Žilinský Večerník

20. máj 2024 | Bernard
| 14°C

Rozhovory

ROZHOVOR - Jaroslav Holeša: Chovateľstvo je na ústupe, ľudia naň nemajú čas ani priestor

Hydina či králiky mali na slovenských dvoroch vždy svoje miesto. Pestovateľské úžitkové záhradky i chov domácich zvierat sú však už dlhšiu dobu na ústupe. Na malých pozemkoch nájdu priestor len trávniky, záhradné sedenia a grily. Prečo je to tak sme zisťovali v základnej organizácii Slovenského zväzu chovateľov v Žiline v rozhovore s jej predsedom Jaroslavom Holešom (38).

23.02.2023 | 11:59

Prečo chovateľov ubúda?

Tradícia chovu bola v minulosti na slovenskom vidieku  rozšírená. Vždy sa pri dome niečo pestovalo či chovalo, no dnes je to na ústupe. Pravdou je, že ľudia mali pevnú pracovnú dobu, prišli z práce okolo tretej a doma stihli urobiť veľa práce. Dnes sa vracajú domov neskoro, unavení a vo voľnom čase oddychujú, trávia ho s rodinou, cestujú, chodia do prírody. A v neposlednom rade mnohým vadí aj to, že by museli zvieratá zabíjať.

Sú aj takí, ktorí by radi niečo chovali, no susedom by ich záľuba vadila?  

To určite áno. Susedom vadí, že kikiríkajú kohúty a mnohí chovatelia ani doma nenájdu pochopenie a s chovom skončia. V zahraničí toto riešia zakladaním komunitných chovateľských záhrad, kde sú postavené priestory na chov sliepok či králikov a ľudia k nim dochádzajú a starajú sa o ne, nemajú ich pri domoch. Do popredia sa teda dostávajú zdrobnelé králiky, morčatá, teda skôr niečo na okrasu.

Vaším členom sa ale môže stať aj niekto, kto nič nechová?

Určite áno. Členstvo nie je podmienené chovom. Môže to byť niekto, kto má o chovateľstvo záujem, baví ho to, chce chodiť na výstavy. Môže sa napríklad vyškoliť a stať posudzovateľom zvierat. Máme už členov aj z radov mládeže. Zväčša sú to deti alebo vnúčatá chovateľov, ktorí sa s tým od malička stretávajú. Keď sa však už niekto rozhodne stať členom zväzu chovateľov, mal by vedieť, že sa zameriavame na čistokrvný chov.

Dokážete záujemcu usmerniť, poradiť mu?

Samozrejme. V Strážove pri hlavnej ceste máme sídlo, kde sa stretávame každý štvrtok. Radíme si navzájom, ochotne poradíme a pomôžeme aj začiatočníkom zorientovať sa, vybrať si správny a vhodný druh zvieraťa, plemeno, krmivo. 


 

Koľko máte členov a chovateľov akých zvierat združujete?

V súčasnosti máme približne 60 členov. Niektorí chovajú aj 10 druhov zvierat, iní jeden. Všetko záleží od ich priestorových či časových možností. My sme zameraní na drobné zvieratá, zväčša sú to králiky a hydina. V menšom už holuby, exoty či akvarijné rybky. Plošne zastrešujeme Rajec, Kysucké Nové Mesto, Svrčinovec, Kotešovú.

Spomínali ste čistokrvné plemená. Aké najmä sa v našich končinách chovajú a čo sa na nich posudzuje?

Čistokrvné plemená sa chovajú predovšetkým na výstavy. Rozšírený je chov králikov - Nemecký obrovitý strakáč, Viedenský králik, Novozélandský králik, Francúzsky strieborný králik a menej Slovenský sivomodrý rex, ktorý je jedným z viacerých  národných plemien. Z plemien hydiny majú chovatelia v obľube Oravku (jediné národné plemeno hrabavej hydiny), ďalej  Australorpky, Hempšírky, Plymutky, Wyandotky. Posudzovateľ posudzuje zvieratá podľa platného vzorníka, kde má každé plemeno určený štandard, teda aký má mať typ tela, farbu a kvalitu  srsti a ďalšie kritériá. Za nedostatky posudzovateľ strháva body, a tým určuje chovateľskú hodnotu zvieraťa. 

Určite organizujete aj výstavy...

Výstavy usporadúvame na jeseň, pretože chovatelia na výstavy obvykle prihlasujú zvieratá odchované v daný rok. Okrem toho robíme aj klubové výstavy jednotlivých plemien. Teraz, na začiatku roka sa naša práca začína liahnutím hydiny. Je to najmä pre tých, ktorí si chcú rozšíriť alebo vylepšiť chov. Dva týždne chovatelia zbierajú násadové vajíčka skladujú ich pri teplote okolo 15 °C tupým koncom smerom hore. Potom ich prinesú do  liahne na inkubáciu. Násadové vajíčka musia byť čisté, nepoškodené, klasického tvaru, nie príliš guľovitého alebo špicatého, hmotnosti podľa vzorníka. Boli časy, keď sme zbierali od 5 do 10-tisíc vajíčok, vlani to bolo 1 460 oplodnených vajíčok.

 

 

KTO JE JAROSLAV HOLEŠA?

Rodinný stav: ženatý, manželka Romana

Vzdelanie: vysokoškolské odbor história

Relax: pri čítaní náučnej literatúry

Záľuby: chovateľstvo, šport

Splnený cestovateľský sen: Kuba

Nesplnený cestovateľský sen: Kostarika

Najkrajší kút na Slovensku: Bojnice


 

 

Proces kým sa kuriatka vyliahnu nám opísal Roman Šoška

„Deje sa to iba na jar, keď chceme, aby vzniklo nové potomstvo. Keďže nemajú všetci chovatelia kvočky, lebo nie sú veľmi spoľahlivé, liahne sa v liahňach. Každý má špecifické plemeno hrabavej hydiny a keď si chce naliahnuť potomstvo, v jeden deň v polovici februára prinesie svoje vajíčka.  Každé je vždy označené číslom a podľa neho vieme, čo sa z neho vyliahne. Zapíšeme, kto, čo priniesol a vložíme ich na 21 dní do liahne. Po 10 dňoch, keď zasvietime do vajíčka, vidíme, či je v ňom kuriatko alebo nie. Vtedy chovateľovi povieme,  koľko vajíčok je oplodnených a teda koľko kuriatok môže očakávať. Ak je to málo, ešte sa robia dodatočne 2-3 násady.  Všetky neoplodnené vajíčka sa vyberú a ostanú len tie, v ktorých je zárodok. Presne na 21. deň sa začnú liahnuť kuriatka. Až 95 percent sa ich vyliahne v tento  deň.  Tak je to v prírode zariadené. Po vyliahnutí ich podľa chovateľov roztriedime do košíkov a premiestnime do odchovne. Ako trojdňové, keď sa trošku zmátožia, dostanú základné krmivo, vodu a ak sú životaschopné, chovateľ si ich zoberie a doma odchová.“  V liahni musí byť teplota 37,5 °C a 45 % vlhkosť. Posledné 2-3 dni sa teplota znižuje teplota a zvyšuje vlhkosť.

 


 

 

Foto: archív

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod