Žilinský Večerník

9. máj 2024 | Roland
| 5°C

Rozhovory

Milan Gazdík: Minulý rok sme si zo 47 súťaží odniesli 47 trofejí

Dobrovoľný hasičský zbor v Oškerde vedie už od roku 2016 Milan Gazdík, ktorý je okrem iného aj jedným z trénerov slovenskej reprezentácie v hasičskom športe a mestským poslancom. Nedávno sme sa stretli pri spoločnom cvičení asi 80-tich hasičov v Oškerde. Dnes sme sa porozprávali o mládeži v DHZ, súťažiach a o náročnosti tejto dobrovoľnej činnosti.

27.04.2024 | 10:18

Čo vás lákalo na tom, stať sa dobrovoľným hasičom?

Začal som, keď som mal 11 rokov, ale lákalo ma to už odmala. Chodil som sa pozerať, ako trénujú starší páni. Potom založili detský tím, do ktorého som sa pridal a odvtedy ma to viac-menej nepustilo. Teda s malou prestávkou okolo 18-tky, keď som sa musel viac venovať pracovným povinnostiam a hrával som intenzívnejšie aj futbal. DHZ v Oškerde som potom prevzal v roku 2016. Venujeme sa záchrannej a športovej činnosti, veľa trénujeme, napredujeme.

Ako by ste opísali tieto dve aktivity?

V rámci športovej činnosti chodíme na rôzne súťaže, kde reprezentujeme našu prímestskú časť. Zásahová činnosť je tá „pravá“ práca, keď pomáhame ľuďom, keď to najviac potrebujú.

V čom súťažíte?

V kráľovskej disciplíne, teda požiarny útok s vodou. Laicky môžeme povedať, že sa snažíme v čo najlepšom čase načerpať vodu z kade, rozložiť a pospájať hadice a vodou zhodiť terče. S naším detským tímom sme minulý rok, a to môžem povedať smelo a hrdo, dosiahli fantastický historický úspech: na 47 súťažiach sme vyhrali 47 pohárov, vyhrali sme detskú púchovsko-ilavskú ligu a získali niekoľko prvenstiev. Boli to zaslúžené víťazstvá, cvičili sme aj dvakrát za týždeň. Pomohlo, že sme mali aj zimnú prípravu.


Hasiči z Oškerdy mali minulý rok bohatú úrodu trofejí.

V lete trénujete vonku, kde sa ale cvičí v zime?

V telocvični na ZŠ Clementisovej v Kysuckom Novom Meste. Týmto by som chcel veľmi poďakovať riaditeľovi Igorovi Ševcovi za poskytnutie priestorov. Je k nám veľmi ústretový a milý a nechal nás cvičiť zadarmo. Keď sa potom oteplí, ideme na ihrisko alebo cvičíme pri zbrojnici.

Nedávno ste mali nábor nových členov. Bol záujem?

Musím povedať, že vôbec. Často mladých prehováram, aby to išli aspoň vyskúšať. Niektorí zostanú, ale väčšina to vzdá. Tí, čo vydržali, teraz dosahujú veľké úspechy a zatienili nejedného dospeláka. Pomaly ich už začleňujem aj do zásahovej činnosti a sú pre nás veľkým prínosom.

Čím to je, že záujem o DHZ klesá?

Dá sa povedať, že sme tu mali silné ročníky, keď sa v rozhraní dvoch-troch rokov narodilo veľa detí. Chodia k nám nielen domáci, ale aj deti z Kysuckého Nového Mesta, Poviny, Snežnice. Záujem je v týchto rokoch menší aj kvôli iným možnostiam trávenia voľného času, ako sme mali my. V iných dedinách majú DHZ pri mladých najväčšieho nepriateľa futbal, my máme počítače. Bol by som rád, keby sa o túto činnosť začali viac zaujímať. Každý má u nás dvere otvorené, takže, kto má záujem, nech sa páči.

Koľko členov máte teraz?

V zásahovej jednotke je nás okolo dvadsať. V športovom družstve máme 15 detí, resp. dorastencov. V súťažiach sa vekové kategórie rôznia. Kinder je do 10 rokov, deti niekedy 15+ alebo 16+ a potom dorast. Naše deti väčšinou už vyrástli a máme teraz teda viac dorastencov.

Ženské družstvo nemáte?

Mali sme kedysi v rokoch 2016 až 2019. Prišla im však do toho škola, založili si rodiny a už nemajú toľko času. Vyrástla nám tu však slovenská reprezentantka Sofia Bajánkovúá, ktorá by sa mala zúčastniť aj na MS v Kazachstane.

Vy sám ste trénerom reprezentácie. Čo máte na starosti?

Ja som tréner disciplíny požiarny útok. Oslovili ma z reprezentačného výboru po našich úspechoch. Priznám sa, som dosť prísny a podľa mňa je disciplína základ úspechu. Teraz sa pripravujeme na MS dorastu a dorasteniek v Kazachstane, ktoré nás čakajú v auguste. Zatiaľ je známa len hrubá nominácia a figuruje v nej aj naša zverenkyňa Sofia.


Milan Gazdík sa stal jedným z trénerov slovenskej reprezentácie.

Poďme k záchrannej činnosti DHZ. Mali ste v poslednej dobe nejaké výjazdy?

Áno a nemali šťastný koniec. V nedeľu 7. apríla v nočných hodinách okolo jednej sme prijali výzvu od operačného strediska na pomoc osobe v Rudine pri zástave srdca. Máme k dispozícii AED. Na miesto dorazili najskôr HaZZ Kysucké Nové Mesto. My sme tam boli za 13 minút spolu s posádkou RZP, ktorej lekár na mieste skonštatoval exitus.

O dva dni na to nás vyslali do Vrania, tiež s AED. Na mieste sme boli do 4 minút, keďže sme sa v čase výzvy nachádzali priamo na zbrojnici. Na miesto sme prišli rovnako ako RZP, kde lekár na mieste, žiaľ, tiež konštatoval smrť.

Na konci marca nás vyslali k požiaru trávy v Oškerde, kde sme asistovali HaZZ KNM. Do pol hodiny od ohlásenia sme požiar zlikvidovali a vrátili sa späť na zbrojnicu. Aj tento výjazd bol rýchly, lebo sme v tom čase boli po tréningu na zbrojnici.

Ako vlastne vyzerá taký výjazd DHZ? Musíte byť vždy v pohotovosti?

Najprv prijmeme výzvu operačného strediska v Žiline. Zavolá nám a opíše situáciu. My máme k dispozícii zvolávací systém, ktorý rozpošle SMS a zvoláva do akcie. Kto môže, snaží sa prísť čo najrýchlejšie na zbrojnicu. Tu sa prezlečieme a presunieme sa na miesto udalosti, kde sa stretávame s profesionálnymi hasičmi. Tam sa potom riadime pokynmi veliteľa zásahu. Pri technických zásahoch, ako napríklad prasknuté vodovodné potrubie, velím zásahu priamo ja alebo môj zástupca.

Máte nejaký pamätná zásah?

Pamätný ani nie. Každý jeden výjazd, ktorý vykonáme, berieme skôr pozitívne. Sme radi, že môžeme pomôcť. Že vďaka všetkému nášmu úsiliu niekoho zachránime. Veľa prostriedkov sme vložili aj do vybavenia a novej techniky, ktorá teraz pomáha. Napríklad protipovodňový vozík sme využili pri záplavách cez vianočné sviatky. Takže Vianoce sme strávili na zásahoch pri odčerpávaní vody.


Tieto Vianoce strávili vonku pri odčerpávaní vody z ulice.

Znie to pomerne náročne. Nepovedali ste si niekedy, že už toho máte dosť?

Ale áno. Niekedy som v štádiu, keď si pomyslím, že tu riskujem aj svoje zdravie. Ale ako sa hovorí, do hrobu musí ísť telo zhumpľované (smiech). Ale teraz vážne. Popri klasickej práci, kde ťahám 12-stky a aj popri práci poslanca, mám toho naozaj veľa. Ale je to hlavne o sile zvyku a prioritách. Pri zásahovej činnosti som si nikdy nepovedal, že sa na to vykašlem. Pri tých tréningoch mládeže som však také myšlienky mal.

Organizuje aj Oškerda hasičské súťaže?

Áno, napríklad minulý rok sme tu mali veľkú súťaž. Prišlo asi 35 mužstiev. Síce sme tým neprekonali rekord, ale sme ho aspoň vyrovnali. Tento rok sa skôr sústredím na tie majstrovstvá sveta, takže asi nebudeme robiť u nás žiadnu súťaž. Ale však, uvidíme.

Nedávno ste však mali špeciálne spojené cvičenie a zúčastňujete sa aj iných. O aké prípady ide?

Špeciálne cvičenia pripravujeme spolu so Štefanom Belkom z HaZZ Kysucké Nové Mesto. V minulosti sme mali scenár nehody osobného vozidla s autobusom, teda udalosť s hromadným zranením osôb. Boli prítomní asi 30 figuranti a viaceré záchranné zložky. Záchranná akcia spočívala v evakuácii zranených osôb z autobusu a ich ošetrenie podľa akútnosti. Neskôr sme mali nácvik nehody dvoch automobilov s vystrihovaním osôb z auta a hasenie požiaru. Tento rok sme mali veľmi úspešné cvičenie, na ktorom sa zúčastnilo 80 hasičov, dobrovoľných aj profesionálnych. Scenár bol hľadanie a ošetrenie turistov po strete s medveďom. Cvičenie bolo veľmi náročné v ťažko dostupnom teréne a navyše nám silno pršalo.

V Oškerde sa nachádza aj historická striekačka. Viete nám o nej povedať viac?

Musím sa priznať, je to moja srdcovka. Pamätám si ju ešte z detstva. Dlhé roky sa o striekačku staral Jozef Greňo, ktorý už nie je medzi nami. Keď som prebral vedúcu pozíciu v roku 2016, snažil som sa získať financie na jej kompletnú rekonštrukciu. Teraz je plne funkčná. Následne sme spravili zbierku na výstavbu prístrešku, na ktorý nám prispeli ľudia z Oškerdy aj širokého okolia. Som rád, že má teraz dôstojné miesto. Odkladáme k nej všetky naše poháre. A že ich je veľa, vidíte sami.


Historickej striekačke robia spoločnosť trofeje.

 

 

Požiarny útok s vodou

Sedemčlenné družstvo má pri plnení disciplíny požiarny útok k dispozícii najmenej 800 l vody. Družstvo pripraví na základňu motorovú striekačku a všetko náradie potrebné na vykonanie požiarneho útoku. Čas na prípravu základne začína plynúť od výzvy rozhodcu na prípravu. Motorová striekačka sa v dobe prípravy na základni nesmie štartovať. Na pokyn hlavného rozhodcu členovia družstva nastúpia na štartovaciu čiaru. Po štarte vybehne súťažné družstvo zo štartovacej čiary, naštartuje motorovú striekačku, vytvorí prívodné vedenie a ľubovoľným spôsobom vytvorí dopravné vedenie, útočné prúdy a nastrieka do oboch terčov vodu. Požiarny útok sa považuje za skončený vtedy, ak obidva terče signalizujú ukončenie. Pri striekaní do terčov nesmie žiadny člen družstva prekročiť čiaru hranice striekania a prúdnica sa nesmie opierať o iného člena družstva. Požiarny útok musí byť ukončený do dvoch minút po štarte.

 


Milan Gazdík (33)

Pochádza z: Oškerdy

Pozícia: veliteľ Hasičov z Oškerdy, poslanec mestského zastupiteľstva Kysuckého Nového Mesta, tréner reprezentácie SR v hasičskom športe

Obľúbená činnosť: všetko ohľadom športu a dobrodružstva

Obľúbené jedlo: sviečková

Na ľuďoch si najviac cením: úprimnosť

 

 

 

 

 

Autor: Jana Očková, redaktorka

Foto: archív DHZ Oškerda

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod