Žilinský Večerník

20. apríl 2024 | Marcel
| 2°C

Právo a dane

Kedy povinne potrebujete advokáta?

Cieľom dnešného článku právnej rubriky nie je agitácia na väčšie využívanie právnych služieb advokátov. Naším zámerom je predstaviť vám rôzne typy súdnych konaní, v prípade ktorých zákon výslovne požaduje, aby bol účastník povinne zastúpený advokátom.

13.11.2017 | 12:57

Každý má možnosť, aby sa so svojím sporom alebo inou právnou ve­cou obrátil na príslušný súd. Hoci bežný laik môže poznať znenie konkrét­nych paragrafov právnych predpi­sov, nemusí ich správne pochopiť a aplikovať v praxi. V mnohých prípadoch nestačí zákon len čítať – vyžaduje sa hlbšia znalosť práv­nej teórie a právnych princípov.

Úspech v súdnom konaní veľmi často závisí od kvalitnej prípravy súdneho sporu a jeho kvalifikova­ného vedenia. Túto skutočnosť si uvedomuje aj zákonodarca, ktorý v tom zároveň vidí rýchlejší priebeh konania, keďže pri zastúpení advo­kátom je znížená miera poučovacej povinnosti súdu a predpokladá sa profesijná znalosť advokáta.

Existujú typy konaní, v kto­rých je odborná znalosť práva ne­vyhnutná. Z pohľadu civilného súdneho konania ide najčastejšie o prípad dovolacieho konania. Kým pôvodný Občiansky súdny poria­dok stanovoval, že dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pričom dovolanie si mohol napísať aj sám dovolateľ, po novom už musí byť dovolateľ nielen advokátom povin­ne zastúpený, ale advokát musí do­volanie a iné podania týkajúce sa dovolacieho konania aj napísať.

Zákon č. 160/2015 Z. z. – Civil­ný sporový poriadok v § 90 ďalej vymenúva konkrétne typy súd­nych konaní, v ktorých musí byť účastník povinne zastúpený ad­vokátom. Ide najmä o spory vy­volané alebo súvisiace s konkur­zom a reštrukturalizáciou, spory z ochrany hospodárskej súťaže, spory z nekalého súťažného kona­nia, spory z ohrozenia alebo poru­šenia práva na obchodné tajom­stvo a spory súvisiace s ochranou práva duševného vlastníctva.

Pokiaľ ide o správne súdnictvo, v rámci ktorého súdy preskúmava­jú zákonnosť rozhodnutí a postu­pov správnych orgánov, aj tu platí, že žalobca musí byť zastúpený ad­vokátom. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje nielen na zastupovanie v samotnom konaní, ale aj na spí­sanie správnej žaloby a na kona­nie o kasačnej sťažnosti.

Výnimkou z tejto povinnosti sú napr. konania vedené na okres­nom súde vo veciach týkajúcich sa zoznamu voličov alebo registra­túr kandidátov do volieb, správ­ne žaloby vo veciach správneho trestania, v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a admi­nistratívneho vyhostenia, žaloby proti nečinnosti orgánu verej­nej správy, vo veciach slobodné­ho prístupu k informáciám a pod. V týchto konaniach žalobca ne­musí byť zastúpený advokátom.

Treba zdôrazniť, že podmienka zastúpenia advokátom vo vyššie zmienených prípadoch sa ne­uplatní ani vtedy, ak má dovo­lateľ alebo žalobca vysokoškol­ské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je právnickou osobou a takéto vzdelanie má jej zamestnanec alebo člen, ktorý za právnickú osobu na súde koná alebo ju zastupuje.

Povinné zastúpenie advokátom sa však netýka len civilného ale­bo správneho súdneho konania, ale zasahuje aj do sféry trestného konania. Zákon č. 301/2005 Z. z. – Trestný poriadok upravuje viace­ré prípady tzv. povinnej obhajoby.

Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prí­pravnom konaní, ak je umiest­nený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozo­rovaní v zdravotníckom ústave, ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôso­bilosť na právne úkony je obme­dzená, ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine, ide o konanie proti mladistvému alebo ak ide o konanie proti ušlému.

Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd, v prí­pravnom konaní prokurátor ale­bo policajt, za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spô­sobilosti obvineného náležite sa obhajovať. Taktiež musí mať obhajcu v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia, s výnimkou protialkoho­lického liečenia alebo protitoxi­komanického liečenia.

Povinnosť byť zastúpený advo­kátom sa výslovne vyžaduje aj pri podávaní ústavnej sťažnosti Ústav­nému súdu Slovenskej republiky a neobíde vás ani v prípade, ak by ste chceli podať sťažnosť na Európ­sky súd pre ľudské práva (ESĽP). Hoci v počiatočnom štádiu konania pred ESĽP nie je potrebné práv­ne zastúpenie, len čo je sťažnosť oznámená vláde, musí byť sťažova­teľ zastúpený advokátom oprávne­ným na výkon tejto činnosti.

Sprísnenie povinnosti byť za­stúpený advokátom v rôznych typoch konaní je odôvodnené po­vahou a odbornou náročnosťou týchto konaní. Prítomnosť odbor­ne vzdelanej osoby – advokáta pomáha nielen k priebehu kona­nia, ale sleduje aj zvýšenú potre­bu ochrany dotknutej osoby.

Foto: Ilustračná

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod