Priemyselné hnojivá
Majú prevahu nad prírodnými najmä vo veľkovýrobe. Sú rôznorodé, čo do druhov podľa sledovaných prvkov, kde sú dostupné ako jednozložkové (draselná soľ, močovina ...), dvojzložkové (Síran draselný, Sulka ...), trojzložkové (naše známe NPK...) a viaczložkové (Cerrerit, Travcerrit). Z hľadiska skupenstva sú to tuhé hnojivá (práškové a granulované) kvapalné a plynné hnojivá. Obyčajný záhradkár má problém sa rozhodnúť pre to najlepšie z hľadiska potreby jeho záhrady. Pokiaľ o nich nemá poznatky, veľmi ťažko si zaobstará potrebné kvalitné hnojivo. V cene majú priemyselné hnojivá „navrch“. Ich cena i dostupnosť je veľmi prijateľná. Ľahká a pohodlná je aplikácia. Organické hnojivá postupným zanikaním družstiev a poklesom chovu hospodárskych zvierat, začínajú byť „nedostatkovým tovarom“.
Aké sú nevýhody?
Popri jednoznačnej dominantnosti majú priemyselné hnojivá aj celú radu nedostatkov. Najzávažnejším ich druhotné pôsobenie na pôdu, podpovrchovú a podzemnú vodu, na ovzdušie ako aj životné prostredie. Ďalšími nedostatkami je nutnosť ich presnej aplikácie čo množstva (koncentrácie) i obdobia použitia. Obidva faktory vyžadujú veľké vedomosti. Inak dochádza k nesprávnemu používaniu s následkami akými sú slabá úroda, časté fyziologické poruchy rastu, nižšia životaschopnosť pestovaných rastlín, častejšie choroby a škodcovia a v neposlednej rade nízka nutričná hodnota, nedobré chuťové vlastnosti a nezriedka i závadnosť pestovaných rastlín.
Ktoré sú najpoužívanejšie
Medzi najbežnejšie používané a najviac zastúpené sú dusíkaté hnojivá. Môžu obsahovať dusík v forme: dusičnanovej (liadkovej) s rýchlou pôsobnosťou, amoniakálnej (čpavkovej) s pozvoľnou pôsobnosťou, amidickej (močovinovej) s veľmi pozvoľnou pôsobnosťou, kyanidovej a veľmi pomalou pôsobnosťou. V niektorých dusíkatých hnojivách môže byť dusík viazaný v niekoľkých formách (spravidla v dvoch formách s rozličnou rýchlosťou pôsobenia).
Síran amónny - na hnojenie všetkých záhradných pôd, pôdy s dostatočným obsahom Ca. Po jeho použití sa v pôde hromadia kyslé zvyšky a okysľujú ju. Obsahuje dusík v amoniakálnej forme, teda pôsobí pomalšie.
Liadok vápenatý - na hnojenie všetkých záhradných pôd. Na rozpustenie liadku vápenatého stačí vzdušná vlhkosť, preto účinkuje aj pri suchšom počasí. Vo vode je dobre rozpustný a je vhodný aj pre plodiny náročné na vápnik.
Liadok amónny s vápencom a liadok amónny s dolomitom možno použiť na hnojenie všetkých záhradných pôd.
Močovina sa môže aplikovať do všetkých druhov záhradných pôd. Amonika uniká do ovzdušia. Je vhodná na základné hnojenie i na hnojenie počas vegetácie.
Fosforečné hnojivá rozdeľujeme podľa rozpustnosti v nich obsiahnutého fosforu. Vodorozpustný fosfor pôsobí rýchlo, a preto hnojivom, ktoré obsahuje túto formu fosforu, môžeme hnojiť krátko pred začatím vegetácie alebo počas nej: Superfosfáty sú práškové a obsahujú fosfor vo vodorozpustnej forme. S ďalších živín je v nich zastúpený aj vápnik a síra. Sú vhodné na hnojenie všetkých záhradných pôd. Granulovaný superfosfát obsahuje fosfor vo vodorozpustnej forme. Okrem fosforu obsahuje aj vápnik a síru.
Draslík. Z hľadiska prístupnosti pre rastliny a druhu väzby sa rozlišujú tri skupiny draslíka v pôde (nevýmenný, výmenný, rozpustný vo vode).Z hľadiska použitia sa rozdeľujú na tie, ktoré sa nachádzajú v chloridovej forme (Síran draselný) a ktoré sa vo forme solí (Draselná soľ). Chloridová forma je pre svoj obsah chlóru dosť problematická. Chlór je nevyhnutná minerálna mikroživina, rastliny ho však potrebujú iba vo veľmi malom množstve. Pre mnohé druhy je aj jeho veľmi nízky obsah v pôde škodlivý. Nebezpečné je najmä hnojenie chloridovými formami draselných hnojív.
Namiesto draselnej soli preto uprednostňujte síran draselný. Pri kombinovaných hnojivách to je Slovcerit namiesto NPK a podobne.
Ktoré rastliny ich znesú
Chloridové formy hnojív môžete aplikovať na porasty zeleru, špenátu, šalátu, špargle, mrkvy, rebarbory, chrenu, póru, karfiolu, kelu, kalerábu, kapusty a z ovocných druhov na hrušky, slivky a niektoré ďalšie kôstkoviny.
Síranové formy draselných hnojív vyžaduje fazuľa, hrach, cuketa, tekvica, uhorka, paprika, paradajky, cibuľa, cesnak, zemiaky, jahody, maliny, egreše, ríbezle, jablone a vinič hroznorodý. Ak nepoznáte nároky rastlín na chlór, používajte radšej síranové formy draselných hnojív. Týka sa to najmä cudzokrajných okrasných letničiek a trvaliek.
Dodávanie živín v takýchto formách pomáha rastlinám dostať sa k výžive, ale nepomáha pôde udržať si úrodnosť, nevytvárajú sa podmienky pre tvorbu humusu a pôdny edafón spravidla dostáva „na frak“.
Z JÚLOVÝCH OPATRENÍ
V ovocnej záhrade vrcholí zber drobného ovocia (jahody, ríbezle, egreše, josta) začína zber čerešní podľa odrôd, ktoré sú rozdelené do „čerešňových týždňov“ (1.,2.,3....). Nemali by sme zabúdať na kontrolu a ochranu ovocných stromov proti chorobám a škodcom a v prípade potreby robiť čo najskôr komplexné opatrenia. Predovšetkým vošky sú najbežnejší prípad.
V zeleninovej záhrade začína zber prvej úrody z hlúbovín- skorého kalerábu, brokolice, z plodovej zeleniny sú to papriky možno aj paradajky. Z agrotechnických úkonov by sme mali pozornosť venovať zeleru, či nemá problémy so Septóriovou škvrnitosťou listov (drobné žlto-hnedé bodky alebo škvrny). Ak áno, môžeme nekompromisne zasiahnuť chemickým prípravkom ASKON alebo použiť ekologický prostriedok NovaFerm SIRIUS. Ak nemáme tieto problémy, pozornosť venujeme celkovému vzrastu a v prípade bujného rastu (dobrá vizitka záhradkára) najspodnejšie listy môžeme otrhať a tým silu rastu presmerovať do buľvy. Zároveň obhrnieme pôdu okolo buľvy (znemožníme rast ďalších koreňov) a môžeme očakávať bohatú a zdravú úrodu.
Ak sme mali šťastie a vzišla nám zasadená mrkva a petržlen, robíme pretrhávanie rastlín, aby sme mali úrodu podľa svojich predstáv.
Po zelenine, ktorá nám uvoľnila miesto na hriadke, môžeme opätovne nasadiť šalát, reďkovku, reďkev, okrúhlicu, kvaku alebo plochu vysadiť semenami „zeleného hnojenia“ tak, aby nám pôda nezostala „nezakrytá“. Dbajme však pri výsadbe zeleného hnojenia, čo budeme pestovať na danej ploche na budúci rok, aby nedošlo k prenosu chorôb či škodcov pri pestovaní rastlín rovnakého rodu (ak zasadíme horčicu alebo repku olejnú, nemali by sme tam zasadiť na budúci rok hlúboviny a pod.).
V budúcom čísle si povieme o organických hnojivách, na čo sa zamerať pri kúpe akékoľvek hnojiva, čomu venovať pozornosť a čomu sa vyhnúť pri kúpe hnojiva. Povieme si aj, ktoré hnojivá sú pre eko a bio rozvoj záhrady najlepšie.
Otázka od čitateľa: Je pravda, že keď sa polievajú často a veľa paradajky, tak praskajú?
Paradajky praskajú predovšetkým pri nesprávnom závlahovom režime t.j. ak paradajky milujúce vodu necháme "vysmädnúť" (dlhší čas ich nepolievame) a následne im doprajeme bohatú zálievku. Najväčšiu spotrebu vody majú paradajky v mesiacoch júl-september. V obdobiach bez zrážok treba polievať spravidla každých 7-10 dní dávkou 30-40 litrov podľa odrody (čím väčšie, tým viac vody). Ideálne je mať kvapkovú závlahu, ktorú možno doplniť nastieľaním slamou alebo podobným materiálom zabraňujúcemu vyparovaniu vody. Odporúčam preštudovať Prílohu časopisu Záhradkár marec/2022.
Pani Alene Rančákovej zo Snežnice posielame knihu.
Autorka: Iveta Frolková
