Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

17. november 2018 | Klaudia

Horúce kreslo

Liberáli a konzervatívci sú odsúdení na spoluprácu

Minulý týždeň sme v Horúcom kresle privítali aj kandidátov koalície NOVA – OKS – KDS Ondreja Dostála, Františka Mikloška a Juraja Drobu.

23.05.2014 | 13:52

Minulý týždeň sme v Horúcom kresle privítali aj kandidátov koalície NOVA – OKS – KDS Ondreja Dostála, Františka Mikloška a Juraja Drobu.

 

Ondrej Dostál
 

Mysleli ste si pred pár rokmi, že si liberáli s konzervatívcami dokážu tak dobre porozumieť ako vy dnes na spoločnej kandidátke?

Ja si naopak dlhodobo myslím, že liberáli s konzervatívcami by si mali rozumieť oveľa viac, ako si rozumejú, a mali by sa hádať oveľa menej. Ja som začínal s politikou v Občiansko-konzervatívnej mládeži, kde jej prvým predsedom bol Daniel Lipšic, dnes predseda NOVY a začiatkom deväťdesiatych rokov sme mali konferenciu na tému liberalizmus a konzervativizmus. V ODM sme mali aj liberálov, aj konzervatívcov, a ja som vždy hovoril, že liberáli a konzervatívci majú oveľa viac spoločného a že by mali spolupracovať. Pre mňa na tejto koalícii nie je vôbec nič prekvapivé a neprirodzené. Práve takto by to malo byť.
 

Pre mnohých je ešte stále traumatizujúcou témou hlasovanie, ktorým ste položili vládu Ivety Radičovej. Považujete to aj s odstupom času za správne rozhodnutie?

Ja považujem za nesprávne a nezodpovedné rozhodnutie to, že sa spojilo hlasovanie o dôvere vláde s hlasovaním o eurovale. Ale je to chyba. Nedokázali sme sa dohodnúť, to považujem aj za svoju zodpovednosť. Ale nemyslím si, že v samotnom hlasovaní sa už dalo niečo zásadné zmeniť. Hlavný problém bol v tom, že sa to spojilo. Myslím si, že sme mohli spolupracovať aj ďalej, aj keď sme sa v tejto jednej veci nezhodli.
 

Boli ste poslancom NR SR a dnes už môžete veci ovplyvňovať len okrajovo. Nemrzí vás to?

Ja som sa vždy správal podľa svojho vedomia a svedomia. Tak som hlasoval aj v tejto veci, v súlade so svojím presvedčením. Isteže, mnohokrát som sa mohol správať pre mňa výhodnejšie, mohol som byť v nejakej väčšej strane, urobiť politickú kariéru. Ja som sa ale snažil zostať verný svojim hodnotám. Niekedy to má nejaký efekt, väčšinou je to ťažká práca. Ja som bol jediným poslancom slovenského parlamentu, ktorý hlasoval proti vzniku eurovalu už v roku 2010. Aj v tomto prípade som sa teda zachoval konzistentne so svojím postojom spred vyše roka.

 

Ste predseda OKS, ktorá je jasne hodnotovo profilovaná, napriek tomu nemáte vysoké preferencie. Čo očakáva volič od politikov? Je tu množstvo strán s nečitateľným programom a majú oveľa vyššie percentá.

Slovenský volič určite nie je iba jeden. Je ich mnoho a majú rôzne očakávania. Veľkej časti vyhovujú populistickí politici ako Mečiar či Fico. Mnohým vyhovujú extrémisti. Prichádza do módy akási nepolitická politika, čiže nadávanie na všetkých politikov. Myslím si, že okrem toho je tu skupina pravicových voličov, ktorí majú očakávania, že pravica sa naučí spolupracovať, napriek tomu, že na niektoré veci má rozdielne názory a často sú to dôležité otázky. Ale nie sme SMER, nemáme jedného vodcu. Sme rôznorodí a máme dve možnosti. Buď sa naučíme spolupracovať pri vedomí vzájomnej odlišnosti, alebo budeme vo vzájomných konfliktoch a nebudeme mať možnosť veci na Slovensku ovplyvňovať.
 

Čo je problém súčasnej pravice?

Verím, že nejaká forma spolupráce pravice nastane. Nemyslím si, že to bude jedna veľká strana, ktorá pohltí všetky menšie. Pravica je prirodzene rôznorodejšia ako ľavica, už len tým základným konzervatívno-liberálnym členením. Máme strany od roku 1989, máme novšie strany, maďarské strany a zdá sa, že ešte stále neskončila doba trieštenia. Ale ja som presvedčený, že skončí a dôjde k nejakej integrácii a nedá sa vylúčiť, že tu bude nejaký veľký subjekt. Ale skôr si myslím, že bude potrebné hľadať spoluprácu medzi stranami. Možno sa nejaké zlúčia, ale schopnosť spolupracovať bude kľúčová.
 

V akom stave je 25 rokov po revolúcii slovenská spoločnosť?

Pri všetkom kriticizme a problémoch sa Slovensko  posunulo nepochybne pozitívnym smerom. Je dobré, že tu november 1989 bol, môžeme sami ovplyvňovať, akým smerom sa budeme vyvíjať, rozhodujeme o tom vo voľbách na všetkých úrovniach, od miest a obcí po európsky parlament. Nie som spokojný so stavom slovenskej politiky. Nemyslím si, že máme optimálne nastavený ekonomický a sociálny systém. Ale v zásadnom smere sa Slovensko posunulo správnym smerom.
 

Témy ako dodržiavanie ľudských práv, zdá sa, nie sú pre Slovákov také dôležité ako plná chladnička. Nemôže sa nám to vypomstiť?

Neviem, či témy súvisiace s ľudskými právami sú práve najatraktívnejšie. Sú to dôležité témy, ale treba počítať s tým, že až na výnimočné témy to nie je predmetom záujmu najširších vrstiev. Sú tu ľudia, ktorí sa im venujú. Keď nejaký problém nastane, snažia sa ho riešiť, vždy sa nájde niekto, kto sa toho chopí a upozorní na to.
 

Prečo ste sa rozhodli kandidovať do europarlamentu? Prečo práve v tejto koalícii?

NOVA nás oslovila s ponukou vytvoriť koalíciu. Naše prvé heslo bolo poctivá koalícia. Súvisí to aj s tým, že v eurovoľbách nie je zvýšené kvórum, na rozdiel od parlamentných, kde by sme potrebovali 7 %, teraz stačí 5 %. Ponuka nás potešila. Sú to strany, s ktorými vieme spolupracovať, špeciálne v eurovoľbách je programový prienik veľmi veľký. Koalícia je preto prirodzená. Dohodli sme sa, že postavíme jedného kandidáta a že to budem ja. Európskym témam sa venujem dlhodobo. V minulosti som napríklad koordinoval iniciatívu proti európskej ústave, kde sme sa pokúsili zastaviť ratifikáciu európskej ústavy na Slovensku. Podarilo sa nám to, keď ústavný súd povedal, že sa bude zaoberať našimi pochybnosťami, čím bola na niekoľko rokov zastavená ratifikácia euroústavy na Slovensku. Asi sa to všeobecne nevie, ale Slovensko je jednou z mála krajín, ktoré euroústavu neratifikovali a mal som v tom prsty.

V 90. rokoch som bol jasne za vstup do NATO a EÚ. Nemám na tom čo zmeniť, Slovensko patrí na západ. Mali sme tu však Mečiara a debata bola veľmi sploštená, pretože sme nehovorili aj o negatívnych stránkach. Takáto debata sa začala až po roku 1998. Neskrývam, že moje názory na fungovanie EÚ sú veľmi kritické. Aj z tohto hľadiska je moja kandidatúra prirodzená.
 

Ktoré sú najväčšie problémy EÚ? Ako vidíte jej budúcnosť?

V tom, že bude Európou dobrovoľne spolupracujúcich štátov, ktoré sa nevzdajú vlastnej suverenity a odovzdajú iba toľko kompetencií, koľko je potrebné na to, aby fungovala ako spoločný trh. Aby fungoval voľný pohyb kapitálu a pracovnej sily, aby Európa spolupracovala v tých otázkach, kde je to výhodnejšie ako postup národných štátov. Myslím si, že Európa ide dnes ďalej, nesnaží sa koordinovať len veci, ktoré sú nevyhnutné, ale začína sa správať ako štát a príliš veľa zasahovať do života ľudí, regulovať, stanovovať pravidlá aj tam, kde to vôbec nie je nevyhnutné.
 

Z tohto pohľadu budú teda tieto voľby dôležité?

Dôležité sú všetky voľby. Nemyslím si, že sa nimi niečo vyrieši. Je dôležité, aby v EP zaznieval aj hlas, ktorý bude kritický voči centralizácii, posilňovaniu právomocí EÚ, ale zároveň bude prozápadný, nepresadzujúci vystúpenie Slovenska z EÚ. Myslím si, že takýmto hlasom je naša koalícia, nech už sa tam dostane ktokoľvek. V Európe silnie skepticizmus, ale takého xenofóbneho a nacionalistického typu. To je veľmi nebezpečné.
 

Myslíte si, že slovenská vláda zaujala k vývoju na Ukrajine správny postoj?

Myslím si, že nie, že sa správa zbabelo, ale nijako ma to neprekvapuje. Spomínali sme ľudské práva a aj v nich sa tradične správa alibisticky. Keď chodia na návštevu najvyšší čínski predstavitelia, nie sú ochotní urobiť ani len to gesto, že spomenú tému porušovania ľudských práv, ako to bežne robia iní západní politici. Neurobili jediné takéto gesto, preto ma neprekvapuje, keď vláda nie je schopná dať najavo vo vzťahu k Ukrajine jasnú príslušnosť k západu.
 

Prečo by ľudia mali voliť Ondreja Dostála?

Mňa ľudia poznajú a ak som ich svojou doterajšou činnosťou presvedčil, že budem ich dobrým zástupcom aj v europarlamente, budem si vážiť ich dôveru. Ale ako som už povedal, pre mňa táto spolupráca má zmysel bez ohľadu na to, kto z nás sa do EP dostane. Vidím to ako budovanie spolupráce v pravej časti politického spektra. V prístupe k európskym témam nachádzame spoločnú reč.
 

František Mikloško
 

František Mikloško

 

Prečo ste sa rozhodli prerušiť dočasný politický dôchodok a kandidovať do europarlamentu?

Súvisí do s ponukou, ktorú KDS dostalo od Novy. Milan Krajniak nás oslovil, či by sme si vedeli predstaviť takúto koalíciu. Je to svojím spôsobom pragmatická koalícia, ktorá však ideovo spolu súvisí. Ľudia v NOVE vyšli koniec koncov z nášho prostredia. V tomto smere takáto pragmatická ponuka stála za zváženie. Po vnútorných diskusiách sa rozhodlo, že budem kandidovať ja. Zostane istým faktom, že malá KDS v počte štyroch poslancov bola jediná, ktorá hlasovala proti Lisabonskej zmluve. Bol to náš postoj k budúcnosti EÚ. Dôvody boli, že celá Lisabonská zmluva porušuje kresťanské korene a židovsko-kultúrnu civilizáciu, na ktorej EÚ vznikla. Je to dokument, ktorý rieši všetko do takých detailov, že mu chýba nejaká zásadná doktrína. Potom je to zásadné posilnenie právomoci veľkých štátov voči malým štátom, ktoré sa môžu dostať do závozu. Takto sme vstúpili do témy európskej politiky. Po dvadsiatich rokoch si myslím, že si možno môžem dovoliť pokúsiť sa pôsobiť aj na pôde európskej politiky.
 

Je toto ešte stále Európa založená na židovsko-kresťanskej kultúre a hodnotách? Alebo sme svedkami hodnotovej devalvácie?

Ja si myslím, že Európa je stále založená na židovsko-kresťanskej civilizácii, aj keď dnes zažívame stret civilizácií o to, či jej charakter pretrvá, alebo sa začne rozchádzať.
 

Je to tak dobre, alebo to vnímate ako problém?

Český intelektuál Tomský charakterizoval Európu ako príslušnosť k istej duchovnej rase. V tomto zmysle si musíme uvedomiť, že po dvoch tisíckach rokov nie je možné budovať novú Európu. To jednoducho nepôjde.
 

Identifikujú sa dnes Európania s Európou?

Európa prechádza istými cyklami. Keď sme po páde komunizmu vstúpili na pôdu Európy, tak jej znakom bolo zjednocovanie. Bolo to pokračovanie línie, ktorú založili jej zakladatelia. Otvorili Európu bez hraníc až k jednotnej mene. Dnes prežívame úplne opačnú tendenciu a tou je akási cesta decentralizácie. Prejavuje sa na národnej úrovni, ako je snaha o vznik nových štátov – Škótsko, Flámsko, Katalánsko, a to vedie k nacionalizmu. Druhý moment, ktorý tiež vedie k nacionalizmu, je spor medzi kresťanským a tretím svetom, ktorý doráža na brány Európy. Európa stojí na križovatke, stojí pred veľkou výzvou.

 

 

Ako vidíte najbližší vývoj?

Ohniská bojov a vojen sa nebezpečne blížia. Je tu vlna nepokojov v arabskom svete, Sýrii, Iraku. Výsledkom vstupu Ameriky je koniec kresťanov v tých krajinách. Treba byť vnútorne pripravení, že sa otrasy nevyhnú ani Európe.
 

Tvrdíte, že Slovensku chýba hlbší ideál. Ako to myslíte?

V roku 1991 prišiel Marián Čalfa ako predseda federálnej vlády na VPN a povedal, že je zle. Pretože vláda dala urobiť podrobný výskum verejnej mienky, o čo ide Čechom a o čo Slovákom. Česi si priali demokratizáciu a vstup do EÚ a NATO. Slováci jednoznačne chceli najmä sociálne istoty. Toho sa populisticky chytali Mečiar aj Fico. V tomto smere sú pravicové strany v kríze, pretože sa jednak vyčerpali, ale aj preto, že na Slovensku nemajú zázemie. A pokiaľ ide o stratu ideálov, tak dnes máme atmosféru, ktorá pripomína vyhorenie, intelektuálne aj občianske. Doznieva generačný odkaz. Ľudia, ktorí boli nositeľmi ideálov, pomaly odchádzajú a pragmatickí mladí technokrati sa ich zatiaľ nevedia chopiť.
 

Čo by mohlo byť takým ideálom v nadchádzajúcom období?

Slovensko treba postaviť ako jednu slušnú, fungujúcu krajinu. Postaviť ju na vzťahoch medzi ľuďmi. Toto je absolútny program, za ktorým by ľudia mali ísť. Slovensko zápasí s tvorením akejsi vlastnej modernej identity. Toto je obrovské zadanie, do ktorého sa ale nikto z politikov nechce pustiť, pretože je to dlhodobá záležitosť.
 

Má takýto štát vôbec nádej na úspech?

V roku 1998 prišiel Václav Havel do Bratislavy a povedal, že po voľbách, v ktorých sme porazili Mečiara, nadobudol presvedčenie, že Slovensko si zaslúži samostatnosť. Ja si myslím, že základné idey, o ktoré sa treba usilovať, sú tie z novembra 1989 a tiež zo zápasu o demokraciu z roku 1998. Lebo zápas s korupciou a o slušnú spoločnosť pokračuje. Ale myslím si, že má šancu.
 

V roku 1998 ste sa rozhodli odísť z KDH. Považujete to za správne rozhodnutie?

Áno. Málokto vie, že zápas v štruktúrach strany v KDH bol od samého začiatku. Bol to zápas pragmatikov s idealistami. Po tom, čo sa KDH rozhodlo ísť do vlády so SMER-om, sme ako idealisti prehrali a nemalo najmenší zmysel tam zostávať.
 

Celý život ste bojovali za svoje ideály, vznášala sa nad vami hrozba väzenia. Bolo v minulosti jednoduchšie bojovať, ako je to dnes?

Žiť v komunizme by som už nechcel. Preto chápem november 1989 ako zázrak. Boli sme stále pod hrozbou väzenia, šikanovania. Ale počas vlády v rokoch 1994 ‑ 1998 som mal väčší pocit ohrozenia ako za komunizmu. Bola to obava z toho, že mi môže niekto aj ublížiť na zdraví. Bolo to obdobie, kedy sa vymkla moc z rúk. Vražda Róberta Remiáša ešte stále nie je objasnená. Tá doba zostane pre mňa navždy ako veľmi nebezpečná. Dnes je zápas o to ťažší, že je dlhodobejší. Pragmatickosť dnešného života je dnes veľkou prekážkou pre duchovné ideály. Za komunizmu bol nepriateľ jeden, dnes ich je veľké množstvo.
 

Prečo by ľudia mali voliť Františka Mikloška?

Pretože je to najlepší kandidát.
 

Juraj Droba
 

Juraj Droba

 

Prečo kandidujete do europarlamentu z pozície poslanca NR SR? Už nemáte Slovensku čo povedať?

Volebné obdobia sa prelínajú, takže nemôžem najskôr dokončiť mandát, na ktorý som dostal dôveru. Rozhodol som sa ísť touto cestou. Nie je úplne príjemné pre človeka z biznisu, aby sedel v parlamente v opozícii, keď viete, že aj ten najlepší bude zabitý, lebo nemáte správne stranícke tričko. Ak by som sa dostal do europarlamentu, dávam verejný záväzok, že to bude len na jedno volebné obdobie. Nerád by som natrvalo stratil kontakt so Slovenskom.
 

S Richardom Sulíkom ste zakladali SaS, no rozišli ste sa. Prečo?

Písal sa rok 2008, kedy sme prišli s myšlienkou, že naše predstavy o politike zhmotníme do politickej strany. Prvým neuralgickým bodom bolo nešťastné a zbytočné spojenie hlasovania o dôvere vláde s eurovalom. SaS bola napovrch jednotná, hoci vo vnútri to vrelo. Niektorí z nás vedeli, že si kopeme vlastný hrob, ale Richard Sulík zo svojej pozície neustúpil, nedíval sa ani napravo, ani naľavo. Všetkých  nás presvedčil, aby sme držali jednotnú líniu. Zlomový moment nastal, keď prišli voľby predsedu a proti Richardovi Sulíkovi sa postavil Jozef Kollár. Strana sa rozdelila na hardlinerov, ktorí stáli pri Richardovi a na pragmatickejšie a politicky vyspelejšie krídlo. Ja som sa postavil na stranu Jozefa Kollára. Ten tesne prehral a my sme dospeli k názoru, že Richard Sulík sa nikdy nezmení. Že ako matematik bude stále rozmýšľať v kategórii jednotka – nula a jeho čierno-biele videnie nie je pre politiku vhodné. Daniela Lipšica som si vždy vážil, je šikovný, zásadový. To je pre mňa nesmierne dôležité. Preto som teraz v NOVE.
 

Je NOVA to správne rozhodnutie?

Našou snahou je vytvoriť subjekt, ktorý by zjednotil všetko, čo je vekovo mladšie na pravej strane spektra. Chceli sme ponúknuť platformu pre všetkých, ktorí sa nebudú doťahovať na registrovaných partnerstvách, ale chcú zatočiť s korupciou, zlepšiť školstvo, vyčistiť justíciu. Chceli sme ukázať voličovi napravo, že sa vieme dohodnúť a že napriek zásadným rozdielom v bioetických témach sa vieme dohodnúť na témach, ktoré považujeme za dôležité. Čakali sme, že preferencie pôjdu výraznejšie hore, nestalo sa to, ale náš čas ešte príde. Ľudia, ktorí sú dnes vo vnútri strany, sú nastavení tak, že sú hladní po prvom úspechu a ja si myslím, že ten príde práve v týchto eurovoľbách.


V parlamente ste predkladali zákon o registrovaných partnerstvách, hnevalo vás, že sa na Slovensku porušujú ich ľudské práva, zaodeli ste sa do dúhovej vlajky. Dnes ste na kandidátke konzervatívnej strany. Neprekáža vám to?

Realita napravo od stredu je taká, že nás liberálov je veľmi málo. Napravo sme odsúdení na spoluprácu. Je lepšie spolupracovať v rámci jednej strany, ako potom prísť ku koaličnému stolu a tam sa začať doťahovať. Keď som videl, aké sú nekonečné debaty medzi KDH a SaS vo vláde Ivety Radičovej, tak tomu predídeme tak, že si to vydiskutujeme v rámci strany. Nemyslím si, že NOVA je vyhranenou konzervatívnou stranou. Máme tri platformy, liberálnu, konzervatívnu a občiansko-demokratickú.
 

Aký vývoj môžeme očakávať na Slovensku ohľadom práv homosexuálov?

Konzervatívci bijú na poplach. Pre mňa je to však otázka základných občianskych práv. Títo ľudia sa tak narodili a je povinnosťou nás väčšiny im zabezpečiť komfortný život. Pre mňa nie je otázka homosexuálnej menšiny ničím iným ako otázkou ľudských práv.
 

Skúste pomenovať najväčšie problémy, ktorým EÚ v súčasnosti čelí.

Mne osobne strašne vadí vytvorenie statusu nadobčana. To sú všetci tí technokrati, ktorí pracujú v štruktúrach EÚ. Mám pocit, že ich zbytočne platíme príliš veľa a mám pocit, že EÚ rastie do kolosu, ktorý požiera sám seba. Základným problémom je zníženie nákladov, zrušenie sídla EP v Štrasburgu. Zahraničná služba EÚ tiež nemá žiadne výsledky a stojí nás to veľmi veľa peňazí. Ďalší veľký problém je federalizácia Európy. To je cesta do pekla. Verím v to, že musíme byť maximálne konkurencieschopní ako jednotliví členovia a potom bude konkurencieschopná celá EÚ. Dnes Európa konkurencieschopná nie je a pobijú nás čapicami Brazílčania, Číňania a tak ďalej. Rozhodne by som nepristúpil na harmonizáciu daní.
 

Identifikujú sa dnes obyvatelia Európy s Európou? Cítia sa byť Európanmi?

Ja som Európanom na druhom mieste. V prvom rade som Slovák. A to, že sa podarí vytvoriť Spojené štáty európske, je ilúzia. Existujú na to kultúrne a historické dôvody. Za sebou máme tisícročia vzájomných nevraživostí, vojen, takže nikdy nedôjde k tomu, že by sa Francúzi cítili v prvom rade ako Európania.
 

Pomohol euroval, že sme sa dostali z dlhovej krízy?

Ešte nie sme na konci. Euroval by som bol schvaľoval za predpokladu, že existujú záruky krajín, že budú splácať. EÚ má dnes k dispozícii 5 rôznych typov sankcií, ale žiadna nebola zatiaľ použitá. Katastrofické vízie sa nenaplnili, ale ešte zďaleka nemáme vyhraté. Som za to, aby krajiny, ktoré si nevedia pomôcť, dostali dočasnú pomoc, ale musia si byť vedomé, že sa musia postarať samy o seba.
 

Témou číslo jedna je dnes Ukrajina. Nemalo NATO ráznejšie zakročiť proti Putinovi?

Ukrajina nie je členom NATO, preto by nebol zásah prešiel. Prispelo by to k vojne v Európe. NATO v tejto kríze zatiaľ nemalo akú úlohu zohrať. Skôr si myslím, že európska diplomacia mohla byť aktívnejšia. Ťaháme za kratší koniec. Putin mal obsadenie dopredu pripravené, obsadenie Krymu prebehlo v priebehu 48 hodín. Berme to tak, že je to súčasť imperiálnych ambícií Putina. Má neuveriteľnú verejnú podporu. Ráznejšie mali byť politické sankcie. Nikto mu však dnes nepovie, že porušil medzinárodné právo a zaslúži si najprísnejšie sankcie.
 

Prečo by ľudia mali voliť Juraja Drobu?

Naše volebné heslo je, že ponúkame kandidátov, za ktorých sa nebudete hanbiť. Mám skončené tri vysoké školy, hovorím piatimi jazykmi. Myslím si, že základné veci mám v hlave v poriadku. Ak sa porovnám s trinástimi kandidátmi, ktorí nás v EP zastupujú v súčasnosti, tak si dovolím tvrdiť, že od desiatich z nich by som bol lepším europoslancom.
 

Kandidáti koalície NOVA – OKS – KDS do Europarlamentu so šéfredaktorom Michalom Filekom.

 

Michal Filek
Snímky Anna Metlická

 

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PONDELOK
6 °C
-1 °C
-3 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod