Žilinský Večerník

26. apríl 2024 | Jaroslava
| 10°C

Spravodajstvo

V Malej Fatre telemetrujú medvede

Hovoríme o štandardnom spôsobe terénneho výskumu, pri ktorom sa medveďom nasadia na krk satelitné obojky. Tie dokážu každú hodinu po dobu troch rokov vysielať údaje o tom, kde sa medveď akurát nachádza. Rovnakú metódu zaviedli nedávno aj v Malej Fatre.

14.10.2013 | 13:46

MALÁ FATRA. V Národnom parku Malá Fatra (NPMF) sledujú medvede hnedé telemetriou od roku 2012. Využívajú na to dve odchytové zariadenia, ktoré sú umiestnené na rôznych miestach chráneného územia. Do klietok vložia návnadu, napríklad kukuricu, ovocie či med a pomocou fotopascí sledujú, aké jedince priláka. Ak je medveď z fyzického hľadiska pre ochranárov zaujímavý, pascu nastavia tak, aby sa v čase, keď sa v nej nachádza, zatvorila. Keď sa to podarí, na miesto vyráža malý tím odborníkov, zvyčajne ide o 4 – 5 ľudí. „Zviera sa následne narkotizuje. Približne do 5 minút je imobilizované. Ak je všetko v poriadku, zviera sa vytiahne vonku a urobí sa základná biometria, teda odváži sa, zmeria a odhadne sa vek, aby sa vedelo, s akým jedincom sa manipuluje,“ opisuje postup odchytu riaditeľ NPMF Michal Kalaš.

Následne sa z medveďa odoberú biologické vzorky a osadí sa mu satelitný telemetrický obojok, ktorý sa nastaví podľa nárokov pozorovania. Napríklad malofatranské medvede sú monitorované každú hodinu. „Baterka funguje dva, u novších modelov tri roky. Keďže nie je žiaduce, aby medveď chodil s obojkom na krku celý život, je v ňom umiestnená časová rozpojka, ktorá sa dá ovládať v prípade potreby i na diaľku. Pred ukončením životnosti batérie sa obojok naprogramuje a z krku sa odpáli,“ vysvetľuje riaditeľ MPMF.

Doteraz sa im takto podarilo odchytiť 6 medveďov, z toho štyri boli vybavené telemetrickým obojkom. „Prvý chytený bol zhruba 5- až 6-ročný samec Mišo, potom samica Anča. Nasledovala Fatra, ktorá nám neskôr zhodila obojok a ešte bol medzi nimi chytený medveď Tom, ktorý bol pravdepodobne po troch mesiacoch upytliačený. Tento rok sa nám podarilo chytiť zatiaľ len jedného samca,“ rozpráva Michal Kalaš.

O medvedici Anči sa telemetriou dozvedeli, že väčšinu času trávi v katastri Terchovej, kde si na odľahlom mieste našla v skalnej dutine zimný brloh (hlboký takmer osem metrov) a priviedla tu na svet dve mláďatá. „Zaujímavé je aj pozorovať, aký veľký domovský okrsok zviera má, teda v akom veľkom prostredí sa pohybuje. Napríklad jedna samica chodí až cez 5 poľovných revírov a iný medveď chodil dokonca cez trinásť,“ dodáva.

Ochranári si robia zálusk aj na väčšie jedince. Tých je ale v Malej Fatre menej a navyše sú veľmi obozretné. Veria ale, že sa im odchyt v krátkej budúcnosti podarí. Pravdepodobne až na budúcu jar, keďže sa medvede teraz pripravujú na zazimovanie.
 

Michala Stehlíková
Snímka archív Fatranský spolok

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod