„Dnes okolo 20.20 h som cestou z obchodu zbadal diviačicu s mladými pri odpadkových košoch pri ceste za obchodným domom na sídlisku Hájik. Keďže tam bolo málo miesta a musel by som sa k diviakom priblížiť na menej ako 3 metre, radšej som zvolil inú cestu domov, aby som si chránil svoje zdravie. Policajnej hliadke, ktorú som po ceste stretol, som oznámil skutočnosť, že o kúsok nižšie sú diviaky a že je to potencionálne nebezpečné,“ opisuje skúsenosť na sociálnej sieti obyvateľ Hájika, ktorý sa pýta, na koho sa má v prípade takýchto situácií obrátiť. „Iba pre doplnenie, žijem na Hájiku už niekoľko rokov a osobne vnímam problém ako zhoršujúci sa. Keď pred piatimi rokmi bolo možné vidieť diviaky najmä na okrajoch sídliska a iba v neskorých nočných hodinách, dnes už skoro večer nie je problém stretnúť diviaky aj v strede sídliska,“ tvrdí Hájičan, ktorý doplnil, že ide o bežnú skutočnosť, pokiaľ je na kontajneroch zavesená potrava. „Je otázkou času, kedy dôjde k útoku na ľudí. Často sa ja, a verím, že aj iní ľudia na Hájiku, necítia kvôli diviakom bezpečne. Tento problém značne ovplyvňuje kvalitu života ľudí.“
Schválené návrhy
Pomerne intenzívne sa o premnožených diviakoch a možných riešeniach, ako situáciu zlepšiť, začalo v meste rokovať v uplynulom roku. Na jednom z minuloročných zasadnutí mestského zastupiteľstva došlo k schváleniu návrhu niekoľkých opatrení, ktorých cieľom je dosiahnuť zlepšenie stavu v kritických častiach Žiliny. Sú nimi v súčasnosti najmä sídlisko Hájik a prímestské časti Závodie, Bánová či Strážov. Najdôležitejšími spomedzi opatrení malo byť nainštalovanie polopodzemných kontajnerov, ktoré sú zabezpečené, diviaky sa tak do nich nedostanú a zabránia im chodiť za potravou. Ďalšími krokmi mali byť podľa návrhu výrub náletových drevín a vybudovanie elektrického ohradníka na Hájiku. „Na poslednom poslaneckom grémiu sme sa dohodli, že na februárovom zastupiteľstve schválime peniaze na výrub náletových krovín najmä pod Hájikom, v Bánovej a Závodí. Výrub zabezpečí Urbariát Závodie, s ktorým sme sa na tom dohodli ešte minulý rok,“ potvrdzuje poslanec Martin Kapitulík, ktorý návrhy v minulosti inicioval.
Je účinné riešenie ohrozené?
Zatiaľ čo o odstraňovaní drevín, ku ktorým v minulosti prostredníctvom brigád došlo už niekoľkokrát, sa hovorí ako o „hotovej veci“, ku komplikáciám podľa našich informácií dochádza práve pri polopodzemných kontajneroch. „Na Hájiku je približne 70 stojísk, kde sú voľne umiestnené zberné nádoby na jednotlivé komodity. V roku 2018 bolo v spolupráci s miestnymi poslancami vybraných zhruba 15 miest vhodných na budovanie krytých uzamykateľných kontajnerových stojísk. Z 15 vybraných miest je iba na 4 miestach reálne možné vybudovanie stojísk,“ informuje o aktuálnom stave Pavol Čorba z odboru tlačového a zahraničných vecí mesta Žilina. Mesto sa v tomto prípade odvoláva na inžinierske siete, na základe ktorých vybudovanie kontajnerov na všetkých miestach možné nie je. „Pri podzemných, prípadne polopodzemných zberných nádobách sú priestorové nároky ešte väčšie nielen čo sa týka územia osadenia, ale aj ich obslužnosti. Preto nie je reálne v súčasnom zastavanom prostredí sídliska Hájik ich budovanie,“ dopĺňa Pavol Čorba.
Chýba mu správca
„Chápem, že možno budeme musieť prekonať pár prekážok, ako sú napríklad inžinierske siete, ale keď to dokázali vyriešiť ostatné mestá na Slovensku, v Európe a vo svete, vyriešime to aj v Žiline,“ argumentuje poslanec Martin Kapitulík. Polopodzemné kontajnery sú z hľadiska účinných opatrení najvhodnejším riešením aj podľa poľovníkov, tvrdia totiž, že sú dokonca oveľa lepším opatrením ako elektrický ohradník, na ktorého realizáciu sa uplynulý rok schválila aj dotácia. Problém však podľa vedenia mesta nastal aj v tomto prípade. „Čo sa týka elektrického ohradníka, poľovné združenie, ktoré malo ohradník vybudovať, nepodpísalo zmluvu o dotácii a uvedenú aktivitu nezrealizuje,“ informuje zo žilinskej radnice Pavol Čorba. Zavedenie elektrického ohradníka na sídlisku však vraj podľa našich informácií stroskotalo pri otázke, kto bude jeho správu zabezpečovať. „Po stretnutiach so zainteresovanými u prednostu úradu sa dohodlo, že na septembrovom zastupiteľstve sa má rozhodovať o tom, kto bude ohradník spravovať, niekto ho totiž musí mať na starosti. Keď sa nájde niekto, kto ho prevezme a bude zabezpečovať jeho prevádzku, vybudujeme ho a správcovi odovzdáme,“ vysvetľuje predseda poľovníckeho združenia Hubertus Dušan Roubal, podľa ktorého vzhľadom na to, že sú poľovníckym združením, správa ohradníka do ich rúk nie je možná.
