Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

23. september 2018 | Zdenka

Horúce kreslo

Juraj Blanár: My sa nehádame, ale robíme

Druhým hosťom v Horúcom kresle Žilinského večerníka bol minulý týždeň župan Juraj Blanár. Na otázky vydržal odpovedať viac ako dve hodiny. Najzaujímavejšie odpovede sme pre vás vybrali do tohto vydania.

16.05.2013 | 14:56

Od 1. januára malo dôjsť k zrušeniu krajského školského úradu (KŠÚ) a tým aj 30 úradníckych miest. Úrad však pracuje ďalej, pod hlavičkou Obvodného úradu. Toto má byť spôsob znižovania počtu prebytočných miest, ktoré neustále propaguje terajšia vláda? (Otázku nám e-mailom poslal čitateľ zo Žiliny.)

Je to dobrá otázka, ktorá potvrdzuje, ako doterajší systém miatol ľudí. Skutočnosť je taká, že KŠÚ, ako jeden zo špecializovaných úradov štátnej správy, bol zrušený a pôsobnosť prevzal obvodný úrad, ktorý dnes zastrešuje všetky špecializované krajské úrady v sídle kraja. Obvodný úrad dnes zastrešuje všetky ich bývalé kompetencie. Zrušenie týchto úradov je ale iba prvá etapa. V druhej etape obvodné úrady prídu o právnu subjektivitu, ministerstvo vnútra vytvorí centrum podpory, ktoré sa bude starať o bežný chod všetkých týchto úradov na Slovensku. Už sa nebudú starať o nákup papiera či tonerov do tlačiarní, ale len o agendu, ktorú majú vykonávať. Tam dôjde k výraznému zníženiu ľudí, ale aj k šetreniu finančných prostriedkov, pretože budú obstarávať vo veľkom. Tretia etapa, tzv. KAMO, bude znamenať priblíženie agendy k občanovi. V 79 okresoch vznikne centrálny príjem, kde si ľudia vybavia všetko, od občianskeho preukazu po živnosť. Úradníci si agendu medzi sebou posunú a vybavia. Keď sa to dotiahne, príde k ušetreniu až 700 miliónov eur. Náš záujem je mať efektívnu a čo najlacnejšiu štátnu správu. Žiadna vláda doteraz sa do toho nepustila. Je to totiž veľmi náročné a nepopulárne.
 

Končí sa vám druhé volebné obdobie vo funkcii župana. Zároveň ste aj aktívnym poslancom NR SR. Ako je možné skĺbiť tieto dve funkcie, aby ani jedna z nich netrpela?

Toto je už taká povinná otázka zo strany médií, na ktorú zvyknem odpovedať, že najlepšie to posúdia občania. Keď som prvýkrát kandidoval za predsedu, bol som zároveň poslancom NR SR. Občania sa vyjadrili a zvolili ma. Na svoje pôsobenie sa pozerám predovšetkým z pohľadu môjho záujmu, aby sa náš kraj rozvíjal, aby sa rozvíjali naše mestá a obce. V parlamentných voľbách,
keď som kandidoval ako župan, mi občania dali dôveru a prekrúžkovali ma až na desiate miesto našej kandidátky. Snažím sa robiť na maximum, častokrát aj v soboty a nedele. Zhodnotenie nechám potom na občanov vo voľbách. Teraz sa im chcem poďakovať za dôveru, ktorú mi dali a ktorú maximálne využívam pre rozvoj kraja a Slovenska.
 

Dlhodobo ste jeden z najpopulárnejších politikov. Nemáte chuť vyskúšať si prácu vo vláde?

Nekladiem si takéto ciele. Pred tým, ako som vstúpil do politiky, pracoval som ako stavebný inžinier. Svoju prácu som mal veľmi rád, preto to bolo pre mňa ťažké rozhodnutie. Rozhodol som sa tak preto, lebo ma mnohé veci hnevali. Veľa sme s priateľmi diskutovali, ako by sme zmenili to, čo sa nám nepáčilo. Nuž, keď za mnou prišiel náš predseda Robert Fico a ponúkol mi miesto na kandidátke, tak som si povedal, že ak neprijmem túto ponuku, tak nebudem mať právo kritizovať, pretože len toto je šanca, ako veci ovplyvniť. Na druhej strane som si uvedomoval riziko, že vlak odbornosti sa mi začne vzďaľovať. Miesto som však prijal, inak som ani nemohol. Veľa ľudí totiž len kritizuje, ale dokonca ani len nejdú voliť. Ja som do politiky vstúpil práve preto, aby som sa pokúsil presadiť môj pohľad a riešenia.
 

Nesvedčil by vám post ministra dopravy?


Dnes som predsedom ŽSK. Keby som zastával iný post, musel by som z kraja odísť. To by nebolo korektné voči občanom.
 

Realitou po zime je množstvo výtlkov na cestách. Zdá sa, akoby boli cesty z roka na rok v horšom stave. Prečo?

Keď vznikali samosprávne kraje, prijali na seba veľmi veľký majetok. Zároveň však v roku 2002 prevzali aj obrovský modernizačný dlh, čo znamená, že sa do tohto majetku dovtedy takmer vôbec neinvestovalo. Teraz máme určitý balík peňazí, s ktorým musíme nielen zabezpečiť bežné kompetencie, ale aj investovať nielen do ciest, ale aj do sociálnej oblasti, kultúry, školstva a zdravotníctva.
Výrazne nám však pomáhajú eurofondy. Získali sme najväčší objem zo všetkých krajov – 75 miliónov eur. Z nich sme 25 miliónov investovali do ciest. Opravili sme však za to necelých 180 km ciest. Predstavte si, aké obrovské milióny by sme potrebovali, aby sme opravili všetkých 1440 km ciest, ktoré spravujeme. Do toho prišli ešte dve ničivé zimy s najväčším počtom zmrazovacích cyklov, kedy výkyvmi plusových a mínusových teplôt dochádza k najväčšej deštrukcii ciest, a k snehovým spádom minulý rok viac ako 8 metrov a tento rok už 7,6 metra. Preto sme požiadali vládu o dotáciu, prišli sme s novou technológiou opravy výtlkov pri mínusových teplotách. Systémom GPS monitorujeme všetky cesty.
 


Bytčanom hrozí, že zostanú bez lekárov. Tí neprijali cenu, za ktorú ste im chceli predať budovu polikliniky a zvažujú odchod. Nemôžete im z ceny zľaviť?
Keď sme budovy polikliník dostali do majetku, mali sme v nich aj vlastných lekárov. Teraz ich nemáme, lekári sa odštátnili a sú to samostatné podnikateľské subjekty. Takže aj polikliniky sa zmenili na zdravotnícke zariadenia. V budovách vo vlastníctve ŽSK poskytujú zdravotnú starostlivosť súkromní lekári. Budovy im poskytujeme nie za komerčné ceny. Zvažovali sme, čo s týmito deviatimi budovami, ktoré máme v celom kraji, urobíme. Ich správu sme sústredili pod jedného správcu. V Bytči sme investovali do opravy strechy, teraz sa chystá výmena okien. Samotní bytčianski lekári nás požiadali, že by si radi budovu odkúpili. Hľadali sme pre nich prijateľné podmienky, urobili sme znalecké posudky. Vedeli sme však, že nebudú chcieť zaplatiť ich plnú cenu, preto sme stanovili, že stačí, ak zaplatia polovicu, ak do desiatich rokov ďalších 40% preinvestujú a zvyšných 10% im odpustíme. Podmienky boli rovnaké pre všetkých. Lekári z Bytče sa rozhodli, že ich neprijmú a budú radšej pokračovať v nájomnom vzťahu. Požiadali nás však, že chcú predĺžiť nájom na 5 rokov. My im radi vyhovieme, lebo tak máme garantovaných ďalších 5 rokov zdravotnej starostlivosti v meste. A keď sa potom rozhodnú budovu odkúpiť, umožníme im to. Bolo by však neférové a nekorektné, ak by sme dnes lekárom v Bytči zmenili podmienky, ktoré lekári v iných mestách akceptovali.
 

Ľuďom ste pred voľbami sľubovali istoty. Za rok vlády SMERU pribudlo 39-tisíc nezamestnaných. Mnoho z nich prišlo o prácu aj vďaka zmenám v zákonníku práce. Mnoho živnostníkov vrátilo živnosti po tom, čo ste im zvýšili odvody. Mnoho mladých a absolventov si nedokáže nájsť prácu. Aké istoty máte pripravené pre nich?


Pripúšťam, že veľmi zjednodušene sa dá tento slogan, ktorý sme s voličmi pred voľbami komunikovali, použiť aj na takéto videnie. Fakt je ten, že dnes je tu vláda, ktorá je istejšia ako tá predošlá, ktorá neustále riešila svoje koaličné problémy. My sa nehádame, robíme a do týchto procesov sme vtiahli aj všetkých sociálnych partnerov, zástupcov zamestnávateľov, živnostníkov a odborov. Debatovali sme na všetky témy, ktoré nás trápia. Živnostníci sami zistili, že pokiaľ si nebudú odkladať na dôchodok, tak ho budú mať minimálny a potom môžu zostať veľmi nemilo prekvapení. Urobili sme také opatrenia, aby sa nedotkli tých, ktorí majú málo, ale zdanili sme tých, ktorí majú vyšší príjem ako tritisíc eur mesačne, firmy s vysokými ziskami a najvyššou daňou aj bankový sektor.
Zároveň však musíme aj šetriť, aby sme udržali deficit pod tri percentá HDP. Prijali sme teda opatrenia, ktoré sa dotkli tých, ktorí na to majú, a nie strednej a nižšej vrstvy. Mimochodom, prepúšťanie absolútne nesúvisí so zákonníkom práce. Keď prišla zmena zákonníka práce za vlády Ivety Radičovej, tak, ako chcela pravica, neznamenalo to automaticky zvyšovanie zamestnanosti, ale naopak, lebo bola recesia. Zákonníkom práce sme v tejto ťažkej dobe chceli dať istotu pre každého zamestnanca. Chceme, aby dôchodcovia, ktorí majú malý príjem, mohli dôstojne žiť. Ale hovoriť, že prepúšťanie prišlo vďaka zmenám zákonníka práce, nie je absolútne štatisticky dokázané. Zákonník práce nemá až taký markantný vplyv na zamestnanosť, ako sa domnieva opozícia. Už aj pri jeho príprave sme urobili mnohé kompromisy. Pokiaľ ide o zamestnávanie mladých, z fondov EÚ tu vznikne pre nich štyritisíc pracovných miest. Intenzívne sa týmto problémom zaoberáme. <

Michal Filek
Snímka Anna Metlická

 

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA UTOROK
15 °C
7 °C
6 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod