Zelené autá sa tak svojou praktickosťou čoraz viac približujú vozidlám bežnej koncepcie, a to bez dymu a hluku, ktoré túto skupinu charakterizujú. Avšak tvrdiť, že autá poháňané elektromotorom nevytvárajú žiadne emisie alebo uhlíkovú stopu, by bolo zavádzajúce. Elektromobily nezamorujú našu planétu dymom z neviditeľných výfukov a ich samotná prevádzka sa naozaj môže zdať dokonale čistá, avšak otázka ich výsledného prínosu k ochrane našej planéty je oveľa zložitejšia.
Každé jedno vyrobené vozidlo sa podpíše na kvalite ovzdušia ešte oveľa skôr, ako sa začne prvý kilometer jeho života. Emisie totiž vznikajú už pri samotnej výrobe áut a každého ich komponentu, inak to nie je ani pri elektromobiloch či hybridných vozidlách. Naopak, hodnota emisií, ktoré sú vyprodukované pri výrobe áut budúcnosti, je oveľa vyššia ako pri bežných ropu spaľujúcich autách. Rozdiel je ľahko pozorovateľný už pri pohľade na samotné materiály, z ktorých jednotlivé druhy pohonných jednotiek vyrábame. Štandardný spaľovací motor si bohato vystačí s relatívne bežnými kovmi ako oceľ či hliník, elektromotor a hlavne jeho batérie vyžadujú oveľa cennejšie a ťažšie dostupné kovy. Medzi tieto materiály patrí napríklad super ľahké lítium, ktoré je kľúčovým materiálom pri stavbe batérií elektromobilov. Jeho množstvo potrebné napríklad pre pohon elektromobilu Tesla sa pohybuje okolo piatich stoviek kilogramov, čo je už samo osebe úctyhodné číslo. Lítium sa však v prírode nevyskytuje ako čistý prvok, je získavané z rudy, v ktorej sa v najlepšom prípade nachádzajú 3 % vzácneho kovu. Ostatných 97 % horniny, ktoré je nutné presunúť, však ostáva kontaminovaných vďaka procesom flotácie, čím sa kov získava. Toto všetko sa podpisuje pod negatívny ekologický vplyv E-áut na modrej planéte. Porovnateľne zničujúci efekt má však aj ťažba ropy, vďaka čomu sa majitelia elektromobilov nemusia v tomto prípade až tak moc hanbiť. Problémom však ostáva otázka recyklácie týchto kovov, ktorá je v súčasnosti nerentabilná, a preto sa jej takmer nikto nevenuje. Podľa predpokladov odborníkov by sa však situácia mohla zmeniť, pretože kým dnes je lítium kovom používaným v malých množstvách, v budúcnosti bude väčšina vozidiel poháňaná batériami práve z tohto materiálu. Tony vyradených batérií bude potrebné recyklovať a práve touto otázkou sa zaoberá viacero svetových výrobcov, ktorí plánujú batérie používať na sekundárne účely.
Rovnako „bezemisná“ nie je ani samotná prevádzka elektromobilov, pri ktorej na rozdiel od konvenčných áut závisí množstvo emisií nielen od koncepcie samotného vozidla, ale tiež od spôsobu, akým je produkovaná energia vo vašej sieti. Elektromobily totiž presúvajú produkciu škodlivín spod automobilov do veľkých komínov a turbín elektrární, a preto záleží, odkiaľ pochádza šťava poháňajúca vaše ekologické auto. Na základe tohto môžeme tvrdiť že „škodlivosť“ elektroáut záleží od krajiny, v ktorej ich používame. Každá krajina totiž využíva obnoviteľné zdroje energie v inej miere a rozdiely sú aj v dnešnej dobe dosť výrazné. Jasný obraz nám poskytuje štatistika výroby energie v našej krajine, kde polovica elektriny pochádza z jadrových a 20 % dokonca z tepelných elektrární. Emisný výsledok je teda jasný, vonkoncom nebude jeho bilancia dosahovať nulové čísla.
Elektromobily teda produkujú seriózne množstvo skleníkových plynov, avšak v porovnaní so spaľovacími motormi je ich hodnota menej ako polovičná. Táto bilancia sa dokonca nezmení ani v prípade, že elektrina vo vašej sieti nevzniká práve najčistejšou cestou. Autá bez výfuku si teda prezývku zelené skutočne zaslúžia, avšak ak sa chcú použiteľnosťou a všestrannosťou vyrovnať konvenčným autám, čaká ich ešte veľmi dlhá cesta. Neznamená to však, že modely E-áut produkovaných v súčasnej dobe nemajú hodnotu či využitie. Práve naopak, dojazd väčšiny menších modelov je už teraz dostatočný pre pohodlné dochádzanie do práce či do školy. Veľkej obľube sa preto tieto vozidlá tešia hlavne v dusiacich sa veľkomestách, ktoré aspoň trochu čistejšiu premávku určite privítajú.
