Žilinský Večerník

26. apríl 2024 | Jaroslava
| 4°C

Spravodajstvo

Moslimka si musí šťastie i úspech vydrieť

Tereza Kontová zo Žiliny je mladá ambiciózna žena s bežnými radosťami i starosťami. Niečím sa však odlišuje. Denne si musí vypočuť množstvo narážok len preto, že chodí zahalená.

17.02.2014 | 11:00

ŽILINA. Pre Slovensko je už akosi príznačné, že čo je iné, to je tŕňom v oku. Mladá Žilinčanka o tom vie svoje. Moslimka vzbudzuje v meste pod Dubňom pozornosť viac, než by chcela, a je terčom nepríjemných poznámok. „Stretávam sa s tým, že to ľudia nechápu. Mojej mame hovoria, že vyzerám ako smrť. Zrejme tie panie chodia aj do kostola, čo sa čudujem,“ podotýka ironicky.
 

Islam bol volaním

Tereza v roku 2010 konvertovala v pražskej mešite na islam. „Ja som sa jednoducho zamilovala do islamu. Našlo sa veľa dôvodov, prečo to urobiť, bolo to niečo ako volanie,“ hovorí o dôležitom kroku vo svojom živote.

V Žiline je viacero moslimiek, no nie každá sa zahaľuje. Keďže Tereza je jedna z tých, ktoré sa rozhodli zahaľovať sa celé, s výnimkou tváre, stala sa stredobodom pozornosti. Bohužiaľ, i nepochopenia. „Ja som pred islamom bola veľmi zanietená katolíčka. A kresťanstvo nie je náboženstvo, ktoré toleruje klebetenie a ubližovanie iným len preto, že nemajú pre niečo pochopenie. Možno je to strach z nepoznaného, ale riešiť ho formou výsmechu je úbohé. Ja predsa nikomu nič nerobím. Trápi ma to hlavne kvôli mojim blízkym,“ vysvetľuje Tereza.

S moslimami sa stretáva hlavne v Bratislave alebo v Prahe, kde má veľa priateľov. V porovnaní so Žilinou sa v nich cíti slobodnejšie, pretože nepociťuje, že sa tu na ňu dívajú cez prsty.
 

Klasickú lovestory spojila so sci-fi

Tereza z angličtiny a španielčiny prekladá články pre moslimov, ktorí žijú v Mekke. Znalosti jazyka má z bilingválneho gymnázia v Žiline, kde študovala. Vysokú školu si vybrala skôr s umeleckým zameraním. Študovala na VŠMU a dnes píše scenáre, ktoré sa snaží jej agent predať v Kalifornii. „To je moja hlavná pracovná náplň. Snažím sa s nimi presadiť v Amerike v známych scenáristických súťažiach. Asi najväčší môj úspech je súťaž Filmmakers International Screenplay Competition Awards. Tam som mala dva scenáre, animovanú komédiu a sci-fi. So žánrom sci‑fi mám za sebou tri kolá, predo mnou sú ďalšie tri,“ hovorí. Čaká ju ešte semifinále, finále a posledné víťazné kolo, no už dnes je v prvej deväťdesiatke z celkovo 4 000 prihlásených scenárov.

Názov sci-fi filmu je Rómeo a Júlia z budúcnosti a autorka naznačuje, že ide o love story zasadenú do 23. storočia. „Hlavný dej sa odohráva v Amerike. Kritici mi scenár ohodnotili ako originálny, pretože takýto film v americkej kinematografii ešte nie je. Okrem toho, dotýkam sa v ňom aj témy nesprávneho výkladu feminizmu. Ten nie je o tom, že ženy majú nenávidieť mužov,“ upozorňuje. Hoci žáner sci-fi by mal byť vraj trochu „uletený“, vždy musí obsahovať aj niečo, čo drží divákov pri zemi a s čím sa môžu stotožniť.
 

Píše filmy určené pre Hollywood

Mladá autorka tvrdí, že by sa tak ďaleko neposunula, nebyť recenzií od amerických kritikov, ktoré si hradí zo svojho platu. „Je to dlhý proces, ale takto som sa vypracovala a až potom prišli prvé úspechy. Rómea a Júliu opravujem takto zhruba rok, no výsledky sa dostavili. S komédiou som sa dostala do druhého kola súťaže a bola som vyradená, ale i na nej stále pracujem. Nie je ľahké, keď je človek sám na to, aby vychytal všetky chyby,“ dodáva.

Jej snom je predať film a vidieť ho raz na plátne v kine. Súťaže, do ktorých sa zapája, totiž už objavili mnoho hollywoodských trhákov. „Bola by som šťastná, ale je to beh na dlhú trať. Jednak nejaký čas trvá, kým scenár napíšete a dopracujete do dokonalej podoby, a jednak na svete je veľa talentovaných autorov. Ale ak aj hneď neuspejem, nevzdám sa,“ je presvedčená.

A aký žáner pozerá ona najradšej doma? „Samozrejme, sci-fi a komédie,“ uzatvára so smiechom.
 

Veronika Cvinčeková
Snímka autorka

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod