Čo vás k sánkovaniu priviedlo, aké boli vaše začiatky v tomto športe?
Ako každé dieťa, aj ja som sa rád sánkoval s kamarátmi na sídlisku. Vtedajší sánkari z oddielu prišli na moju základnú školu s ponukou vyskúšať sánkarsky šport. Tak som si povedal, že „prečo nie“. Lenže to som nevedel, do čoho sa púštam. Začiatky boli aj trochu bolestivé.
Sánkovaniu sa už venujete pomerne dlhú dobu. Čo všetko sa v sánkovaní za toto obdobie zmenilo, ako sa tento šport vyvíjal?
Vyrastal som na prírodnej dráhe v Tatranskej Lomnici (o túto dráhu, ktorú sme mali, sme prišli v roku 2006 po veternej kalamite) a v susedných Starých Hámroch na Morave. Neskôr som sa dostal na umelo chladenú dráhu v zahraničí. To už bolo o niečom inom. Sánkovanie za tú dobu prešlo poriadnou zmenou. V minulosti nám postačoval jeden typ brúsneho papiera a sviečka. V dnešnej dobe sa sane pripravujú na CNC strojoch. Robia sa merania v aerodynamických tuneloch. V sánkovaní súťažíme na presnosť 1 tisíciny za sekundu, kde materiál a aerodynamika hrajú veľmi veľkú úlohu. Preto aj tie najmenšie detaily rozhodujú o celkovom úspechu.
Máte za sebou už veľmi bohatú kariéru. Ktoré úspechy radíte najvyššie?
Z mojich úspechov si najviac cením 13. a 15. miesto z majstrovstiev sveta, 2-krát 10. miesto vo svetovom pohári. Taktiež pred týždňom som si domov priviezol 8. miesto zo svetového pohára a 7. miesto z majstrovstiev Európy. Medzi najväčšie úspechy radím aj dvojnásobnú účasť na ZOH. Kvalifikovať sa na olympiádu, už len to je veľmi ťažké a potom aj uspieť, pretože každý pretekár to berie ako životný vrchol a zakončenie 4-ročného cyklu tvrdej práce a množstva tréningových jednotiek.
Ktoré kritériá bolo treba splniť pre dosiahnutie olympijskej miestenky? Je kvalifikovanie sa na ZOH vo vašom prípade náročné alebo ho považujete už za samozrejmosť?
Kvalifikácia na ZOH pozostávala z piatich svetových pohárov. Po nich bolo potrebné umiestniť sa do 20. miesta v redukovanom poradí. To znamená, že z každého štátu môžu na ZOH štartovať len traja muži. Kvalifikáciu som nebral ako samozrejmosť. Človek musí dávať neustále na seba pozor, aby sa vážne nezranil. Čo v našom športe je bežné.
Ako ste spokojný so svojou aktuálnou predolympijskou formou? Vieme, že ste práve úspešne absolvovali ME v Lotyšsku, ktoré boli vyvrcholením predolympijskej časti sezóny.
Myslím si, že po fyzickej stránke som na tom dobre. Skôr mi chýba viac možností trénovať na dráhe a kvalitnejší materiál, s ktorým by som sa mohol priblížiť konkurencii. Dráhu v lotyšskej Sigulde, ktorá hostila ME, mám veľmi rád. Absolvovali sme tam týždňové sústredenie pred začiatkom sezóny. Určite sa to odzrkadlilo na mojom tohtoročnom výkone. Možno sa dalo aj pri lepšej konštelácii siahnuť na medailu, ale so 7. miestom môžem byť spokojný, i keď… Túto dráhu konkurencia veľmi neobľubuje, čo bolo pre mňa veľkým plusom.
V Soči absolvujete už svoju tretiu olympiádu. Je toto podujatie pre vás stále niečím špecifické?
Určite áno. Každá olympiáda je niečím iným výnimočná. Atmosféra pretekov má iný rozmer. Na OH jazdím 4 finálové jazdy, vo svetovom pohári sú to len dve.
Skúste nám v stručnosti popísať svoje dve predchádzajúce olympiády. Čo by ste chceli vylepšiť tentoraz a s akým výsledkom by ste boli teraz spokojný?
Premiérova olympiáda v Turíne bola pre mňa trošku stresujúca. Priveľmi som sa sústredil podať dobrý výkon. Vo Vancouveri nielen mňa, ale aj ostatných športovcov poznačila tragická udalosť gruzínskeho pretekára. Čo nám určite nepridalo na psychickej pohode. Na olympiáde v ruskom Soči chcem dať zo seba maximum. Možno je to moja posledná olympiáda. Konkrétne umiestnenie nemám. Mojím cieľom je dať si 4 kvalitné jazdy, s ktorými budeme ja a moji tréneri spokojní. Zvyšok závisí od materiálu. S tým nič neurobím. Musím pretekať na tom, čo momentálne mám. Nemôžem si dovoliť niekoľko kvalitne pripravených skĺznic, ako je to u konkurencie.
V Soči bude novinkou štafetový závod. Zúčastníte sa ho? Čo by ste nám o ňom mohli povedať, aké sú jeho špecifiká a aké sú vyhliadky slovenskej štafety?
Na štafetách sa samozrejme zúčastním. Sú to veľmi zaujímavé preteky pre divákov. Veľmi sa naň teším. Družstvo je v zložení žena, muž a dvojica. Ako prvá odštartuje žena s klasickým štartom. Po nej nastupujem ja. Pred štartovacími madlami sa nachádza bránka. Tá sa otvorí vtedy, keď žena dôjde do cieľa a trafí rukami terč. Medzitým čakám v napätí, kedy sa otvorí bránka. Veľmi dôležitá je reakcia štartu. Po mne nastupuje dvojica. Tak isto sa odohráva príprava posádky dvojíc a bránky počas mojej jazdy. Dvojica dostane odo mňa signál podobne ako ja od ženy. Ako som spomínal, sú to zaujímavé preteky. Často sa stáva, že pretekár netrafí terč v cieli alebo otvorí bránku dotykom saní. V takomto prípade nastáva diskvalifikácia celého družstva. Vyhliadky? Nechajme sa prekvapiť…
Ako to na takej olympiáde vychádza s časom? Má športovec aj nejaký voľný čas, napr. na ceremoniál, prípadne na sledovanie iných športov?
Popri tréningoch a príprave saní sa určite nájde voľný čas pre seba. Veľmi by som sa chcel ísť pozrieť na otvárací ceremoniál. Je to síce trošku komplikované, pretože deň po otváracom ceremoniáli mám už svoje preteky. Snáď to do tretice vyjde. Naživo by som chcel vidieť okrem svojich kolegov aj svojho švagra bežca na lyžiach Martina Bajčičáka, biatlonistov, bobistov. Možno, že sa mi podarí aj nejaký hokejový zápas.
Čo bude po olympiáde v Soči? Doprajete si trochu oddychu alebo bude sezóna ešte pokračovať?
Po olympiáde si určite doprajem oddych. Vzhľadom k tomu, že sa konajú ZOH, nám sa začala sezóna skôr. Stihli sme odjazdiť 9 svetových pohárov a majstrovstvá Slovenska. Čiže sezóna je ukončená.
Ako dlho by ste chceli sánkovanie ešte potiahnuť? Plánujete aj to, že by ZOH v Soči nemuseli byť vašou poslednou zimnou olympiádou?
Pohrávam sa s myšlienkou ostať ešte minimálne rok kvôli tomu, že na budúci rok sa konajú majstrovstvá sveta v lotyšskej Sigulde. Chcem sa tam vrátiť po medailu, ktorú som tam tento rok zabudol. Sánkovanie je šport, ktorý sa dá pokojne robiť do 40-tky. Bola by veľká škoda skončiť práve vtedy, keď mám stúpajúcu tendenciu uspieť na vrcholných podujatiach.
To sú slová do bitky a veľmi cenný úspech pre slovenské sánkovanie. Na čom bude potrebné pridať a čo zlepšiť?
V našom športe je veľmi potrebné mať vytvorené dostatočné podmienky. Na Slovensku ich, žiaľ, nemáme! Bez sánkarskej dráhy je to veľmi zložité. Potrebujem trénovať, testovať materiál. Taktiež nové sánkarské talenty musia niekde vyrastať. Ale pri dnešnej cene za jednu tréningovú jazdu, ktorú musíme zaplatiť v zahraničí (25 eur), je to veľmi zložité. Čiže, ak by som to mal zhrnúť, či po Soči ostanem v plnej záťaži, a pri možnosti myslieť na možné úspechy, tak len, ak by som mal zabezpečené finančné prostriedky na prípravu. Touto cestou by som chcel poprosiť podnikateľov a nadšencov sánkarského športu o pomoc. Bez ich pomoci nebude možné úspešne reprezentovať Slovensko a zároveň aj náš krásny región, na ktorý som patrične hrdý.
Vizitka
Jozefa Ninisa
Dátum narodenia: 28. 6. 1981 v Čadci
Rodinný stav: ženatý, bez detí
Športové úspechy: niekoľkonásobný majster Slovenska, v dvojsedadlových saniach ako junior 2. a 4. v Svetovom pohári, celkovo 3. miesto. Dospelí – jednosedadlové sane: dvakrát 8. a 10. miesto v Svetovom pohári, 7. miesto na ME v Lotyšsku, 13., 14., 15. miesto na MS.
Výsledky na ZOH: 22. miesto Turín 2006, 24. miesto Vancouver 2010.
Životné krédo: „Jediný spôsob ako získať priateľa, je byť mu priateľom.“
Zvláštne znamenie: „Uvažujem po olympiáde si spraviť tetovanie s olympijskými kruhmi. Celkovo som opatrný a citlivý človek.“
Koľko medailí získa Slovensko na OH: „Odhadujem, že 3 až 4, to by bolo skvelé.“
Športový vzor: taliansky sánkar Armin Zogeller.
Obľúbené jedlo: halušky, pirohy a hlavne mäsové guľky od maminy a mojej manželky, ale občas spravím aj ja čosi.
Obľúbený relax: Milujem saunu pri skialpinizme vysoko v horách. Celkovo mám rád prírodu a oddýchnem si pri práci na chate.
Marián Jurčík, Juraj Vnuk
Snímky archív
