dodržiavať lehoty, tak garantujem, že v budúcnosti sa nič také v Bytči neudeje. Pokiaľ by bol investor od začiatku informovaný, pokiaľ by boli dodržiavané lehoty, určite by sme to vedeli vyriešiť podľa zákona a neboli by sme zatlačení do kúta.
 

Slovo pokuta sa v Bytči veľmi často používa. Aj v súvislosti s Jesienkou, kde mesto zaplatilo 50-tisícovú pokutu za omeškanie. Prečo?

Jesienka je ďalší europrojekt. Treba poďakovať tým, čo tento projekt pripravili na konci minulého obdobia. My sme ho zdedili. Smutné na tom bolo to, že keď projektant naprojektoval výťah, zabudol na výťahovú šachtu a bolo tam viac takýchto pochybení. Keď som si pozrel zmluvu s projektantom, zistil som, že nenesie zodpovednosť za chyby. Kvôli obstarávaniu nábytku a kuchyne sme nestihli termín, aby sme si mohli refundovať peniaze z ministerstva a nestihli sme firmu včas vyplatiť. Podľa zmluvy sme mali zaplatiť penále za omeškanie vo výške 120‑tisíc eur. Firma nám dala možnosť, že nám pokutu zníži na 60‑tisíc eur, ak na to hneď pristúpime. Opäť sme to dostali na poslednú chvíľu do lavice, aby sme rozhodli. My sme sa však snažili s firmou rokovať. Ja som navrhol, že zaplatíme 50‑tisíc v dvoch splátkach. A konateľ spoločnosti na to pristúpil. Možno niekto povie, že sme nemali zaplatiť nič. Ja som bol však pyšný, že sme pokutu zo 120‑tisíc eur dokázali znížiť na 50‑tisíc eur. Ušetrili sme minimálne 10‑tisíc, keďže sa chceli dohodnúť na 60‑tisíc eur.
 

Prečo je dôležité zmeniť územný plán?

Je to strategický dokument, ktorý smeruje rozvoj tohto mesta. Dobrý územný plán zabraňuje konfrontáciám a nešvárom. Ja dávam ľuďom za príklad New York, ktorý zbúrali a postavili nanovo. My musíme mať jasnú stratégiu, kde čo bude. Keď otvoríme lokality na výstavbu a priemysel, tak ovplyvníme aj cenotvorbu. Keď sa zvýši ponuka pozemkov, aj cena sa zníži. Musíme byť pripravení, je možné, že budeme potrebovať lokality na priemysel. Verím, že Slovensko sa začne inak správať, budeme mať svoje produkty vo svojich fabrikách. Máme veľa pozemkov, musíme ľuďom povedať, že mesto sa môže rozvíjať. Musíme mať ornú pôdu, musíme mať priemysel aj priestor na výstavbu bytov. Budeme musieť byť pripravení na to, že tu ľudia budú chcieť žiť. Územný plán a jeho doplnok č. 5 je preto nevyhnutný.
 

V Bytči je pomerne vysoká nezamestnanosť. Ako ju riešiť?

Aktuálna miera nezamestnanosti v Bytči je 13,49 %. Najväčší zamestnávatelia Kinex a Makyta dnes už toľko ľudí nemajú, Makyta dokonca zanikla. Je však potešujúce, že k nám prichádzajú investori. K Malej Bytči prišla švajčiarska firma, ktorá bude vyrábať elektrorozvádzače. S investorom aj s vlastníkmi pozemkov od začiatku rokujem ja. Dokonca uvažuje, že vedľa postaví druhú halu. Mesto okrem toho rokuje o príchode investora, ktorý má zamestnať 150 žien. To by nahradilo Makytu. Závod bude za firmou TRW. Bude tam priemyselný park, ktorý zamestná 600 ľudí, do troch rokov. A rokujeme aj s ďalším investorom, ktorý by zabral 10 hektárov pri čističke. Odhadujem, že by mohol zamestnať ďalších 300 ľudí. Myslím si, že Bytču čaká rozmach zamestnanosti.
 

Má mesto lokality na výstavbu bytov?

Práve pri čističke. Je tam časť lokality určená na bývanie. Tiež navrhujeme, aby byty boli aj na mieste starej školy v Pšurnoviciach. Musíme nájsť aj ďalšiu lokalitu a začať sa týmto problémom zaoberať. Ak sa postaví to, čo som spomínal, bude naplnená aj možnosť lokalít na priemysel. Bude sa treba zaoberať aj tým, ako nájsť nové. Budeme navrhovať rozšírenie v lokalite vedľa TRW. Pri moste bude kruhový objazd, vyrieši sa problém vstupu do priemyselnej zóny k bývalej Makyte, ale tiež sa urobí prístup do priemyselnej časti smerom na Hliník. Dúfam, že za účasti obyvateľov mesta, vlastníkov pozemkov, firiem, podnikateľov nový územný plán navrhneme prvýkrát kvalitný.
 

Športová hala je aktuálna v každej volebnej kampani. Prečo ešte stále nestojí?

Počas štyroch rokov som sa snažil pomáhať myšlienke, aby stála. Dokonca sme prišli s projektom. Dostali sme však odpoveď, že Bytča má na viac. Tak sme na zastupiteľstve odhlasovali, že dáme 20-tisíc eur na projekt športovej haly. Projekt je hotový, realizácia by mala stáť 1,2 milióna eur. Mesto Bytča by však malo problém takú investíciu splácať. Bytča nepotrebuje halu na úrovni mesta Trenčín. Potrebujeme stánok pre hádzanú, potrebujeme halu, ktorá je vhodná na veľkosť nášho mesta. Nestotožňujem sa s projektom haly za 1,2 milióna eur. Prichádzam s projektom, ktorý bol už zverejnený aj v Žilinskom večerníku. Štúdia bola predložená aj pánovi primátorovi. On však trvá na jeho pôvodnom zámere za pôvodnú cenu. Moja štúdia obsahuje jednoduchú konštrukciu. Také haly sa stavajú v malých mestách v Čechách a na Morave. Takáto hala by mala stáť 500- až 600-tisíc eur, čo je polovica. Veď odkiaľ zoberieme 1,2 milióna eur? Z úveru? To by bolo jednoduché, ale budeme na to mať, aby sme to splácali a platili aj prevádzku haly? Z rezervného fondu? No ten je skoro celý minutý. Nie. Ja hovorím, že sa dajú na výstavbu haly zohnať peniaze aj zo súkromných zdrojov, dokonca aj z prostriedkov štátu. Dá sa to. Viem si predstaviť aj to, že by sme halu platili z rozpočtu. Máme prebytkový rozpočet, je to možné. Mali by sme dokonca o 100‑tisíc eur platiť menej za odpad. Bude z čoho to splácať. Len to nesmú byť megalomanské projekty. Rozpočet je viac ako 7-miliónov eur a má rezervy. Pokiaľ budem na primátorskej stoličke, a bude zodpovednosť a pripravenosť poslancov, určite nebude potrebné si brať na výstavbu haly úver, ale postavíme ju z rozpočtu.
 

Aká je dnes úverová zaťaženosť mesta?

Je na úrovni 3,49 %. Je to veľmi dobré číslo, ale nehovorí to aj o stagnácii mesta? Veď aj podnikatelia si berú úvery na rozvoj. Nie je zdravé neinvestovať. Musíme mesto naštartovať. Všetci vieme, že môžeme samosprávu zaťažiť až do 60 %. To by sme však neutiahli. Dokážeme utiahnuť 20 %. Zbytočne mesto zaťažovať netreba, ale ak príde rozumná vec, mesto si úver zobrať môže.
 

V Malej Bytči ľudí začalo vytápať. Prečo?

Je mi to ľúto. Som poslanec za Malú Bytču, aj dobrovoľný hasič. Keď sme mali v roku 2009 záplavy, tak sme zachraňovali dve chalupy. Potom sa stalo to, že niekto si zmyslel za Váhom vybudovať oddychovú zónu. Ale odrazu vznikla na druhej strane Váhu hrádza. Ľudia začali mať obavy, že ich zaplaví. A voda prišla a ľudia ju mali v pivniciach na takej úrovni, ako keď pred tým bol prietok 1 200 m3/s, no prietok bol v skutočnosti len 700. Sťažovali sme sa na mestskom úrade, ale nič sa nedialo. Dokonca povodie Váhu rozhodlo, že tam hrádza byť nesmie. Mesto má dať hrádzu odstrániť, ale stále stojí. Ak príde storočná voda, bude všetko pod vodou. Hrádza spôsobí, že ľudí vytopí, keď bude prietok na úrovni 1 200 m3/s. Čakáme, čo sa stane. Ako rozhodne stavebný úrad, či hrádzu odstránia. Ja ako primátor nedovolím, aby boli ľudia ohrozovaní pre niečie rozmary.
 

Máte podrobne rozpracovaný program pre mestské časti. Čo ich najviac trápi?

Každá z nich je špecifická. V každej sú však problém cesty a chodníky. V Pšurnoviciach nie je vodovod. Majú studne, z ktorých pijú. Iným dováža mesto vodu v cisternách. Voda, ktorú pijú niektorí ľudia, je dokonca karcinogénna. Práve v Pšurnoviciach je väčší výskyt žalúdočných problémov. Len pred nedávnom sa prevalilo, že Sevak investoval 128-tisíc eur do súkromného pozemku. Je smutné, že tieto peniaze neboli použité na dotiahnutie vody do Pšurnovíc. Po tlakoch, ktoré sme vytvorili, Sevak teraz konečne zapracoval vodu do Pšurnovíc. Mestské časti platia rovnaké dane ako mesto a potrebujú tiež rovnakú starostlivosť pri ohŕňaní, svietení, kosení. Potrebujú injekciu na opravy budov. Každú časť som prešiel, s každou mám určitý plán. Musíme nájsť určitý kompromis a musíme im spravodlivo a pomerne vychádzať v ústrety. K tomu je treba mať aj poslancov. Musí to fungovať tímovo.
 

Prečo by ľudia mali za primátora voliť práve vás?

Asi preto, že ja ako osoba viem pracovať aj vtedy, keď ostatní spia. Keď sa do niečoho pustím, tak to nikdy nerobím polovične a snažím sa všetko dotiahnuť do konca. Bol som tak naučený a aj život ma naučil, že z polovičnej roboty nikdy nie je osoh. Stavať budem na tom, že primátor sa musí mestu venovať 24-hodín denne. Nie som ten typ človeka, ktorý by sa na meste priživoval. Plat si chcem zaslúžiť, lebo aj táto téma rezonuje v Bytči. Určite budem primátorom pre všetkých, budem ľudí spájať, budem dávať šancu ľuďom, ktorí sú pre mesto prínosom, ale dnes sú na vedľajšej koľaji. Nedovolím, aby si tu určité skupiny robili to, čo chcú. Budem sa správať tak ako doma. Mám dve dcéry vekovo tesne po sebe a každá z nich dostala vždy všetko to, čo aj tá druhá. Budem spravodlivý tak, ako som vždy bol spravodlivý.
 

Michal Filek
Snímky Peter Hlačik

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA NEDEĽA
4 °C
-0 °C
-2 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod