Ako hodnotíte fakt, že ste sa dostali do záverečnej nominácie?
Bola som milo prekvapená, že som sa do nominácie dostala, lebo väčšinu minulej sezóny som nehrala pre problémy s kolenom a neskôr aj komplikácie s členkom. Túžba dostať sa na tento šampionát však bola obrovská, nečakala by som to ani v najkrajšom sne, a preto som o miesto v reprezentácii zabojovala a spravila maximum čo sa v konečnom dôsledku aj vyplatilo.
Čo sa vám stalo, že ste nehrali ani v treťom zápase skupiny proti Kube?
Pred druhým zápasom proti Belgicku počas rozcvičky som zacítila kŕčovitú bolesť v lýtku. Vyšetrenie neskôr ukázalo, že sa jedná o natrhnutý lýtkový sval. S týmto zranením sa ďalej už hrať nedalo, čo ma mrzelo pretože verím, že by som šancu zahrať si na ihrisku dostala.
Atmosféra, emócie, pocity. Skúsite nám to nejak celé z Thajska opísať?
Oceňujem rozhodnutie usporiadať šampionát práve v tejto ázijskej krajine. Thajsko sme z pohľadu volejbalu nepoznali, preto sme nevedeli či fanúšikovia do haly prídu. Avšak v zápase proti Taliansku sme mali vypredané a atmosféra bola neskutočná. Thajci sa tešili z výkonov každej hráčky, po zápase sme sa podpisovali, fotili sa s ľuďmi a všetci doslova žili volejbalom.
Pri premiére na majstrovstvách sveta ste nezískali ani bod, hodnotíte to ako neúspech?
Verili sme, že Belgicko môžeme potrápiť, no zápas nám ukázal, že sú lepšie. Taliansko je iný level, Kuba mala mladší tím a tam sme chceli niečo uhrať. Výsledok tohto duelu mrzí, no celé majstrovstvá hodnotíme pozitívne.
Kde vás uvidíme v novej sezóne?
Hrala som vo Francúzsku, v Sens, mestečku hodinku od Paríža, no cítila som, že potrebujem zmenu. Rozhodla som sa ísť do tepla, keď som sa upísala španielskemu Tenerife. My chceme v novom klube postúpiť do najvyššej súťaže, podmienky pre profesionálneho športovca sú skvelé.
Vaše začiatky v Žiline smerujú ku vášmu otcovi, práve on vás priviedol k tomuto športu?
Prvé volejbalové začiatky som zažila aj s mojou sestrou pod trénerským vedením nášho otca, Ferdinanda Ertelta, ktorý nás trénoval päť rokov a naučil nás všetky základy. Následne som prestúpila do VA UNIZA Žilina, no neskôr som odišla do Bratislavy, kde som si dokončila strednú školu. V USA som päť rokov hrala a študovala na univerzite, dva roky som hrala vo Francúzsku, teraz to bude Španielsko.
Ako vnímate aktuálne eufóriu v Žiline pri ženskom volejbale?
Veľmi sa mi páči, že sa volejbal opäť stal obľúbeným športom Žilinčanov. Zahraničný tréner, nová športová hala a ženská extraliga sú atribúty, ktoré prilákali fanúšikov. Som rada, že volejbal v meste rastie na každom kroku a pre všetky hráčky to je vždy skvelý pocit hrať pred svojou rodinou, kamarátmi a cítiť podporu blízkeho okolia.
Uberá sa volejbal v Žiline dobrým smerom podľa vás?
Záujem detí o volejbal v Žiline je veľký, chcú hrať a je dôležité, aby mali v mládeži kvalitných trénerov a neskončili v tom mladom veku, kedy sa to celé láme. Málo hráčov sa rozhodne byť profesionálom, na čom sa musí zapracovať.
Dali ste si nejaké osobné ciele do novej sezóny?
Nemám žiadne konkrétne osobné ciele, zranenia ma naučili, že si treba užívať každý tréning, zápas a preto idem krok po kroku. Avšak na klubovej úrovni mám ešte cieľ, ktorý by som si rada splnila a to vyhrať ligu. Ja prajem dievčatám, aby si Žilinčania našli cestu do haly a fandili im a želám si, aby sa do nášho mesta vrátila aj mužská extraliga. Volejbal ako aj basketbal má v Žiline dlhú a bohatú históriu a fanúšikovia si zaslúžia fandiť a byť hrdí na žilinských športovcov.
