Kampaň jednotlivých kandidátov na post primátora Žiliny nebola taká špinavá ako pred štyrmi či ôsmimi rokmi. Mnohí nemuseli riešiť rôzne zákerné či vyfabulované „podpásovky“, k čomu prispeli aj médiá v Žiline až na pár výnimiek. My v redakcii Žilinského večerníka sme si zachovali objektivitu, nikomu neprihrievali polievočku redakčnými článkami a neovplyvnili tak verejnú mienku tým nesprávnym smerom. Už pred dvomi rokmi v začiatkoch na pozícii šéfredaktora som sľúbil, že žiadna politická strana či zoskupenie ľudí s politickými pohnútkami nebudeme mať výhodné pozície. Samozrejme, som rád , že široký inzertný obsah politikov prevažne v tomto čísle zodpovedá o kvalite Žilinského večerníka ako jednoznačne najsilnejšieho média v Žiline. A to píšem čisto fakticky bez samochvály, iba na základe dostupných dát. Počas uplynulého týždňa sme odprezentovali náš projekt Horúceho kresla, ktorý dopadol veľmi dobre a boli by sme radi, ak by v budúcnosti našiel opodstatnenie nielen na politickom poli, ale zachytával rôzne kultúrno-spoločenské témy. Ako šéf redakčného tímu týchto novín ďakujem za dôveru vedeniu a majiteľom novín, že môžeme tvoriť dobrý obsah s nádychom kreativity.
Voľby budú o každom jednom z nás. Neobstojí žiadna výhovorka apatickej časti verejnosti, že niet koho voliť. Áno, pri pohľade na kandidátky i ja cítim, že to je obrovská bieda, no nevoliť iba z tohto presvedčenia, je vážne prehrešenie. Kto nevolí, nemá žiadne právo ani len v náznakoch kritizovať. A predsa aj vy chcete, aby ste si pri dobrom pivečku kvalitne ponadávali, že aké „osobnosti“ sa dostali do mestského zastupiteľstva. V sobotu si nájdite aspoň jeden dôvod, prečo ísť k volebnej urne. Môj odkaz na záver politického boja je pre vás jasný – nevolíš, tak nemôžeš potom ani nadávať.
