Biokoridor, resp. umelý tok, ktorého hlavnou funkciou je migrácia vodných živočíchov, bol vybudovaný na pravej strane Váhu počas výstavby Vodného diela Žilina, čiže pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Dodnes patrí medzi najpozoruhodnejšie vodné stavby na Slovensku.
„Biokoridor zaisťuje predovšetkým biologickú komunikáciu medzi úsekmi Váhu nad a pod Vodným dielom Žilina. Vytvára podmienky pre život a migráciu vodných živočíchov. Bol vyprojektovaný a vybudovaný na základe štúdie funkcie náhradného biokoridoru pre pozitívny rozvoj bioty Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave. Je zaujímavý tým, že od začiatku sa o ňom uvažovalo ako o súčasti prírody, resp. ako o ekosystéme, pričom dovtedy realizované komôrkové rybovody boli budované v betónových konštrukciách,“ vysvetľuje Stela Ištvánfyová z Vodohospodárskej
výstavby, š. p. Bratislava.
Biokoridor má dĺžku približne 9 kilometrov. Spája Váh od sútoku Varínky po prehĺbenie Váhu v oblasti Sihote (Budatín). „Je to najdlhší rybovod na Slovensku a dovolím si povedať, že aj v rámci všetkých krajín V4. Vzhľadom na svoju dĺžku bol aj vo svojom čase jednou z najdrahších vodných environmentálnych stavieb na Slovensku. Zaujímavosťou je napríklad aj to, že to bola prvá stavba na Slovensku, pri ktorej sa kreoval zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý dnes tvorí hlavný pilier ochrany životného prostredia,“ poukazuje na výnimočnosť biokoridoru Tibor Krajč zo Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) Rada Žilina.
Prioritnou úlohou obtokového biokoridoru bolo prepojiť časť Váhu, ktorá bola prerušená vybudovaním vodnej zdrže. „Počas výstavby sa vyskytli niektoré problémy, ktorých výsledkom je to, že dnešný rybovod nespĺňa niektoré parametre žiadúce pre jeho potrebnú funkčnosť, a tak jeho účinnosť nevyhovuje dnešným požiadavkám. Napriek tomu je v jarnom období možné zaregistrovať aj voľným okom v jeho koryte migračné ťahy reofilných (prudomilných) druhov, ako sú podustvy, mreny a nosále či jalce,“ rozpráva Tibor Krajč.
Za obdobie dvadsiatich rokov našlo v biokoridore domov aj niekoľko zaujímavých druhov rýb, ako je pstruh potočný, lipeň tymianový, úhor európsky a z menších druhov napríklad belička európska či slíž severný. „Slovenský rybársky zväz vykonáva pravidelný monitoring tohto rybárskeho revíru, ktorý je vedený na ministerstve životného prostredia ako chránená rybárska oblasť a za toto sledované obdobie zaznamenal v tomto biotope už takmer 30 druhov rôznych druhov rýb. Na tento akvatický biotop je naviazaných aj viacero iných druhov živočíchov a rastlín. Zo živočíchov spomeniem hlavne „rybie predátory“, ktoré tu majú dostatok potravy, ako sú plazy, obojživelníky, ale napríklad aj vydra riečna či volavka popolavá,“ prezrádza Tibor Krajč z odboru tečúcich vôd a výroby SRZ Rada Žilina.
Ak často chodíte na Vodné dielo Žilina, možno ste si popri brehu biokoridoru všimli niekoľko prehĺbených kanálov, ktoré ústia do jeho koryta. Ide o odvodňovacie priekopy, ktoré slúžia na odvodnenie povrchovej vody z pravej strany vozovky na ceste Žilina – Mojš. „Vybudované boli ako súčasť cesty Žilina – Mojš, ktorá bola odovzdaná do užívania v roku 2005. Celkovo je vybudovaných 32 odvodňovacích kanálov a ich rozostúpenie je rôzne, od 50 do 125 metrov,“ dodáva Stela Ištvánfyová z Vodohospodárskej výstavby.
